22:10 Západné vlády a ruská opozícia v exile by mali začať pripravovať prechod Ruska k demokracii po tom, ako prezident Vladimir Putin odíde z úradu, vyhlásil ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza v piatok, sedem týždňov po svojom prepustení zo sibírskej trestaneckej kolónie.
Kara-Murza nespresnil, ako Putin ukončí svoje politické pôsobenie, Rusko však podľa neho nesmie premárniť krátky časový interval, v ktorom bude možné nastoliť demokratickú vládu. Príležitosť Rusko premárnilo po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, povedal Kara-Murza.
„Musíme sa poučiť z minulých chýb, z týchto minulých lekcií, aby sme tieto zlyhania neopakovali nabudúce, keď sa v Rusku otvorí okno príležitosti na zmenu,“ povedal opozičný politik novinárom v londýnskom think tanku Royal United Services Institute pri svojom prvom verejnom vystúpení v Británii od svojho prepustenia 1. augusta. „Nikto z nás nevie, kedy presne a presne za akých okolností, udeje sa to však v dohľadnej budúcnosti. A nabudúce to musíme urobiť správne,“ vyhlásil Kara-Murza.
Putin (71) je vo funkcii prezidenta alebo premiéra od roku 1999. V máji mu začalo plynúť nové šesťročné funkčné obdobie na poste prezidenta.
Kara-Murza sa od svojho prepustenia z väzenia, kde si odpykával 25-ročný trest za velezradu za to, že verejne vyjadril nesúhlas s vojnou na Ukrajine, prejavil ako jeden z najvýraznejších opozičných hlasov v exile. Kara-Murza má ruský aj britský pas.
„Vladimir Putin nesmie vyhrať vojnu na Ukrajine. Ba čo viac, nesmie mať možnosť ukončiť túto vojnu a súčasne si zachovať tvár,“ povedal opozičný politik.
21:36 Vedenie ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne v piatok obvinilo ukrajinské sily z útoku dronom na neďalekú elektrickú stanicu a z ohrozenia elektrárne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej oblasti na juhovýchode Ukrajiny okupuje Rusko od začiatku vojenskej invázie vo februári 2022, je opakovane terčom útokov či sabotáží, pričom zo zodpovednosti sa vzájomne obviňujú Rusko a Ukrajina. Elektráreň má šesť reaktorov a je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.
„Útok dronu ukrajinských ozbrojených síl poškodil transformátor v elektrickej rozvodni Zarja, ktorá sa nachádza hneď vedľa obvodu záporožskej stanice,“ uviedlo ruské vedenie elektrárne na Telegrame. „Táto rozvodňa sa podieľa na napájaní infraštruktúry stanice. Útok na ňu predstavuje potenciálnu hrozbu pre bezpečnosť jadrovej elektrárne,“ dodalo.
21:31 Američana Russella Bentleyho, ktorý tento rok zmizol na okupovanej východnej Ukrajine, podľa ruských vyšetrovateľov umučili ruskí vojaci, ktorých teraz čaká súd. Oznámil to podľa agentúry Reuters Vyšetrovací výbor, ktorý má v Rusku úlohu federálnej kriminálnej ústredne.
19:58 Kosovský premiér Albin Kurti v piatok obvinil predstaviteľov Západu z „appeasementu“, teda ústupkov voči Srbsku, pri ktorom sa podľa jeho slov opierajú o prehnané obavy, že by sa Belehrad zblížil s Moskvou, píše TASR podľa agentúry Reuters.
Kurti v rozhovore s agentúrou Reuters v Bruseli povedal, že Európskej únii sa nedarí zohrávať úlohu rozhodcu pri napĺňaní dohody vyrokovanej EÚ, ktorej cieľom je normalizácia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom.
Od ruskej invázie na Ukrajinu sa Srbsko usilovalo dosiahnuť rovnováhu medzi svojimi tradične úzkymi vzťahmi s Moskvou a väzbami na Západ, ktorý je pre Belehrad významným zdrojom investícií.
Srbsko sa nepridalo k západným sankciám uvaleným na Rusko, zároveň však inváziu neodsúdilo. Napriek tomu, že srbská vláda tvrdí, že Ukrajine nedodáva muníciu, ukrajinské ozbrojené sily srbskú muníciu využívajú.
Predstavitelia EÚ a USA Kurtiho vinia z toho, že nedokázal dosiahnuť pokrok pri napĺňaní dohody z Ohridu medzi Srbskom a Kosovom z marca 2023. Kurti tieto obvinenia odmietol a povedal, že Západu sa nedarí upozorňovať na porušenia dohody zo strany Srbska.
„Chcem, aby Brusel zohrával úlohu rozhodcu, ktorý zapíska vždy, keď dôjde k porušeniu dohody,“ vyhlásil kosovský premiér. „Za tieto dva roky sme videli, že vždy, keď Belehrad porušil dohodu, Brusel nekonal,“ dodal.
