ONLINE: Pozvánku do NATO pre Kyjev brzdí sedem štátov. Rusko a KĽDR schválili spojenecký pakt

Čítajte viac 973. deň: Prezident Zelenskyj pripravuje ďalší plán. Má pomôcť Ukrajine prežiť vojnu

13:08 Južná Kórea by mohla prehodnotiť svoju zásadu nedodávať priamo zbrane Ukrajine. Závisieť to bude od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Po štvrtkovom stretnutí so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom to v reakcii na správy o vyslaní severokórejských vojakov do Ruska povedal juhokórejský prezident Jun Sok-jol. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Jonhap.

„Ak Severná Kórea vyšle príslušníkov špeciálnych síl do vojny na Ukrajine, krok po kroku poskytneme Ukrajine podporu a zvážime prijatie nevyhnutných opatrení pre bezpečnosť Kórejského polostrova,“ uviedol Jun Sok-jol na spoločnej tlačovej konferencii. „Dodržiavali sme zásadu, že nebudeme priamo dodávať smrtiace zbrane, ale môžeme to pružnejšie prehodnotiť v závislosti od aktivít síl Severnej Kórey,“ dodal.

Čítajte aj Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu

13:00 Čínsky prezident Si Ťin-pching vo štvrtok na summite v ruskej Kazani povedal, že svet je vystavený vážnym krízam a krajiny skupiny BRICS musia byť stabilizačnou silou pre mier.

„Musíme byť stabilizujúcou silou pre mier, posilniť globálne riadenie bezpečnosti a preskúmať riešenia problémov v nepokojných oblastiach, ktoré sa týkajú tak symptómov, ako aj základných príčin,“ povedal čínsky prezident.

12:50 Dvaja ukrajinskí civilisti prišli o život a ďalší traja utrpeli zranenia, keď ruská armáda vo štvrtok ráno ostreľovala mesto Kupiansk v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Civilisti sa obeťami útoku stali vo chvíli, keď ostreľovanie zasiahlo miestnu tržnicu. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda.

„Okupanti zaútočili na mesto Kupiansk okolo 10:00“, konštatoval Synjehubov. Na mieste zasahujú záchranné zložky.

11:45 Západ využíva Ukrajinu na vytvorenie kritického ohrozenia bezpečnosti Ruska a ignoruje ruské životné záujmy, vyhlásil dnes na summite skupiny BRICS v ruskej Kazani prezident Vladimir Putin. Západ sa snaží na ukrajinskom bojisku uštedriť Rusku strategickú porážku, ale tieto kalkulácie sú iluzórne, vyhlásil ďalej Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská predvlani vo februári vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

„Ukrajinu využívajú na vytvorenie kritických hrozieb pre bezpečnosť Ruska. Ignorujú pri tom naše životné záujmy, spravodlivé obavy ohľadom porušovania práv rusky hovoriacich ľudí a teraz už vôbec neskrývajú cieľ uštedriť našej krajine strategickú porážku,“ vyhlásil na adresu západných štátov Putin podľa agentúry Interfax. Ruský prezident označil západné kalkulácie za „iluzórne“, vyplývajúce podľa neho z neznalosti dejín Ruska a ignorovania jednoty, sily zomknutosti ruského ľudu.

Putin najskôr odôvodňoval ruskú inváziu snahou „demilitarizovať“ a „denacifikovať“ susednú krajinu, na čele ktorej stojí prezident židovského pôvodu a v ktorej politike – podľa volebných výsledkov – zohráva krajnú pravicu len okrajovú úlohu. Neskôr, ako sa vojna predlžovala, začal obviňovať zo zatiahnutia Ruska do vojny Západ, ktorý poskytol brániacu sa krajinu vojenskú a ďalšiu pomoc.

