ONLINE: Po páde Vuhledaru nariadil Syrskyj posilniť obranu. Nemecká armáda príde do Litvy

Čítajte viac 953. deň: Arabi môžu nechať Putina bez peňazí na vojnu, ak ceny ropy klesnú, píše Politico

9:27 Ruský súd vo štvrtok odsúdil zdravotnú sestru Olgu Menšichovú na osem rokov v trestaneckej kolónii, pretože na sociálnych sieťach kritizovala agresiu Moskvy na Ukrajine.

Menšichová pred súdom trvala na nevine. Povedala, že jej je ľúto zranených ruských vojakov, ktorých previezli do Pirogovovho národného lekárskeho a chirurgického centra v Moskve. Pracovala tam ako anesteziologická zdravotná sestra.

„Keď okolo prechádza mladý muž, viete, čo žena cíti? Súcit, nie nenávisť, z ktorej som obžalovaná,“ povedala na súde podľa nezávislého webu Mediazona. „Bolo mi ich naozaj ľúto,“ dodala.

„Chcete mi dať podobný trest ako za vraždu, ale ja som bojovala o vaše zdravie. Liečila som toľko prokurátorov a sudcov z celej Moskvy,“ obrátila sa na prokurátora, ktorý ju obžaloval.

Okresný súd Dorogomilovskij v Moskve uznal Olgu Menšichovú za vinnú zo šírenia „falzifikátov“ o ruskej armádu, pretože uverejnila príspevky „motivované politickou nenávisťou“. Zdravotná sestra kritizovala ruský útok na ukrajinské mesto Vinnycja z roku 2022 a mučenie a zabíjanie civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

TASR informuje podľa agentúry AFP.

8:48 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 657 940 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 230 vojakov, 15 tankov, 31 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov a 70 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 908 tankov, 17 627 bojových obrnených vozidiel, 25 820 vozidiel a autocisterien, 18 965 delostre­leckých systémov, 1 212 odpaľovacích raketových systémov, 965 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 16 494 dronov, 2 613 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 333 kusov špeciálnej techniky.

8:45 Ukrajinský dron, ktorý zneškodnila ruská armáda, zasiahol sklad pohonných hmôt vo Voronežskej oblasti a na mieste vypukol požiar. Informoval o tom dnes Alexander Gusev, gubernátor tohto regiónu susediaceho s Ukrajinou. Podľa ministerstva obrany v Moskve armáda v noci na dnes zostrelila celkovo 18 ukrajinských dronov. Kyjev naopak podľa agentúry Reuters ráno uviedol, že ruské sily v noci použili celkovo 19 dronov na útoky na ukrajinskú infraštruktúru.

Gusev uviedol, že armáda zničila ukrajinský dron s nasadením elektronických bojových prostriedkov v okolí mestečka Anna východne od Voroneže. Dopadol v areáli skladu pohonných hmôt, kde sa vznietila prázdna cisterna. Nikomu sa podľa Guseva zrejme nič nestalo.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno informovalo, že protivzdušná obrana nad Voronežskou oblasťou zničila šesť ukrajinských dronov, rovnaký počet nad Belgorodskou oblasťou rovnako v susedstve Ukrajiny, ďalších päť nad Azovským morom a jeden nad územím Rostovskej oblasti.

Požiar v noci na dnes vypukol tiež v sklade pohonných hmôt v Permskom kraji na východe európskej časti Ruska. Ľudia prechádzajúci autom po neďalekej ceste na sociálnych sieťach zverejnili snímky a videá, na ktorých je vidieť mohutný oheň, z ktorého sa valí čierny dym.

8:37 Ukrajina vo štvrtok vyzvala Stály arbitrážny dvor (PCA), aby nariadil Rusku zbúrať most, ktorý spája okupovaný Krym s ruskou pevninou.

Právnici oboch strán dva týždne bojujú na PCA o prístup k pobrežným vodám okolo Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

„Tribunál musí nariadiť Rusku, aby rozobral a odstránil takzvaný Kerčský most,“ zhrnula postoj Kyjeva Oxana Zolotarjovová, riaditeľka odboru medzinárodného práva na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí. „Zbúranie mosta je jediným spôsobom, ako obnoviť prístup pre lode všetkých krajín, ktoré využívali (Kerčský) prieliv v minulosti, a lode, ktoré by podľa očakávania mali prieliv využívať v budúcnosti,“ dodala.

Krymský most (nazývaný aj Kerčský) vedie spája mesto Kerč na Kryme a Krasnodarský kraj na juhu Ruska. Je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie polostrova a ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Kyjev naň za posledné roky niekoľkokrát zaútočil.