„Ustupovanie Srbsku, vyše dva a pol roka od začiatku ruskej agresie na Ukrajine, sa nevypláca. A niekto by mal povedať, že už stačilo,“ povedal Kurti.
Kosovo, ktorého obyvateľstvo tvoria prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad s diplomatickou podporou Ruska Kosovo ako nezávislý štát nikdy neuznal.
Kurti ďalej vyhlásil, že poprední západní diplomati a predstavitelia, ktorí sa venujú téme Srbska, ukazujú vo vzťahu ku Kremľu „priveľa obozretnosti, ba dokonca až strach“.
19:47 India poprela, že zatvára oči nad opätovným exportom na Ukrajinu svojej delostreleckej munície predanej európskym štátom. Ministerstvo zahraničia tak reagovalo na správu agentúry Reuters, podľa ktorej indickú delostreleckú muníciu poslali na Ukrajinu niektoré európske krajiny, napríklad Taliansko či Česko, píše dnes server BBC News. Úrady európskych krajín informáciu Reuters nekomentovali.
Agentúra sa odvoláva na 11 zdrojov z indickej vlády, z európskych kabinetov i z vojenského priemyslu. Poukazuje tiež na niektoré štatistické údaje. Napríklad traja najväčší indickí výrobcovia munície vyviezli do Talianska, Česka, Španielska a Slovinska od predvlaňajšieho februára do tohtoročného júla tovar za 132 miliónov dolárov, čo bolo mnohonásobne viac ako v minulosti. Podľa týchto údajov sa vývoz týkal aj munície.
India sa zdržala verejnej kritiky Ruska za jeho vojnu proti Ukrajine a nepridala sa ani k sankciám zavedeným proti Moskve. India však tiež vystupuje na ochranu územnej celistvosti a indický premiér Naréndra Módí v auguste navštívil Kyjev. Ázijská krajina má navyše prísne pravidlá pre export zbraní a oznámila ich ďalšie sprísnenie. Indické úrady krajinám, ktorým zbrane predávajú, zvyčajne neumožňujú ich odovzdanie tretím štátom. Rusko podľa agentúry Reuters pri rokovaniach s indickými predstaviteľmi najmenej dvakrát poukázalo na to, že Ukrajina dostáva indickú muníciu.
Hovorca indického ministerstva zahraničia uviedol, že správa Reuters je „špekulatívna a zavádzajúca“. „Predpokladá porušenie pravidiel zo strany Indie, k čomu nedochádza,“ uviedol s tým, že India má v súlade s medzinárodnými požiadavkami systém sledovania pohybu svojho vojenského materiálu.
18:25 Poľská prokuratúra obvinila ruského občana zo zorganizovania marcového fyzického útoku na Leonida Volkova, blízkeho spolupracovníka ruského opozičníka Alexeja Navaľného, ktorý tento rok vo februári zomrel vo väzenskom tábore. S odvolaním sa na dnešné oznámenie prokuratúry o tom informovala agentúra AFP. Medzi podozrivými sú aj Poliaci.
Štyridsaťtriročného Volkova 12. marca prepadla skupina mužov pred jeho domom vo Vilniuse, kde žije v exile, a uštedrila mu rany kladivom. Volkov utrpel zlomeninu ruky, pomliaždeniny na hlave a poranenia nohy, kvôli čomu bol krátko hospitalizovaný.
Poľská polícia už skôr zadržala okrem iného dvoch podozrivých na základe európskeho zatykača vydaného litovskými úradmi.
„Minulý týždeň bol obvinený ruský občan, ktorý je podozrivý, že napadnutie riadil,“ uviedla dnes poľská prokuratúra. Muža, ktorého identifikovala ako Anatolija B., zadržali 13. septembra.
17:23 Šéf Kremľa Vladimir Putin sa dostal pod tlak. Rezort obrany, kvôli nedostatku vojakov na neho nalieha, aby spustil novú vlnu mobilizácie. Ruský vodca to ale odmieta. S odkazom na ruského úradníka, ktorý sa na rokovaní medzi Putinom a rezortom obrany zúčastnil, o tom informuje denník The Wall Street Journal (WSJ).
„Armáda v súčasnej dobe nestačí na dosiahnutie pôvodných vojnových cieľov, na vojenské porazenie Ukrajiny, oslabenie jej vojenského potenciálu alebo ochranu pohraničných oblastí,“ povedala denníku WSJ osoba oboznámená s výmenou názorov v ruskom vedení, ku ktorej došlo v rámci májového rokovania. „Stále viac ľudí hovorí, že je mobilizácia nevyhnutná,“ dodal.
Zdroj tak potvrdzuje to, čo tvrdia západné odhady. Moskva stráca na bojisku viac mužov, než koľko ich je schopných naverbovať, píše americký denník. Situácii navyše nepomáha ani ukrajinský vpád do ruskej Kurskej oblasti, ktorý ešte viac zaťažuje ruskú armádu, ktorá sa v súčasnosti zameriava najmä na ukrajinskú Doneckú oblasť, a vedie vojenských predstaviteľov k tomu, aby opäť naliehali na novú vlnu mobilizácie.