11:20 Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran vyzval Bratislavu, aby v súvislosti s ruskou agresiou voči jeho krajine zostala na správnej strane dejín. Súčasná slovenská vláda skôr napríklad zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob a premiér Robert Fico opakovane kritizoval stratégiu západných krajín ohľadom vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Ukrajinský veľvyslanec vyzval Slovensko, aby zostalo na správnej strane dejín

10:55 Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a prezident Poľska Andrzej Duda vo štvrtok odsúdili vyslanie severokórejských vojakov do Ruska a dohodli sa na posilnení spolupráce v oblasti bezpečnosti a obranného priemyslu.

Jun a Duda vyjadrili obavy z rastúcich vojenských väzieb medzi Ruskom a KĽDR po tom, ako Južná Kórea a Spojené štáty potvrdili, že Pchjongjang vyslal svojich vojakov do Ruska, aby tak pravdepodobne pomohli v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine.

„Dôrazne odsudzujeme jadrový a raketový vývoj Severnej Kórey, jej provokácie a nezákonnú vojenskú spoluprácu s Ruskom,“ povedal Jun na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, ktorý je na štvordňovej návšteve Južnej Kórey.

„Obzvlášť sme sa zhodli, že vyslanie severokórejských vojenských jednotiek do Ruska, ktoré je priamym porušením Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, je provokáciou, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť mimo Kórejského polostrova a Európy,“ dodal juhokórejský prezident.

Čítajte aj KĽDR sa zapojila do vojny, je čas opäť hovoriť o nasadení vojakov NATO na Ukrajine, vyhlásila Litva

10:40 Ruskí vojaci pri meste Selydove na východe Ukrajiny zajali štyroch príslušníkov ukrajinskej národnej gardy, vypočuli ich pred kamerou a potom ich zabili, uviedol dnes úrad ukrajinského generálneho prokurátora. Prokuratúra začala vyšetrovanie kvôli podozreniu, že sa Rusi dopustili vojnového zločinu a vraždy.

O zabíjaní vojnových zajatcov ruskými vojakmi informujú ukrajinské úrady pomerne často. Podľa prokuratúry počet týchto prípadov v tomto roku vzrástol, čo svedčí o tom, že nejde o ojedinelé incidenty, ale o systematickú politiku štátu.

Moskva sa v konkrétnych prípadoch zdržiava vyjadrení, vo všeobecnosti však popiera, že by sa ruské ozbrojené sily dopúšťali vojnových zločinov.

Pri Selydove sa ruskí vojaci zmocnili štyroch gardistov 6. októbra, počas útoku na ukrajinské pozície. Potom nahrali výsluch ranených gardistov na video. Nasledujúci deň ukrajinské jednotky znovu dobyli tieto pozície a našli telá zabitých Ukrajincov, uviedla prokuratúra. Ruskí vojaci podľa nej porušili ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a dopustili sa ťažkého zločinu. Na jeho objasnení pracujú vyšetrovatelia ukrajinskej tajnej služby SBU.

10:28 Jediný spôsob, ako obnoviť slobodu a spravodlivosť na Kryme a celej Ukrajine, je vyhrať vojnu, povedala dnes vo svojom prejave na parlamentnom summite Krymskej platformy v Rige predsedníčka snemovne Markéta Pekarová Adamová. V prípade vojenskej, diplomatickej a ekonomickej podpory Ukrajiny zo strany Západu možno víťazstvo dosiahnuť relatívne skoro, myslí si. Podľa šéfa Senátu Miloša Vystrčila proti sebe dnes na celom svete bojujú demokracia a tyrania. Ukrajina je stredobodom, kde sa rozhoduje o tom, ktorá z týchto strán zvíťazí, uviedol.

Krym zohráva významnú úlohu v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, povedala šéfka snemovne vo svojom prejave. „Zabezpečenie toho, aby otázka Krymu nestratila pozornosť, je dôležité, ale samo o sebe to slobodu obyvateľom Krymu nevráti. Uneseným deťom to nepomôže vrátiť sa k svojim rodinám. Ani to neobnoví územnú celistvosť Ukrajiny, ani to nebude slúžiť medzinárodnému právu. Jediný spôsob, ako obnoviť slobodu a spravodlivosť, na Kryme a celej Ukrajine, je vyhrať vojnu,“ povedala.