Ukrajina v rámci arbitráže argumentuje aj tým, že Rusko postavilo most nízko nad hladinou mora, čo komplikuje medzinárodnú lodnú prepravu cez strategický prieliv a obmedzuje obchod. „Rusko nezákonne postavilo tento most a teraz ho musí zbúrať, aby v súlade s medzinárodným právom umožnilo plavbu cez Kerčský prieliv,“ vyhlásila Zolotarjovová.

Ruský zástupca Gennadij Kuzmin v otváracej reči pred PCA 23. septembra označil prípad za „úplne neodôvodnený a (pre Kyjev) beznádejný“, pretože prípad nespadá pod jurisdikciu PCA.

Rusko svoju záverečnú reč prednesie v sobotu.

8:10 Litovský parlament ratifikoval dohodu s Nemeckom o umiestnení bojaschopnej brigády na svojom území. Za ratifikáciu hlasovalo vo štvrtok všetkých 88 prítomných poslancov.

Dohoda, uzavretá 13. septembra v Berlíne, predpokladá umiestnenie nemeckých vojakov aj civilných príslušníkov ozbrojených síl v Litve. Brigáda by mala byť pripravená na nasadenie do roku 2027.

Parlament začal o pláne rokovať minulý týždeň po vystúpení nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa. Niektorí poslanci vo štvrtok upozornili na symbolický význam prijatia dohody v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka.

Litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas ratifikáciu označil za „ďalší základný kameň nášho strategického partnerstva“ s Nemeckom. Dohodu musí ešte ratifikovať aj nemecký Bundestag, termín jej prerokovania zatiaľ nebol stanovený. Pistorius počas návštevy Litvy uviedol, že ukončenie ratifikačného procesu očakáva v budúcom roku.

Litva je členská krajina NATO a podľa dohody by v nej malo byť dislokovaných až 5-tisíc nemeckých vojakov. Až 80 percent z nich bude v meste Rudninkai neďaleko hraníc s Bieloruskom. Zvyšní budú umiestnení v meste Rukla v centrálnej časti Litvy.

Prvých približne 20 nemeckých vojakov na mieste dislokácie v Litve pôsobí od apríla, ďalších 120 by malo prísť začiatkom októbra. Očakáva sa, že vojaci a ich rodiny budú zatiaľ bývať v hlavnom meste Vilnius a v Kaunase. (dpa, tasr)

5:00 Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Oleksandr Syrskyj oznámil, že nariadil posilniť obranu vo východnej časti Doneckej oblasti, deň po tom, ako Kyjev uviedol, že sa jeho sily stiahli z mesta Vuhledar, uvádza agentúra Reuters. Prezident Volodymyr Zelenskyj uznal stratu Vuhledaru a povedal, že kritickým problémom je presun jednotiek a záchrana životov.

Ruskom vymenovaný gubernátor Doneckej oblasti Denis Pušilin podľa Reuters povedal, že obe strany uznali strategickú hodnotu mesta a dodal, že úsilie o rekonštrukciu tam bude nejaký čas trvať.

Na sieti Telegram uviedol, že „po odmínovaní sa vykoná aj posúdenie a urobia sa všetky plány, všetky návrhy na obnovu tohto sídla, ale bude to o niečo neskôr“.

Ruské jednotky neustále postupujú vpred v rôznych sektoroch na východnej Ukrajine napriek prekvapivému vpádu Kyjeva do ruskej západnej oblasti Kursk v auguste, o ktorom Ukrajina dúfala, že spomalí postup, uvádza Reuters.

Syrskyj na sociálnej sieti uviedol, že pracuje na „jednom z najhorúcejších frontových sektorov“ s 25. výsadkovou brigádou. Neuviedol žiadne podrobnosti o mieste, ale brigáda pôsobí na Pokrovskom fronte, v oblasti zosilnených ruských útokov. Pokrovsk je kľúčovým cieľom ruského úsilia, podľa ukrajinského generálneho štábu je to stále miesto najzúrivejších bo­jov.

„Počas práce v brigáde som prijal niekoľko rozhodnutí zameraných na posilnenie stability a účinnosti našej obrany,“ povedal Syrskyj.

Viac ako dva a pol roka po skončení vojny sú ukrajinské jednotky v defenzíve. Ukrajinská armáda v stredu oznámila, že stiahla vojsko z mesta Vuhledar, ktoré odolávalo intenzívnym útokom po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, pripomína Reuters.

Ukrajinské východné vojenské veliteľstvo v stredu oznámilo, že nariadilo stiahnutie z Vuhledaru, aby sa vyhlo obkľúčeniu ruskými jednotkami a „zachovalo personál a vojenské vybavenie“. Rusko vo veľkej miere využilo túto taktiku na zabezpečenie kontroly nad inými ukrajinskými osadami.