Putin mobilizáciu dlhodobo odmieta, pretože by mu mohla politicky uškodiť. Podľa neho navyše stačia tí vojaci, ktorých ruské ministerstvo obrany naverbuje v rámci dobrovoľného uzavretia zmluvy.
Správa prišla pár dní po tom, čo Putin výnosom navýšil tabuľkový počet ruských vojakov o asi 180-tiísc na celkových 1,5 milióna. Vyplýva to z dokumentu zverejneného na internetových stránkach Kremľa. Je to tretíkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, čo Moskva rozšírila rady armády, pripomenul ruskojazyčný server BBC.
17:02 Rusko varovalo Západ a Ukrajinu pred „katastrofálnymi dôsledkami“, ak by Kyjev konfrontoval Bielorusko, a zdôraznilo, že by zakročilo na obranu svojho blízkeho spojenca, na území ktorého nasadilo taktické jadrové zbrane, píše TASR podľa agentúry Reuters.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová povedala novinárom, že Moskva má obavy z čoraz „provokatívnejších“ aktivít na hraniciach s Bieloruskom a nevylúčila, že by mohlo dôjsť k pokusom o eskaláciu v regióne.
Niekoľko dní po prekvapivom vpáde Ukrajiny do ruskej Kurskej oblasti 6. augusta bieloruský prezident Alexandr Lukašenko – lojálny spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina – bez toho, aby poskytol dôkazy, naznačil, že Kyjev môže zvažovať útok na Bielorusko.
Minsk, ktorý obvinil ukrajinské drony z narúšania jeho vzdušného priestoru, neskôr oznámil, že na svoju hranicu s Ukrajinou vysiela ďalšie jednotky. Kyjev informoval, že v pohraničnej oblasti žiadne väčšie zmeny nezaznamenal.
„Berieme na vedomie prijaté informácie o zintenzívnení aktivít ukrajinských síl v pohraničnej oblasti,“ povedala Zacharovová. „Tieto skutočnosti vnímame a uvedomujeme si neustále pokusy ukrajinskej strany o používanie dronov a vysielanie teroristov do republiky,“ dodala.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia v auguste uviedlo, že krajina „nikdy nepodnikla a nikdy nepodnikne akékoľvek nepriateľské kroky voči bieloruskému ľudu“.
S odkazom na vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti Zacharovová vyhlásila, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukázal, že je schopný „bezohľadných krokov“ a obvinila ho z koordinácie činnosti s Washingtonom pred novembrovými americkými prezidentskými voľbami.
16:53 Ukrajinské národné koordinačné centrum pre kybernetickú bezpečnosť v piatok zakázalo používanie aplikácie Telegram messenger pre vládne agentúry, armádu a zariadenia kritickej infraštruktúry. Referuje o tom web Kyiv Independent.
Telegram zostáva medzi Ukrajincami jednou z najpopulárnejších platforiem sociálnych médií. Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie zo septembra 2023 ukázal, že 44 % Ukrajincov používa Telegram na prijímanie informácií a správ.
Aplikáciu aktívne používa aj Rusko, jeho vojenské sily a spravodajské služby, aby podkopali vojnové úsilie Ukrajiny a podporili svoje vlastné. Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov predtým označil aplikáciu za „škodlivú“ a „hrozbu pre národnú bezpečnosť“.
Počas nedávneho zasadnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany Budanov poskytol „podložené dôkazy“, že ruské spravodajské služby majú prístup k osobnej korešpondencii používateľov Telegramu, dokonca aj k vymazaným správam a ich osobným údajom. „Vždy som obhajoval slobodu prejavu, ale otázka Telegramu nie je vecou slobody slova, je to vec národnej bezpečnosti,“ povedal Budanov.
Podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) a generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Rusko aktívne využíva Telegram na kybernetické útoky, šírenie phishingu a malvéru, geolokalizovanie používateľov a prípravu raketových útokov na ukrajinské mestá a dediny.
16:42 Pri dnešnom ruskom raketovom útoku na prístav Odesa na juhu Ukrajiny bola poničená prístavná infraštruktúra a civilné plavidlo plaviace sa pod vlajkou karibského štátu Antigua a Barbuda. Na platforme Telegram to oznámil šéf regionálnej správy Oleh Kiper. Pri útoku boli podľa neho zranení štyria ľudia.
„Trosky, ktoré podľa predbežného zistenia pochádzajú zo strely Iskander-M, poničili prístavnú a civilnú infraštruktúru a tiež civilnú loď plaviacu sa pod vlajkou Antiguy,“ uviedol Kiper. Štyrom zraneným civilistom bola podľa neho poskytnutá všetka potrebná pomoc.
Iskander-M je balistická strela, ktorá letí niekoľkonásobkom rýchlosti zvuku a má dolet až 500 kilometrov.
Dnešný úder nasleduje týždeň po tom, ako Ukrajina obvinila Moskvu, že blízko rumunských vôd zasiahla riadenou strelou s plochou dráhou letu loď s obilím plávajúcou z Odesy do Egypta.