V posledných mesiacoch podľa nej väčšina správ z prvej línie nie je povzbudivá. „Ale keď sa pozrieme na celkový obraz, situácia nie je taká ponurá. Rusko muselo vymeniť desaťtisíce ľudských životov a miliardy dolárov za minimálne územné zisky. Ukrajina je na druhej strane schopná zasiahnuť strategické ciele hlboko na území ovládanom Ruskom, vrátane Krymu,“ povedala Pekarová Adamová.

Vojnu je podľa nej možné vyhrať a môže sa to stať relatívne skoro. „Rusko je možno obor, ale stojí na krehkých hlinených nohách,“ uviedla. Vyslovila sa za širokú vojenskú pomoc bez „nezmyselných obmedzení“, ekonomickú a diplomatickú podporu aj efektívnejšie sankcie proti Rusku.

Čítajte aj Erdogan: Krym sa musí vrátiť Ukrajine. Obyvatelia majú právo žiť slobodne a bezpečne

10:07 Ruskí poslanci dnes schválili dohodu o strategickom partnerstve s KĽDR. Informovali o tom tlačové agentúry. Deje sa tak na pozadí správ o vyslaní severokórejských vojakov do Ruska a ich príprave na nasadenie do vojny proti Ukrajine.

Prezidenti oboch krajín Vladimir Putin a Kim Čong-un podpísali vzájomný obranný pakt počas Putinovej júnovej návštevy Pchjongjangu. Rusko a Severná Kórea prehĺbili spoluprácu po rozpútaní vojny proti Ukrajine. Južná Kórea a Ukrajina tvrdia, že severokórejskí vojaci sa pripravujú na nasadenie vo vojne, aby podporili Rusko, pripomenula agentúra Reuters.

„Dohoda v plnej miere prihliada na vzniknutú geopolitickú situáciu a povyšuje vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou na novú, spojeneckú úroveň,“ vyhlásil šéf zahraničného výboru Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Leonid Sluckij. „Je to základ pre rozšírenie spolupráce vo všetkých oblastiach a základ pre globálne strategické partnerstvo medzi Moskvou a Pchjongjangom,“ dodal. Sluckij podľa agentúry Interfax zdôraznil „mierumilovný a obranný charakter zmluvy, ktorá nie je namierená proti tretím krajinám a nepočíta s vojenskými alianciami, na rozdiel od západných dohôd“.

9:36 Agenti ruskej tajnej služby FSB, nástupkyne sovietskej tajnej polície KGB, zadržali v Moskve bývalého námestníka ministra energetiky Anatolija Janovského. Zatknutie súvisí s prípadom podvodov v uhoľnom priemysle, v ktorom ostatní podozriví vypovedali proti bývalému námestníkovi, napísal dnes na svojom webe portál Kommersant. Podľa jeho zdrojov má byť po výsluchu rozhodnuté, či Janovskij bude obvinený.

Janowski zastával funkciu námestníka ministra energetiky v rokoch 2008 až 2021. Na starosti mal uhoľný priemysel a medzinárodnú činnosť. Z ministerstva potom odišiel do prezidentskej kancelárie, kde riadil komisiu pre palivá a energetiku. V súčasnosti pôsobí ako prvý prezident akadémie banských vied.

O zatknutí Janovského a jeho predvedení k vyšetrovateľovi informovala s odvolaním sa na anonymné zdroje aj ruská štátna agentúra TASS. Následne sa má riešiť, či vyšetrovateľ požiada o uvalenie väzby.

