ONLINE: Peniaze a zbrane pre Kyjev, čo najskôr. Silnejšia Ukrajina = silnejšia Európa, tvrdí Michel

Najdôležitejšie udalosti

Ukrajinský tank Leopard 2 rozstrieľal ruské obrnené vozidlá

Čítajte viac 974. deň: Šéf OSN vyzval v Kazani na spravodlivý mier na Ukrajine. Putin reagoval s úsmevom na tvári

9:33 Predstavitelia a diplomati Európskej únie sa pripravujú na posilnenie sankcií voči Rusku. Súvisí to s predpokladom, že návrat Donalda Trumpa na post amerického prezidenta by mohol oslabiť snahy Západu o izoláciu Moskvy. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v piatok informovala agentúra Reuters.

Rokovania sa sústreďujú okolo niekoľkých iniciatív s cieľom zabezpečiť, aby sankcie EÚ zostali v platnosti dlhodobejšie a aby sa posilnilo ich presadzovanie aj v prípade, že Washington zmení svoj postoj.

Medzi možné kroky podľa citovaných zdrojov patria doložky na identifikáciu a zastavenie podozrivých zásielok tovaru smerujúcich do Ruska, ako aj širšie obmedzenia prepravy ropy.

Niekoľko členských štátov EÚ tiež pracuje na myšlienke „všeobecnej“ doložky, ktorá by sa vzťahovala buď na tovar určený na bojisko alebo na širšie spektrum zakázaných vývozov, uviedli traja diplomati EÚ. Táto klauzula by umožnila colným úradom zdržať náklad, ak by sa miesto určenia zdalo byť nelogické – napríklad prechod cez Rusko do krajín strednej Ázie.

Diskutuje sa aj o zmene podmienky, že zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky musia členské štáty EÚ obnovovať každého pol roka. Podľa Reuters ide o najväčšiu jednotlivú sankciu Západu voči Rusku.

Prípravy na posilnenie sankcií prebiehajú v očakávaní zmeny postoja Spojených štátov v prípade znovuzvolenia Trumpa, ktorý sa 5. novembra v prezidentských voľbách stretne s viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou.

Reuters vysvetľuje, že po akomkoľvek zmiernení zo strany Washingtonu by sa totiž Európa ocitla v náročnej pozícii, pretože pravidlá presadzujú predovšetkým Spojené štáty, ktoré majú rozsiahle právomoci trestať porušovanie sankcií na celom svete. Brusel sa teraz snaží nájsť vlastné prostriedky na posilnenie presadzovania svojich obmedzení a aj ich sprísnenie voči Rusku.

Čítajte aj Harrisová označila Trumpa za fašistu, on ju nazval ohrozením demokracie

8:32 Protivzdušná obrana Kyjeva zneškodnila v noci až 15 ruských dronov, ktoré na hlavné mesto nalietali v dvoch vlnách, oznámila vojenská správa ukrajinskej metropoly. Rusko naopak spomína zničenie siedmich ukrajinských dronov a jedného balóna.

Ruská protivzdušná obrana zachytila a zničila tri ukrajinské drony nad Azovským morom, tri nad Belgorodskou a jeden nad Brjanskou oblasťou. Balón zničila nad Rostovskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

„Celkovo nočné nálety trvali asi štyri hodiny. Počas tejto doby bolo zistené a rôznymi spôsobmi (protivzdušnou obranou, prostriedkami rádioelektronického boja a pod.) zneškodnených až 15 nepriateľských dronov. Presný počet a typ dronov zverejní ukrajinské letectvo,“ uviedla kyjevská vojenská správa. Dodala, že trosky jedného z dronov zapálili stromy a trávu v jednej z kyjevských štvrtí, žiadni ranení nie sú hlásení. Požiar medzitým hasiči uhasili, poznamenal server RBK-Ukrajina.

Letecký poplach bol postupne odvolaný aj v ďalších ukrajinských regiónoch, paľba protivzdušnej obrany a výbuchy boli hlásené naposledy z Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny, napísal server BBC News.

8:00 Juhokórejská vláda v piatok vyjadrila vážne znepokojenie nad ratifikáciou obrannej zmluvy medzi Ruskom a Severnou Kóreou (KĽDR) ruskými poslancami. Znovu vyzvala Moskvu, aby zastavila „nezákonnú spoluprácu“ s Pchjongjangom.

Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, sa vo štvrtok jednomyseľne vyslovili za ratifikáciu paktu o „komplexnom strategickom partnerstve“ s KĽDR, ktorý počíta s „okamžitou pomocou“ v prípade, že jedna zo strán čelí útoku.

Čítajte viac Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu

Južná Kórea a Spojené štáty tvrdia, že približne 3000 severokó­rejských vojakov už absolvuje výcvik v Rusku. Ukrajina počas týždňa zase uviedla, že títo vojaci už dorazili do bojovej zóny v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť ovládajú ukrajinské sily. Moskva aj Pchjongjang toto nasadenie Severokórejčanov už predtým popreli.

Soul „vyjadruje vážne znepokojenie nad ratifikáciou zmluvy medzi Ruskom a Severnou Kóreou ruskou stranou uprostred prebiehajúceho rozmiestňovania severokórejských vojsk v Rusku“, uvádza sa vo vyhlásení juhokórejského ministerstva zahraničných vecí.