16:22 Európska únia nebude nútiť ukrajinských mužov v brannom veku, aby sa vrátili do svojej vlasti. Pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa to uviedla eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, informuje web Ukrajinská pravda.
Európska únia podľa Johanssonovej nemôže uplatňovať diferencovaný prístup k ukrajinským občanom na základe ich veku, pohlavia alebo brannej povinnosti, ak im bola poskytnutá dočasná ochrana. „Podporíme tých, ktorí sa chcú na Ukrajinu vrátiť, a budeme diskutovať s ukrajinskými úradmi a vládou, ako to urobiť čo najlepšie. Nebudeme však nikoho z EÚ vyhadzovať,” odpovedala na otázku, či Únia pomôže Ukrajine pri návrate jej mužov v brannom veku zo zahraničia.
15:43 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podľa údajov overených nezávislým ruským médiom Mediazona a ruskou službou BBC bolo zabitých 70 112 ruských vojakov. Dobrovoľníci, ktorí vstúpili do ruských ozbrojených síl po odštartovaní vojny, tvoria prvýkrát najvyšší počet ľudí zabitých na bojisku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom portál BBC.
Medzi zabitými je 13 781 dobrovoľníkov, čo predstavuje približne 20 percent. Bývalí väzni, ktorí vstúpili do armády výmenou za milosť, mali doteraz najvyšší podiel úmrtí, ale teraz tvoria 19 percent všetkých potvrdených úmrtí. Mobilizovaní vojaci tvoria 13 percent padlých.
15:10 Ruský vodca Vladimir Putin nepocestuje do Mexika, ktoré podpísalo Rímsky štatút, na inauguráciu zvolenej prezidentky Claudie Sheinbaumovej. Ukrajina požiadala o zatknutie vodcu Kremľa, ak by navštívil krajinu, čo naznačuje, že Putin nechce riskovať cestu do Mexika, kde by mohol skončiť „v putách“. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Dostali sme takéto pozvanie a sme za to mexickej strane vďační,“ povedal pre platformu RTVI Aleksander Ščetinin, ktorý pracuje ako vedúci latinsko-amerického odboru na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Dodal, že Putin vymenoval vyslanca, ktorý bude zastupovať Rusko na tomto podujatí. Ščetinin nešpecifikoval dôvody, prečo Putin odmietol cestu do Mexika, ale povedal, že Moskva údajne „koná v súlade so zavedenými protokolárnymi postupmi a záväzkami” ruského vodcu.
Inaugurácia mexickej prezidentky sa koná 1. októbra. Mexiko v roku 2005 podpísalo Rímsky štatút, čím podlieha jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu, ktorý vydal na Putina zatykač. Šéf Kremľa bol nedávno v Mongolsku, ktoré tiež podpísalo Rímsky štatút. Mongolsko však Putina nezatklo, možno aj pod tlakom toho, že Rusko je jedným z iba dvoch susedov tejto krajiny a je na Moskve výrazne závislé.
14:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v piatok vieru, že americký prezident Joe Biden podporí jeho „víťazný plán“ zamerený na ukončenie vojny s Ruskom. „Veľmi dúfam, že (Biden) tento plán podporí,“ povedal Zelenskyj počas piatkovej tlačovej konferencie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá je v Kyjeve na návšteve, píše AFP. „Plán je koncipovaný pre rozhodnutia, ktoré sa budú musieť uskutočniť od októbra do decembra… čo by sme si veľmi priali. Veríme, že potom by fungoval,“ dodal.
Zelenskyj sa svoj plán chystá predložiť americkým predstaviteľom počas nadchádzajúcej cesty do USA. V rámci nej sa má na budúci štvrtok v Bielom dome stretnúť s Bidenom a jeho viceprezidentkou a prezidentskou kandidátkou Kamalou Harrisovou. Podľa Kyjeva by sa mal stretnúť aj s exprezidentom a kandidátom Republikánskej strany Donaldom Trumpom.
Zelenskyj zdôraznil, že úspech jeho plánu závisí od spojencov Ukrajiny, obzvlášť od Spojených štátov. „Väčšina z rozhodnutí závisí práve od neho (Bidena). Aj od ostatných spojencov, ale sú určité body, ktoré závisia od dobrej vôle a podpory Spojených štátov,“ dodal.
14:25 Ruské sily „včas“ obnovia kontrolu Ruska nad pohraničnou Kurskou oblasťou, do ktorej v auguste vtrhli ukrajinské sily. Vyhlásil to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Naša armáda si robí svoju prácu. Spravia ju, kontrola bude obnovená,“ uviedol Peskov s tým, že armáda nebude z očividných dôvodov verejne hovoriť o tom, ako plánuje tento cieľ dosiahnuť.
„Situácia je, samozrejme, v tých oblastiach, ktoré sa nachádzajú pod kontrolou ukrajinských bojovníkov, mimoriadna. Táto situácia bude včas napravená,“ uviedol Peskov, pričom odmietol uviesť presný časový rámec.