9:03 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zničila 40 z 50 ruských dronov nad jedenástimi regiónmi napadnutej krajiny, ďalších sedem dronov zmizlo z radarov a dva odleteli do Ruska a Bieloruska, oznámilo ukrajinské letectvo. Rusi tiež odpálili proti Ukrajine dve letecké rakety Ch-22 a dve Ch-59, tieto strely však podľa letectva nezasiahli svoje ciele.

Ruské úrady podľa webu denníka Kommersant uvádzajú zničenie štyroch ukrajinských dronov nad Kurskou oblasťou a ďalších troch nad Čiernym morom. Nad Kurskou oblasťou bola tiež zničená ukrajinská raketa, uviedol gubernátor Alexej Smirnov.

Ukrajina, ktorá sa tretím rokom bráni ruskej agresii, používa systémy rádioelektronického boja, aby zmiatla navigáciu nepriateľských dronov, ktoré pod ich vplyvom miznú z radarov či menia kurz, poznamenala agentúra Reuters.

8:15 Ruské jednotky obsadili dediny Serebrianka a Mykolajivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany. O ruskom postupe blízko kľúčových väčších miest pozdĺž frontovej línie informovali aj vojenskí blogeri.

Ukrajinská armáda doposiaľ nepripustila, že niektorá zo spomenutých dedín padla do ruských rúk, uviedla len, že v oboch oblastiach frontu prebiehajú intenzívne boje.

Vojenskí blogeri z oboch strán konfliktu však informovali o intenzívnom tlaku ruských jednotiek na mesto Selydove.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že odrazil všetkých 12 ruských útokov podniknutých v okolí dediny Serebrianka, ktorá sa nachádza tesne za severnou hranicou Doneckej oblasti. Ťažké boje zároveň hlásila na prístupe k mestu Pokrovsk, ktoré je kľúčovým logistickým uzlom v oblasti, píše Reuters.

Populárny ukrajinský vojenský blog DeepState uviedol, že ukrajinské jednotky čelia pri obrane mesta Selydove juhozápadne od Mykolajivky obrovskej presile. Ak by sa Rusom podarilo obsadiť Selydove, otvorila by sa im cesta na Pokrovsk.

Ruské sily majú podľa DeepState „výhodu nekonečných zdrojov pechoty a výstroja“, vďaka čomu tlačia na ukrajinskú obranu a postupujú zo severu i z juhu. Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

7:35 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 240 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 684 280, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 090 tankov, 18 254 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 719 delostre­leckých systémov a 1 236 raketometov.

7:00 Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun vo štvrtok označil severokórejské jednotky vyslané do Ruska na podporu jeho vojenského ťaženia na Ukrajine za žoldnierov, ktorí poslúžia ako potrava pre kanóny. Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do „nelegálnej a agresívnej vojny“.

„Pokiaľ sú vojaci vyslaní do zahraničia, zvyčajne si zachovávajú veliteľskú štruktúru svojej krajiny a hrdo vykonávajú činnosti vo vojenskej uniforme, so svojimi znakmi a vlajkou,“ vyhlásil Kim. „Severná Kórea sa maskuje ruskou uniformou a koná pod ruským vojenským velením bez akejkoľvek operačnej právomoci,“ vyhlásil.

Kim to uviedol v juhokórejskom parlamente iba deň po tom, ako kórejská spravodajská služba informovala poslancov o tom, že približne 3 000 severokó­rejských vojakov bolo pravdepodobne vyslaných do Ruska na podporu vojny proti Ukrajine. Podobné informácie zverejnili aj USA, ktoré uviedli, že 3000 severokó­rejských vojakov v Rusku podstupuje tréning.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Kyjev má informácie o príprave dvoch jednotiek pozostávajúcich možno až z 12.000 seve­rokórejských vojakov, ktoré majú bojovať po boku ruských síl. Zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa neschovávali a reagovali na dôkazy o zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine.

Kremeľ označil tvrdenia o plánovanom nasadení severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine za „falošné informácie“.

6:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu večer poďakoval západným spojencom za najnovšiu pomoc. Pôžička vo výške 50 miliárd dolárov od skupiny G7 podľa neho pomôže Ukrajine v jej obrane a odolnosti. Zelenskyj to uviedol vo videoprejave zverejnenom na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyhlásil, že pomoc musí byť vyplatená ešte tento rok, aby sa čo najviac pomohlo Ukrajine, ktorá už takmer 1000 dní odoláva ruskej invázii.

Ukrajinský prezident predniesol prejav v tričku s nápisom „urobme Rusko opäť malým“. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová zverejnila jeho fotografiu na Telegrame a Zelenského označila za „úplného idiota“.

Lídri krajín G7 sa začiatkom roka dohodli, že poskytnú Ukrajine veľkú pôžičku určenú na pomoc v boji proti ruskej invázii. USA plánujú poskytnúť 20 miliárd dolárov. Ďalších 30 miliárd ponúknu Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a ďalší.

Skupina už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách Európskej únie. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022.

6:40 V blízkosti rumunsko-ukrajinských hraníc v stredu večer zaznamenali dva podozrivé lietajúce objekty. Ich prítomnosť spustila letecký poplach a rumunské vzdušné sily k nim nasadili dve stíhačky F-16. V stredu o tom informovalo rumunské ministerstvo obrany.

Rumunsko uviedlo, že spočiatku nebolo jasné, či ide o ruské bezpilotné lietadlá a ministerstvo bude vyšetrovať, či sa objekty zrútili. Bukurešť o incidente informovala svojich partnerov v NATO.

Oba objekty boli zaznamenané s odstupom približne 30 minút. Prvý z nich zachytil radar v blízkosti dediny Chilia Veche na brehu Dunaja. Na opačnom brehu leží ukrajinská osada Kilija. Vzdušný objekt údajne letel na západ smerom k rumunskému mestu Tulcea a zmizol z radarov 12 kilometrov severovýchodne od mesta.

Druhý objekt zaznamenali približne 50 kilometrov južnejšie pri jazere Razim. Následne letel ďalších 40 kilometrov južným smerom a zmizol z radarov pri obci Jurilovca.

DPA pripomína, že od februára 2022, keď Rusko spustilo celoplošnú inváziu proti Ukrajine, došlo v Rumunsku k viacerým podobným incidentom, a to vždy v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské prístavy v delte Dunaja. Tie sa nachádzajú ukrajinsko-rumunskom pohraničí. V niekoľkých prípadoch následne armáda našla na rumunskom území trosky z ruských dronov.

6:35 Za nezmysel označil bieloruský autoritársky vodca a spojenec Moskvy Alexander Lukašenko tvrdenie, že Severná Kórea vysiela vojakov na podporu ruskej vojny na Ukrajine. Ak by sa tieto informácie potvrdili, bol by to podľa neho krok smerom k eskalácii konfliktu.

Čítajte viac Lukašenko považuje zapojenie vojakov KĽDR do bojov na Ukrajine za nezmysel. Viedlo by to k eskalácii, tvrdí

6:30 Koľko ich dokopy príde a kam presne ich pošlú? Dve hlavné otázky, ktoré sa spájajú s predpokladaným nasadením severokórejských vojakov do ruskej vojny proti Ukrajine. Zaujímavé by však bolo poznať aj odpoveď na tretiu otázku: podujme sa Soul poskytnúť Kyjevu zbrane na revanš po vojenskej pomoci Pchjongjangu pre Moskvu?

Čítajte viac Kde by mohli udrieť severokórejskí vojaci a koľko peňazí Putin za nich zaplatí Kimovi? A dočkajú sa Ukrajinci zbraní od Soulu?

