Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1001 dní
6:53 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 690 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 725 740, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 49 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 390 tankov, 19 119 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 681 delostreleckých systémov.
6:30 Horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá vznikla po kubánskej raketovej kríze, sa teraz nepoužíva. Agentúre TASS o tom povedal Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.
“Nie. Máme špeciálnu zabezpečenú linku na komunikáciu medzi dvoma prezidentmi, Ruskom a Spojenými štátmi, a to aj na videokomunikáciu,“ vysvetlil. Peskov poznamenal, že teraz cez túto linku nie sú žiadne kontakty, dokonca ani núdzové.
Podľa údajov z webovej stránky Kremľa sa posledný telefonický rozhovor Putina s lídrom USA uskutočnil 12. februára 2022. S Joeom Bidenom sa rozprávali viac ako hodinu, hlavnými témami boli bezpečnostné záruky pre Rusko a situácia okolo Ukrajiny. Hovorilo sa aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Ruskou federáciou a USA.
Horúca linka Washington-Moskva bola vytvorená po kubánskej raketovej kríze pre mimoriadne rokovania medzi lídrami ZSSR a USA. Rozbehla sa 30. augusta 1963.
Počas studenej vojny linka dobre slúžila v núdzových situáciách, ale v posledných rokoch prezidenti Ruska a USA v prípade potreby komunikovali priamo telefonicky. V roku 2016 médiá informovali, že vtedajší súčasný prezident USA Barack Obama údajne použil „červený telefón“ na diskusiu o situácii s „kybernetickým zasahovaním“ do amerických volieb. Kremeľ to však poprel s vysvetlením, že rozhovor prebehol na bežnej uzavretej linke, uviedla agentúra TASS.
6:10 Spojené štáty nevidia dôvod na úpravu svojej stratégie týkajúcej sa jadrových zbraní, uviedlo v utorok americké ministerstvo zahraničných vecí. Po tom, ako Moskva zmiernila podmienky na nukleárny útok, však Rusko vyzvali, aby prestalo s nezodpovednou rétorikou, informuje agentúra Reuters.
Hovorca ministerstva Matthew Miller novinárom povedal, že Washington je celkovo „neuveriteľne“ znepokojený hybridnou vojnou, ktorú vedie Rusko, a je naďalej v úzkom kontakte s európskymi partnermi v tejto záležitosti.
Vyjadrenia ruských predstaviteľov kritizoval predtým aj Biely dom. „Je to znova tá istá nezodpovedná rétorika z Ruska, akú sme videli za posledné dva roky,“ uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre agentúru AFP. „Oznámenie Ruska, že aktualizuje svoju jadrovú doktrínu, nás neprekvapilo,“ doplnil s tým, že Moskva signalizovala tento zámer už niekoľko týždňov.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok schválil aktualizovanú jadrovú doktrínu svojej krajiny, podľa ktorej by Rusko mohlo zvážiť použitie jadrových zbraní v prípade, že by čelilo útoku konvenčnými raketami podporovanému jadrovou veľmocou. Urobil tak dva dni po tom, čo médiá informovali, že americký prezident Joe Biden povolil Kyjevu útočiť americkými raketami dlhého doletu na vojenské ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. Podľa Moskvy Ukrajina týmito strelami prvýkrát útočila na Rusko v noci na utorok.
6:00 Končiaci americký prezident Joe Biden povolil dodávky protipechotných mín Ukrajine. Moskvou napadnutej krajine majú pomôcť dosiahnuť efektívnejšiu obranu a spomaliť ruský postup, uviedol denník The Washington Post.
Krok prichádza v nadväznosti na nedávne rozhodnutie Bieleho domu, ktoré Ukrajine umožňuje na ruskom území použiť strely dlhého doletu dodávané Spojenými štátmi a ich spojencami. Rozhodnutie prišlo po mesiacoch, počas ktorých Kyjev v tejto veci naliehal na Washington.
Dodávky protipechotných mín na Ukrajinu sú potenciálne kontroverzné, pripomína americký denník. Viac ako 160 krajín totiž podpísalo medzinárodnú zmluvu o zákaze ich používania s tým, že tieto zbrane môžu spôsobovať trvalú ujmu civilistom. Kyjev o ne ale usiluje od začiatku rozsiahlej ruskej invázie spred takmer troch rokov. Rusi míny na Ukrajine používajú bežne.
Bidenova vláda je znepokojená útokmi Ruska na ukrajinské frontové línie v posledných týždňoch a vidí naliehavú potrebu tento postup zastaviť, povedali denníku nemenovaní činitelia oboznámení sa so záležitosťou. Pentagón sa podľa nich domnieva, že poskytnutie mín je jedným z najprínosnejších opatrení, ktoré môže Bidenova vláda urobiť, aby ruský postup pomohla spomaliť.
Najväčší konflikt v Európe rozpútalo Rusko 24. februára 2022 svojou rozsiahlou inváziou na Ukrajinu. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré svoje územia dobyli späť. Rusi však časť východnej a južnej Ukrajiny okupujú a v poslednom čase na východe zrýchlili postup. Novozvolený prezident Donald Trump opakovane povedal, že sa zasadí o rýchle ukončenie tejto vojny.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….