„Životy (vojakov) treba zachrániť, pretože sú to naši ľudia, sú to občania Ukrajiny,“ povedal novinárom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri návšteve nového generálneho tajomníka NATO Marka Ruttea. „Preto je veľmi správne, že môžu ustúpiť a zachrániť sa“.

4:55 Predsedovia regionálnych vlád vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Brandenbursko a šéf durínskej organizácie Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) sa v spoločnom článku pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vyslovili za väčšie diplomatické úsilie Nemecka o ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine a za rokovania s Moskvou.

Krajinskí premiéri Michael Kretschmer (CDU) a sociálny demokrat (SPD) Dietmar Woidke a Mario Voigt, ktorý o úrad krajinského premiéra usiluje v Duríne, budú po septembrových krajinských voľbách pri vytváraní nových vlád odkázaní na podporu ľavicovej strany BSW Sahry Wagenknechtovej. Tá pritom patrí k hlasným zastávkam rokovaní s Ruskom o mieri, čo vo štvrtok zopakovala aj na veľkej protivojnovej demonštrácii v Berlíne.

„Chceme aktívnejšiu diplomatickú úlohu Nemecka v tesnom zladení s jeho európskymi susedmi a partnermi,“ napísali Kretschmer, Woidke a Voigt. Všetci traja pritom musia pri skladaní koalícií brať do úvahy požiadavky Wagenknechtovej, ktorá požaduje jasný postoj proti plánovanému rozmiestneniu ďalekonosných amerických rakiet v Nemecku a zasadzovaniu sa o prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Ak máme Rusko dostať k rokovaciemu stolu, potrebujeme silnú a zomknutú alianciu. Nemecko a EÚ sledujú túto cestu ešte príliš nerozhodne,“ píšu vplyvní regionálni politici. Čím širšia bude medzinárodná aliancia, tým väčší vytvorí tlak, domnievajú sa. „Ide o to dosiahnuť pokoj zbraní a ponúknuť Ukrajine odolné bezpečnostné garancie,“ dodala trojica bez ďalších podrobností.

Krajinskí politici poukázali aj na úlohu východných susedov. „My Nemci robíme dobre, keď v týchto zásadných otázkach bezpečnosti a mieru načúvame našim východným partnerom ako Poľsko a baltské štáty,“ uviedli ďalej politici bez toho, aby tézu ďalej rozviedli. Agentúra DPA k tomu poznamenala, že Poľsko a pobaltské štáty pritom voči Rusku zaujímajú oveľa ostrejší postoj, pretože sa ním vzhľadom na svoje historické skúsenosti cítia byť priamo vojensky ohrozené.

Tisíce ľudí v Berlíne vo štvrtok protestovali proti poskytovaniu nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine, brániacej sa invázii ruských síl. Protest v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka podľa agentúry zvolali krajne ľavicové skupiny.

Účastníci na zhromaždení držali s transparenty s nápismi „Vyjednávanie! Nie zbraniam!“ alebo „Nie vojne“. Na niektorých sa objavili aj slogany namierené proti Spojeným štátom americkým.

Nemecko je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Budúci rok však plánuje túto bilaterálnu pomoc znížiť na polovicu.

Podľa organizátorov prišlo na štvrtkový protest vyše 40 000 ľudí. Polícia odmietla uviesť presný odhad, no podľa nej sa ich počet pohyboval „v päťcifernom rozmedzí“. Vo večerných hodinách informovala, že protesty a demonštrácie sa skončili pokojným spôsobom, nehlásila žiadne väčšie incidenty, nepokoje ani zatýkanie.

Jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich bolo, aby Nemecko prestalo posielať Ukrajine zbrane, ktoré Kyjev zúfalo potrebuje na obranu pred ruskou agresiou.

Na proteste v Berlíne sa zúčastnila aj krajne ľavicová populistická politička Sahra Wagenknechtová, ktorá dlhodobo vyzýva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu a tiež sa stavia proti plánu rozmiestniť v Nemecku americké rakety dlhého doletu.

Svoje postoje zopakovala aj vo štvrtok a zároveň vyzvala na na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť boje na Ukrajine. Taktiež obvinila nemeckú vládu, že iba slepo nasleduje Washington.

Wagenknechtovej proruské postoje kritizujúce Severoatlantickú alianciu (NATO) podľa AFP prispeli k priaznivým volebným výsledkom jej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) v troch východonemeckých spolkových krajinách. V Brandenbursku BSW dokonca skončila na treťom mieste s podporou 12 percent hlasov, po sociálnych demokratoch (SPD) a krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD).

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….