ONLINE: Európania naliali viac peňazí do obrany, nestačí to. Okrem zbraní chýbajú aj vojaci

Čítajte viac 989. deň: Kremeľ vysmial Trumpa s rýchlym koncom vojny. Pavel: Situácia sa otáča v prospech Ruska, Západ musí robiť viac

9:30 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v sobotu pricestoval do Kyjeva, aby uistil Ukrajinu o pokračujúcej podpore zo strany eurobloku. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Odkaz je jasný – Európania budú naďalej podporovať Ukrajinu… Podporujeme Ukrajinu od začiatku a pri tejto mojej poslednej návšteve Ukrajiny vám odkazujem to isté: budeme vás podporovať, ako len budeme môcť,“ povedal Borrell, ktorého 1. decembra nahradí vo funkcii estónska expremiérka Kaja Kallasová.

Borrell navštívil bojmi zmietanú Ukrajinu niekoľko dní po prezidentských voľbách v USA, v ktorých zvíťazil republikán Donald Trump. Ten počas predvolebnej kampane spochybnil pokračovanie americkej vojenskej podpory pre Kyjev a tvrdil, že konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť za 24 hodín. Odmietal však prezradiť, ako to chce dosiahnuť.

8:35 Ruská protivzdušná obrana zneškodnila 15 ukrajinských dronov v Brianskej oblasti na juhu Ruska. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na oblastného gubernátora Alexandra Bogomaza.

Bogomaz napísal na Telegrame, že pri útoku nebol nikto zranený a ani nevznikli žiadne škody na majetku.

Agentúra Reuters zároveň uviedla, že ruské drony zaútočili na Ukrajinu blízko čiernomorského prístavu v Odese a spôsobili rozsiahly požiar. Miestne médiá na Telegrame zverejnili obrázky horiacich budov a automobilov.

7:15 Vybudovanie európskych obranných kapacít vo svetle ruskej hrozby je komplexným a dlhodobým počinom, ktorý bude vyžadovať trvalé politické a finančné investície európskych štátov, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie (NATO). V novej publikácii to uviedol britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS), ktorý dokument predstavil na obrannom summite v Prahe. Európske krajiny v NATO po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa podľa materiálu začali viac zaoberať kritickými nedostatkami vo vojenských schopnostiach a v pripravenosti.

Európski členovia NATO podľa inštitútu vynakladali v tomto roku o takmer 50 percent viac peňazí na obranu ako v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym. Napriek tomu pretrváva neistota týkajúca sa dlhodobej dostupnosti, udržateľnosti a efektívnosti európskych výdavkov a toho, či budú dostatočné na dlhodobú podporu obrannej výroby a inovácií. Európa sa totiž teraz snaží doháňať to, čo dlhší čas zanedbávala, domnieva sa inštitút.

Za posledné dva roky európsky obranný priemysel výrazne zvýšil niektoré výrobné kapacity, najmä v odvetviach, kde je najväčší dopyt z Ukrajiny. Týka sa to protivzdušnej obrany alebo delostreleckej munície. Inštitút poznamenal, že napríklad ročná produkcia munície kalibru 155 milimetrov nemeckého koncernu Rheinmetall sa zdesaťnásobila na 700 000 kusov. Firma to podľa IISS docielila aj investíciami do existujúcich zariadení a nových tovární v Maďarsku, Litve a na Ukrajine. V roku 2026 by podľa think-tanku mohol Rheinmetall vyrábať až milión granátov ročne.

Čo sa týka podpory Ukrajiny vojenským materiálom, európske krajiny napríklad darovali lietadlá F-16 alebo vybavenie zo sovietskej éry. Rýchlosť, s akou ale následne štáty chceli doplniť svoje armádne zásoby, predčila výrobné kapacity. Spojené štáty tak okrem pomoci Ukrajine dodávali vybavenie aj európskym spojencom, niektoré štáty sa napríklad pre obrnené vozidlá či delostrelecké systémy obracali na Brazíliu, Izrael či Južnú Kóreu. Európske štáty zostávajú napríklad pri raketovom delostrelectve alebo protivzdušnej obrane s predĺženým dosahom závislé od USA, tam, kde je to možné, ale začali od roku 2022 oveľa viac samy investovať do výroby, uvádza publikácie.

Okrem požiadaviek na naštartovanie obranno-priemyselnej výroby musí Európa riešiť aj personálnu úroveň armád. Kľúčové ozbrojené sily podľa dokumentu zostávajú poddimenzované, čo by v budúcnosti mohlo predstavovať ťažkosti pri plnení záväzkov NATO. Mnoho európskych krajín má problémy s náborom vojakov, mladí ľudia nie sú motivovaní, myslí si inštitút. V niektorých štátoch sú problémy aj demografické, poukazuje IISS s ohľadom na klesajúci počet budúcich potenciálnych rekrutov.

Česko a Poľsko spomenul IISS v tom zmysle, že sa snaží okrem iného rozšíriť rady aktívnych záloh. V niektorých krajinách východnej a severnej Európy sa potom zvažuje alebo zavádza aj určité formy brannej povinnosti. Česko malo podľa správy ministerstva obrany začiatkom tohto roka 27 826 vojakov z povolania a 4266 členov aktívnych záloh. Podľa strategických plánov by do roku 2030 chcela mať armáda 30 000 vojakov z povolania a 10 000 príslušníkov aktívnych záloh.

“Európske štáty sa vydali na dlhú cestu k obnove svojich obranných schopností. Sily, rozpočty a obranno-priemyselné kapacity sa predtým redukovali kvôli politickým rozhodnutiam vlád. Tie isté vlády teraz potrebujú znovu objaviť ‚svalovú pamäť‘ obrany a bezpečnosti, zabezpečiť trvalú politickú pozornosť a investície, aby zodpovedali novej strategickej realite v Európe, “dodal IISS.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….