Čítajte viac Kde by mohli udrieť severokórejskí vojaci a koľko peňazí Putin za nich zaplatí Kimovi? A dočkajú sa Ukrajinci zbraní od Soulu?

Juhokórejská vláda taktiež apeluje na okamžité stiahnutie severokórejských vojakov. Tvrdí, že bude spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby „dôrazne“ reagovala na vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, a prijme primerané opatrenia, keď ich vojenská spolupráca pokročí.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v súvislosti s nasadením vojakov KĽDR v Rusku hovorí o „provokácii, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť aj mimo Kórejského polostrova a Európy“. Južná Kórea by podľa neho tiež mohla prehodnotiť svoju zásadu nedodávať priamo zbrane Ukrajine, čo bude závisieť od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a KĽDR.

7:50 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 685 910 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 630 vojakov, sedem tankov, 33 bojových obrnených vozidiel, 34 delostreleckých systémov a 79 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 097 tankov, 18 287 bojových obrnených vozidiel, 27 365 vozidiel a autocisterien, 19 753 delostre­leckých systémov, 1 238 odpaľovacích raketových systémov, 982 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 670 dronov, 2 625 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 535 kusov špeciálnej techniky.

5:30 Európska únia musí urýchliť vojenskú aj finančnú pomoc Ukrajine. V rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje tlačové agentúry z celej Európy a ktorého je ČTK členom, to uviedol predseda Európskej rady Charles Michel. Keď bude Ukrajina silnejšia, znamená to podľa Michela, že bude silnejšia aj Európa. Zapojenie KĽDR do konfliktu v oblasti považuje za ďalšiu eskaláciu zo strany Ruska, ktorá znamená jediné: Európa musí robiť viac a rýchlejšie.

Šéf únijných summitov po piatich rokoch končí a 1. decembra ho vo funkcii nahradí bývalý portugalský premiér António Costa. Ako Michel opísal, nikdy nezabudne na noc zo stredy na štvrtok 24. februára 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. “Prezident Zelenskyj mi telefonoval len pár minút po útoku. Vedeli sme od spravodajských služieb, že sa niečo chystá, ale mysleli sme si, že pôjde len o útok na Donbas či časť Ukrajiny, “uviedol Michel.

Situácia bola vtedy vážna a bez toho, aby tušil, čo bude nasledovať, zvolal ešte pár hodín pred inváziou na štvrtok do Bruselu únijných prezidentov a premiérov. Tí sa tak na rokovaní stretli v prvý deň „plnohodnotnej invázie“.

„Bolo to absolútne hrozné, videli sme Zelenského na obrazovke, boli sme v šoku. Všetci sme si vtedy uvedomovali, že práve ukrajinský prezident je jedným z tých, ktorých chce Rusko zlikvidovať, aby dosiahlo svoj cieľ,“ opísal predseda Európskej rady.

Niekoľko nasledujúcich dní strávil podľa svojich slov na telefóne práve s ukrajinským prezidentom a predstaviteľmi všetkých členských štátov EÚ. „Zelenskyj ma požiadal, aby sme Ukrajine dodali zbrane, celý víkend som osobne volal všetkým únijným lídrom, jednému po druhom, a žiadal ich, aby tak urobili,“ uviedol Michel. „Niektorí o tom mali pochybnosti, ja som ale vedel, že neexistuje plán B, len plán A a to je pomôcť Ukrajine. Ukázať, že nielen o veciach diskutujeme, ale že tiež konáme,“ dodal predseda únijných summitov.

Jeden z lídrov, meno neprezradil, hral podľa neho veľmi zásadnú úlohu. Vážnosť situácie si totiž uvedomil veľmi rýchlo a poslal zbrane na Ukrajinu cez Poľsko už v sobotu večer, uviedol Michel, ktorý odvtedy navštívil Ukrajinu už niekoľkokrát, aby jej vyjadril svoju podporu „tak dlho, ako to bude potrebné“.

Aké by mali byť podľa neho teraz ďalšie kroky? Po prvé je potrebné urobiť Ukrajinu tak silnou, ako je to len možné. Práve to obsahuje takzvaný plán víťazstva, ktorý minulý týždeň predstavil únijným lídrom ukrajinský prezident.

„Je to výzva Volodymyra Zelenského smerom k nám, aby sme dali Ukrajine čo potrebuje a urobili ju tak silnejšiu,“ povedal Michel. Na Ukrajine teraz prebiehajú boje, ktoré si už vyžiadali množstvo nevinných obetí, zároveň sa ale odohrávajú aj politické bitky, v ktorých je podľa Michela potrebné, aby EÚ rovnako bojovala a stála za Ukrajinou. “Musíme bojovať za naše hodnoty, za naše princípy, za dodržiavanie medzinárodného práva. Nesmieme dovoliť ruskému naratívu, aby sa šíril, “zdôraznil predseda Európskej rady.

European Newsroom je projekt, ktorý združuje vyše 20 európskych tlačových agentúr. Jeho lídrom je nemecká DPA, ďalšími účastníkmi sú aj ANSA, AFP, APA, ČTK, ale aj Ukrinform z Ukrajiny.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….