Ukrajina spustila najväčší zahraničný útok na Rusko od čias druhej svetovej vojny začiatkom augusta. Jej sily prenikli do západoruskej Kurskej oblasti a obsadili tam desiatky obcí a miest. Ruské sily sa odvtedy zapájajú do protiútoku v snahe vyhnať ich a ruský veliteľ hlásil aj vo štvrtok oslobodenie dvoch dedín.
14:13 Spojené štáty by mali brať do úvahy varovania Moskvy o možnej eskalácii konfliktu na Ukrajine, uviedol v piatok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Námestník v reakcii na možné stretnutie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a svojho amerického náprotivku Antonyho Blinkena na okraji zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku uviedol, že k ničomu takému nedôjde. Podľa jeho slov predstavitelia krajín totiž „nemajú o čom hovoriť“.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová osobitne zdôraznila význam udelenia povolenia pre Kyjev na vykonávanie útokov na dlhšie vzdialenosti do územia Ruska, čo by podľa nej zmenilo charakter konfliktu na Ukrajine.
Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta Vladimira Putina však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.
13:32 Ministri energetiky skupiny krajín G7 a ďalších štátov budú v pondelok rokovať o vážne poškodenej energetickej infraštruktúre Ukrajiny, uviedol taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Podľa zdroja agentúry Reuters by malo k stretnutiu dôjsť v New Yorku, píše TASR.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 je energetická infraštruktúra častým terčom útokov Moskvy. Následkom toho dochádza každý deň k výpadkom či obmedzeniam dodávok elektriny v niektorých oblastiach, a to až na niekoľko hodín.
Deficit elektrickej energie na Ukrajine by túto zimu mohol dosiahnuť šesť gigawattow, čo predstavuje približne tretinu maximálneho očakávaného dopytu, ozrejmila Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) v správe zverejnenej vo štvrtok.
„Budúci pondelok sa uskutoční rozšírené zasadnutie G7 o energetike, pretože musíme Ukrajine zaručiť zachovanie jej energetickej siete,“ povedal Tajani vo štvrtok neskoro večer pre televíziu Rai Italia. Minister bezprostredne neuviedol, ktoré ďalšie krajiny sa pripoja k rokovaniam. Taliansko v súčasnosti predsedá skupine krajín G7.
13:08 Ukrajinský mierový plán týkajúci sa vojny proti Rusku závisí od rýchlych rozhodnutí, ktoré spojenci Ukrajiny urobia ešte tento rok, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaní s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Kyjeve. Ukrajina sa vyše dva a pol roka bráni ruskej agresii, jej možnosti od bojiska však do veľkej miery závisia od dodávok zbraní a ďalšej pomoci zo Západu.
Foto: TASR/AP, Efrem Lukatsky
Leyenová, zelenskyj Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vľavo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vítajú počas stretnutia v Kyjeve 20. septembra 2024.
Zelenskyj nedávno povedal, že mierový plán alebo tiež plán víťazstva chce ešte tento mesiac predstaviť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, oboznámiť s ním chce aj oboch amerických prezidentských kandidátov, teda viceprezidentku Kamalu Harissovú a exprezidenta Donalda Trumpa. Plán podľa Zelenského počíta s posilnením Ukrajiny a natoľko silným „psychologickým“ dopadom na Rusko, že sa Moskva rozhodne vojnu ukončiť diplomatickou cestou.
Von der Leyenová dnes v Kyjeve so Zelenským hovorila napríklad o tom, akú podporu ukrajinskej energetiky chystá pred nadchádzajúcou zimou Európska únia. Oznámila tiež, že EÚ poskytne Ukrajine pôžičku v hodnote až 35 miliárd eur. Podľa Zelenského poslúžia tieto peniaze na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a energetiky a na nákup zbraní od ukrajinských zbrojoviek.
12:40 Európska komisia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške až 35 miliárd eur. Oznámila to dnes predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pri návšteve Kyjeva. Pôžička je súčasťou plánu skupiny G7 poskytnúť Ukrajine úver 50 miliárd dolárov, ktorého záruku majú tvoriť výnosy zo zmrazeného ruského majetku.
„Je to ďalší veľký príspevok EÚ k obnove Ukrajiny,“ napísala von der Leyenová na sieti X. „Neochabujúce ruské útoky znamenajú, že Ukrajina potrebuje pokračujúcu pomoc zo strany EÚ,“ uviedla tiež.
Lídri krajín Skupiny G7 sa na využití výnosov zo zmrazených ruských aktív na poskytnutie úverovej pomoci Ukrajine zhodli na júnovom summite. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že zmrazené ruské aktíva by mali byť využité „na ochranu životov na Ukrajine pred ruskou agresiou“.