6:20 Prezident Volodymyr Zelenskyj naráža na problém so svojím Plánom víťazstva založeným na tom, že Ukrajina dostane pozvánku do NATO – niektorí kľúčoví členovia aliancie nemajú záujem na tom, aby sa to stalo, píše server Politico. Nemecko a USA patria medzi hlavné mocnosti, ktoré spomaľujú svoje kroky, uviedli predstavitelia USA a NATO, ktorí chcú zostať v anonymite.

Vo svojom pláne Zelenskyj požiadal o okamžitú pozvánku, ale uznal, že skutočné pripojenie k aliancii bude možné až po skončení vojny s Ruskom. Ukrajinský prezident pritom tento týždeň trval na tom, že pre Ukrajinu je „zásadné“, dostať pozvánku počas vojny, pripomína Politico. Kľúčoví členovia aliancie sa však obávajú, že budú uväznení vo vojne s Ruskom.

Odchádzajúca veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová v rozhovore pre Politico zdôraznila americký postoj. „Aliancia dodnes nedospela do bodu, v ktorom by bola pripravená ponúknuť Ukrajine členstvo alebo pozvanie,“ povedala.

Zelenskyj priznal, že nemecký kancelár Olaf Scholz ho nepodporí rýchlou pozvánkou na členstvo v NATO.

„So Scholzom mám veľmi dobrý vzťah. Som vďačný, že Scholz pomáha. Nemecko je druhé, pokiaľ ide o podporu,“ povedal Zelenskyj novinárom začiatkom tohto týždňa. „Ale fakt, že nemecká strana je skeptická voči nášmu vstupu do NATO, je fakt… Všetci budeme musieť veľa pracovať s nemeckou stranou. Ale aj tak na to budú mať vplyv Spojené štáty,” uviedol.

Proti sú podľa Politico tiež ďalšie krajiny. Aj Maďarsko a Slovensko vzdorujú, ale tam ide o iné východiskové body. Ich súčasní populistickí lídri zastávajú vo všeobecnosti prokremeľskú líniu, pričom maďarský premiér Viktor Orbán blokuje fondy EÚ na vyzbrojenie Ukrajiny a opúšťa program NATO na posielanie smrtiacej pomoci Kyjevu, tvrdí Politico.

Orbán v príspevku na sociálnej sieti označil Zelenského plán za „viac ako desivý“. Slovenský premiér Robert Fico začiatkom tohto mesiaca varoval, že vstup Ukrajiny do NATO „by bol dobrým základom pre tretiu svetovú vojnu“ a sľúbil, že s tým „nikdy nebude súhlasiť“.

Existujú aj ďalšie krajiny, ktoré nechcú rýchlo postupovať na žiadosť Kyjeva, ale skrývajú sa v tieni.

„Krajiny ako Belgicko, Slovinsko alebo Španielsko sa skrývajú za USA a Nemecko. Sú neochotní,“ povedal jeden z predstaviteľov NATO. Druhý predstaviteľ povedal, že krajiny to „podporujú abstraktne, ale keď sa to priblíži k zhmotneniu“, začnú sa tejto myšlienke brániť viac verejne. To ich stavia do rozporu s štátmi ako sú pobaltské krajiny a Poľsko, ktoré sú nadšenejšie.

Poľsko je za „otvorenie perspektívy NATO pre Ukrajinu“, povedal počas minulotýždňového summitu lídrov EÚ poľský premiér Donald Tusk. „Toto sa nezmenilo. V tomto smere sme solidárni s Ukrajinou“. Tieto menšie krajiny však musia ísť z cesty zjednotenému frontu Berlína a Washingtonu, uvádza Politico.

Scholz povedal novinárom počas minulotýždňovej návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Berlíne: „Uisťujeme, že NATO sa nestane stranou vojny, aby sa táto vojna nezmenila na oveľa väčšiu katastrofu“. Predstavitelia, ktorí hovorili s Politico, sa však snažili zdôrazniť, že ani USA, ani Nemecko nevylučujú prípadné pristúpenie Ukrajiny k aliancii.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….