12:30 Poľské úrady zadržali bývalého právnika zosnulého ruského miliardára Borisa Berezovského v súvislosti s vyšetrovaním útokov na predstaviteľov ruskej opozície. V piatok o tom informovala poľská komerčná rozhlasová stanica RMF FM, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Hovorca poľskej prokuratúry zadržanie potvrdil, ale odmietol bezprostredne uviesť dôvody. „Môžem potvrdiť, že pána Anatolija B. v Poľsku zadržali a obvinili… Súd nariadil predbežnú väzbu na tri mesiace,“ uviedol hovorca prokuratúry pre Reuters.
Poľsko v uplynulých mesiacoch zatklo niekoľko osôb v súvislosti so sabotážami na svojom území, ktoré podľa Varšavy zorganizovala Moskva. V apríli zadržali aj dve osoby podozrivé z útoku na Leonida Volkova, spolupracovníka zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného.
12:06 Pred veľkou ruskou inváziou, ktorá sa začala 24. februára 2022, dokázala Ukrajina vyrábať 36 gigawattov elektrickej energie. Táto kapacita klesla vlani na 18 gigawattow a v júni tohto roku bola už len deväť megawattov. A zima sa blíži.
11:40 Morálka medzi ruskými vojakmi v Kurskej oblasti, kde čelia ukrajinskej protiofenzíve, sa čoraz viac zhoršuje. Pre mnohých ruských vojakov je situácia natoľko zničujúca, že si neváhajú siahnuť na vlastný život. Ako referuje web The Guardian, vyplýva to zo zozbieraných dokumentov, o ktorých ukrajinskí vojaci tvrdia, že sa ich zmocnili na opustených ruských pozíciách.
„Analýza súčasnej situácie týkajúca sa samovrážd ukazuje, že otázka smrti vojakov v dôsledku samovražedných incidentov zostáva napätá,“ uvádza sa v jednom zázname ruských veliteľov v Kurskej oblasti.
Ďalší záznam podrobne opísal detaily o samovražde jedného ruského vojaka. „Vyšetrovanie incidentu určilo, že príčinou samovraždy a smrti bolo nervové a psychické zrútenie spôsobené jeho dlhotrvajúcim stavom depresie v dôsledku služby v ruskej armáde,“ uvádza sa v správe.
Ruskí velitelia tiež zosumarizovali pokyny, ako zlepšiť morálku v ruských jednotkách, vrátane jedného návrhu, že vojaci by mali denne dostávať politické lekcie „zamerané na udržanie a zvýšenie politického, morálneho a psychologického stavu personálu“.
Velitelia jednotiek sú tiež inštruovaní, aby identifikovali vojakov, ktorí „sú duševne nepripravení plniť svoje povinnosti alebo majú sklon k deviantnému správaniu, a zorganizovali ich preradenie a presun do vojenských zdravotníckych zariadení“.
10:17 Nie zastavenie dodávok zbraní, ako tvrdia niektorí politici, pomôže ukončiť vojnu na Ukrajine. Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg nesúhlasí s týmto bojazlivým prístupom a vraví, že ďalšie poskytovanie zbraní západnej výroby Ukrajine pomôže zatlačiť ruskú agresiu.
„Áno, je to paradox, no čím viac zbraní pre Ukrajinu sme schopní dodať, tým je pravdepodobnejšie, že dosiahneme mier a ukončíme vojnu. Čím dôveryhodnejšia je naša dlhodobá vojenská podpora, tým skôr sa vojna skončí,“ povedal Stoltenberg podľa webu Kyiv Independent na štvrtkovom podujatí German Marshall Fund.
Keďže západná pomoc Ukrajine neutícha, Rusko sa snaží o rôzne manipulácie, napríklad tým, že pravidelne „kreslí“ akési vlastné červené čiary. V súčasnosti o nich Kremeľ hovorí najmä vtedy, akonáhle je spomenutá nejaká možnosť, že by západné krajiny mohli povoliť Ukrajine použiť rakety dlhého doletu na zasiahnutie cieľov hlboko na ruskom území. Kým niektoré západné krajiny sa neboja a považujú to za samozrejmosť, iné sa zatiaľ zdráhajú.
Stoltenberg poznamenal, že každá budúca dohoda musí byť podporená silnou vojenskou podporou Ukrajine. „Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila. Najrýchlejší spôsob ukončenia vojny je prehrať ju. To však neprinesie mier. Prinesie ruskú okupáciu,“ zdôraznil dosluhujúci šéf aliancie. Zároveň dôsledne naliehal na spojencov NATO, aby zvýšili výdavky na obranu vzhľadom na riziko rozpadu aliancie.
10:43 Rusko v noci na dnes na Ukrajinu zaútočilo s využitím 70 dronov, informovalo ráno ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana 61 bezpilotných lietadiel zneškodnila, zostrelila tiež jednu ruskú riadenú strelu. V Kyjeve varovanie pred hrozbou dronového útoku platilo aj ráno, keď tam vlakom z Poľska prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Úlomky zostreleného dronu v jednej dedine v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti zasiahli poľnohospodárske družstvo, kde začalo horieť, informoval Maksym Kozyckyj, šéf regionálnej vojenskej správy. Hasiči hasiči požiar uhasili. Zničené sú tri autá, z toho dve nákladné, v budovách patriacich statku sú vyrazené okná. Nikomu sa nič nestalo. Úlomky zostrelených dronov spôsobili požiare tiež na dvoch miestach v Čerkarskej oblasti na juh od Kyjeva. Horelo v lese.
Letecký poplach platil v noci vo viac ako polovici z 24 ukrajinských oblastí.
10:20 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že pricestovala do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi krajiny. Rokovať bude o podpore EÚ pre Ukrajinu, jej pripravenosti na zimu, obrane či pôžičkách od štátov G7. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Moja ôsma návšteva Kyjeva prichádza v čase, keď sa čoskoro začne vykurovacia sezóna a Rusko sa aj naďalej zameriava na energetickú infraštruktúru (Ukrajiny),“ uviedla von der Leyenová na sociálnej sieti X.
My 8th visit to Kyiv comes as the heating season starts soon, and Russia keeps targeting energy infrastructure.
We will help Ukraine in its brave efforts.
I come here to discuss Europe’s support.
From winter preparedness to defence, to accession and progress on the G7 loans. pic.twitter.com/kxxWFA7eA0
Predsedníčka EK vo štvrtok ozrejmila, že 160 miliónov eur z ruských zmrazených aktív sa vyčlení na pokrytie humanitárnych potrieb Ukrajiny počas tejto zimy.
Rusko vyradilo z prevádzky približne deväť gigawattow (GW) ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čo podľa von der Leyenovej predstavuje „energetický ekvivalent troch pobaltských štátov“. Podľa jej slov je cieľom EÚ obnoviť 2,5 GW výrobnej kapacity a zároveň zvýšiť vývoz s cieľom dodať Ukrajine dva GW energie.
9:51 Ruskí velitelia predpokladali, že Ukrajina plánovala operáciu v Kurskej oblasti mesiace predtým, ako k nej došlo. Ako referuje web The Guardian, vyplýva to zo zozbieraných dokumentov, o ktorých ukrajinskí vojaci tvrdili, že sa ich zmocnili na opustených ruských pozíciách. Súčasťou dokumentov boli tlačené rozkazy a ručne písané záznamy od veliteľov.
Ukrajina na začiatku minulého mesiaca spustila svoju protiofenzívu v ruskej Kurskej oblasti, pričom uviedla, že získala kontrolu nad približne stovkou obcí a viac než 1 300 kilometrami štvorcovými ruského územia. Zdá sa, že Rusko bolo touto aktivitou Ukrajincov zaskočené, čo umožnilo ukrajinským silám rýchlo prejsť cez hranicu a postúpiť hlboko na ruské územie.
Podľa skonfiškovaných dokumentov, ktorých pravosť podľa The Guardian „nemohli nezávisle overiť“, ruskí velitelia upozorňovali, že potenciálna cezhraničná operácia Ukrajincov by mohla nastať už v januári 2024.
Zatiaľ čo predchádzajúce varovania boli do značnej miery vágne, tieto boli čoraz podrobnejšie. Obsahovali tiež konkrétne hrozby, že Ukrajina sa pokúsi dobyť mesto Sudža, čo sa napokon aj stalo a Ukrajina ho v auguste obsadila.
Zadržané dokumenty tiež odhalili, že ruskí velitelia sa pokúsili posilniť bezpečnosť na hranici v Kurskej oblasti a „zorganizovať dodatočné cvičenia pre vedenie jednotiek a oporných bodov týkajúcich sa správnej organizácie obrany“ pred možným ukrajinským útokom.
8:56 Úrady v Kyjeve dnes ľuďom odporučili, aby kvôli zlej kvalite ovzdušia nevetrali a obmedzili pobyt vonku. V okolí ukrajinského hlavného mesta horí lesné požiare, informuje Rádio Sloboda na svojich internetových stránkach.
Požiare sú napríklad v okolí mesta Vyšhorod susediaceho na severe s Kyjevom.
Ľudia by tiež mali piť veľa vody a pokiaľ vlastnia čističku vzduchu, mali by ju nastaviť na najvyšší výkon, odporučil kyjevský odbor životného prostredia a adaptácie na zmeny klímy.
Ukrajinské ministerstvo životného prostredia vo štvrtok informovalo, že v krajine v týchto dňoch horí 19 lesných požiarov, z toho 16 veľkých. Zasiahnutých je viac ako 2600 hektárov lesa.
Ministerstvo podotklo, že v okolí Kyjeva požiare vznikli kvôli nedbanlivosti ľudí. „Vo väčšine prípadov požiare spôsobujú bežní ľudia, ktorí vypaľujú suché porasty na záhradách, oheň sa potom ale rozšíri do lesa,“ vysvetlil úrad.
Ukrajina je už viac ako dva a pol roka vo vojnovom stave, bráni sa ruskej invázii. Hasiči denne vychádzajú k požiarom spôsobeným zásahmi nepriateľských dronov, striel a rakiet. Kľúčovú úlohu majú aj pri vyslobodzovaní ľudí z trosiek budov zničených pri ruských útokoch.
8:17 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 340 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 639 480, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 39 obrnených bojových vozidiel pechoty a 35 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 725 tankov, 17 132 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 212 delostreleckých systémov.
6:30Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny uviedlo, že kompromisy týkajúce sa územného štatútu Krymu sú neprijateľné po tom, čo poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski navrhol usporiadať na Kryme referendum za určitých podmienok, informovala Ukrainska Pravda o stanovisku Kyjeva.
Sikorski spomenul Krym popri konferencii o európskej stratégii v Jalte, ktorá sa konala 13. a 14. septembra v Kyjeve, pričom uviedol, že otázka polostrova bude kľúčová počas mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, napísala poľská agentúra PAP.
„Krym je symbolicky dôležitý pre Rusko, a najmä pre Putina, ale strategicky dôležitý pre Ukrajinu. Preto nevidím spôsob, ako sa budú vedieť dohodnúť bez demilitarizácie Krymu,“ povedal Sikorsky podľa agentúry Interfax Ukrajina. Verí, že ak obe krajiny budú chcieť, potom by sa tu dalo nájsť riešenie. Podľa agentúry Sikorski vyjadril svoj osobný názor na nočnej diskusii na 20. výročnom stretnutí ANO v Kyjeve, ktorý zorganizovala Nadácia Viktora Pinčuka.
„Mohli by sme to dať pod mandát OSN s poslaním pripraviť čestné referendum po preverení, kto sú legálni obyvatelia a podobne… A mohli by sme to odložiť o 20 rokov,“ navrhol Sikorsky ako jednu z možností.
Poľský minister tiež vyjadril názor, že veľkou chybou Západu, najmä Američanov, bolo povedať Ukrajincom, aby nebojovali na Kryme. „Ak by Ukrajinci bojovali na Kryme, čo i len symbolicky, on (Putin) by sa zrejme nerozhodol pre Donbas,“ vysvetlil svoj postoj Sikorski podľa agentúry Interfax Ukrajina.
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v reakcii zdôraznilo, že územná celistvosť Ukrajiny „nikdy nebola a nemôže byť predmetom diskusií alebo kompromisov“, čo podporujú ukrajinské ozbrojené sily, partneri aj medzinárodné právo.
„Krym je ťažiskom európskej bezpečnostnej architektúry, jeho úplná obnova je možná až po úplnej deokupácii celého územia Ukrajiny, vrátane ukrajinského polostrova,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré cituje Ukrainska Pravda.
Kyjev vyjadril očakávania týkajúce sa podpory partnerov s cieľom prinútiť Rusko stiahnuť jednotky z Krymu a brať ho na zodpovednosť za porušenia medzinárodného práva a spáchané zločiny.
„Všetko úsilie by malo smerovať k rýchlemu dosiahnutiu týchto cieľov a nie uspokojiť, tak či onak, túžby Kremľa na úkor záujmov Ukrajiny a medzinárodného práva,“ zdôraznilo ministerstvo zahraničných vecí.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy ….
Byť letuškou alebo letuškou sa často javí ako očarujúca kariéra plná cestovných výhod a exotických destinácií. Ako je však plat v porovnaní s požiadavkami práce?…
Rovnako ako iná rozložená čínska hackerská skupina Volt Typhoon sa aj Flax Typhoon zameriavala na kritickú infraštruktúru v západných krajinách….
Spravovať súhlas
Abychom poskytli čo najlepšie služby, používame na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení technológie, ako sú súbory cookies.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uložení alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú odberateľ alebo užívateľ výslovne požiadal, alebo len na účel prenosu správ prostredníctvom elektronickej komunikácie.
Předvolby
Technické uložení nebo přístup je nezbytný pro legitimní účel ukládání preferencí, které nejsou požadovány odběratelem nebo uživatelem.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro statistické účely.Technické ukladanie alebo prístup, ktorý sa používa výhradne na anonymné štatistické účely. Bez vyzvania, dobrovoľného poskytnutia informácií od vášho Poskytovateľa internetových služieb alebo ďalších záznamov od tretej strany nie je možné informácie, ktoré boli uložené alebo získané len pre tento účel, zvyčajne použiť na vašu identifikáciu. se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické ukladanie alebo prístup je nevyhnutný na vytvorenie užívateľskych profilov za účelom zasielania reklamy alebo sledovania užívateľa na webových stránkach alebo niekoľkých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Čítajte aj Myslel si, že ide na smrť. Chce sa Putinov väzeň šéfovi Kremľa pomstiť? 
Čítajte aj Srbsko dodáva zbrane Ukrajine bez následkov. Chytá sa Rusko do pasce Západu? 
Čítajte aj Rusi považujú Srbov za dobytok. Elitný žoldnier spustil ostrú kritiku do ruských radov 
Čítajte aj Útok na Volkova bol mrazivo účinný. Dokazuje návrat ruskej špionáže do studenej vojny 
Foto: TASR/AP, Efrem Lukatsky
