ONLINE: Zelenskyj bráni kurskú operáciu. Putin chce obsadenú časť Ruska rýchlo späť

Čítajte viac 992. deň: Masívny protiútok na obzore: Moskva zhromaždila pri Kursku desaťtisíce vojakov, vrátane posíl z KĽDR

9:48 Ruská vojna proti Ukrajine je špecifická tým, že obidva bojujúce štáty potrebujú delostreleckú muníciu zo zahraničia. Moskve pomáha Pchjongjang, Kyjev nachádza podporu u západných spojencov. Prečo je na oboch stranách zdĺhavého ozbrojeného konfliktu výrazný dopyt po delostreleckých granátoch? Vyplýva to aj z toho, že Rusi i Ukrajinci sa opierajú o časť sovietskej doktríny, ktorá kládla dôraz na delostrelectvo. Odhaduje sa, že vojaci napadnutého štátu denne vypália okolo 2-tisíc granátov, armáda agresora ich každý deň vystrelí možno až 10-tisíc.

Čítajte viac Milión granátov pre Zelenského. Vyrábajú viac tejto munície a tiež lacnejšie západné fabriky alebo Putinove zbrojovky?

9:31 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 712 610 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 950 vojakov, 23 tankov, 81 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 38 delostreleckých systémov a 68 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 276 tankov, 18 847 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 28 870 vozidiel a autocisterien, 20 352 delostre­leckých systémov, 1 249 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 737 dronov, 2 636 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 626 kusov špeciálnej techniky.

Rusko tak pokračuje vo vysokých stratách, ktoré boli v októbri najvýraznejšie z pohľadu jednotlivých mesiacov od začiatku rozsiahlej invázie. Podľa Tonyho Radakina, náčelníka štábu obrany Spojeného kráľovstva, ruské sily stratili v októbri v priemere okolo 1 500 vojakov denne, a to zabitých aj zranených.

8:58 Čo nastane, keď vojna na Ukrajine utíchne? Českí bezpečnostní experti načrtli dôsledky, ktoré môže priniesť do európskych štátov koniec bojov. Príchod tisícov veteránov z ukrajinského frontu znamená nielen možnosť opätovného spojenia rodín, ale aj hrozby v podobe pašovaných zbraní, organizovaného zločinu či nekontrolovanej migrácie. Česká kontrarozviedka už teraz upozorňuje, že bez efektívnej prípravy môže táto situácia destabilizovať bezpečnostné štruktúry. Aké sú navrhované riešenia? A prečo je koordinácia na celoeurópskej úrovni nevyhnutná?

Čítajte viac Migrácia, pašovanie zbraní a mafia: Koniec vojny na Ukrajine prináša ďalšie riziká, čo môže nastať, keď vojaci zložia zbrane?

8:56 Vnútiť neutralitu Ukrajine neprinesie mierové riešenie súčasnej krízy s Ruskom. V pondelok to vyhlásila fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Moskve podľa jej slov nemožno veriť, že dodrží akúkoľvek mierovú dohodu. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Valtonenová poukázala na problematickosť „finlandizačného“ modelu pre Ukrajinu. Helsinki podľa jej slov dokázali odraziť útok sovietskeho Ruska vo vojne a napriek nasledujúcemu mieru museli vždy zbrojiť v obavách pred novým konfliktom. Fínsko sa spolu so Švédskom vzdalo svojej neutrality po útoku Moskvy na Ukrajinu a svoju bezpečnosť sa rozhodli posilniť členstvom v NATO.

„Som proti (finlandizácii), áno. Priznajme si to, Ukrajina bola neutrálna predtým, ako na ňu zaútočilo Rusko,“ povedala Valtonenová na margo parížskeho mierového fóra.

„Určite to nie je niečo, čo by som vnucovala Ukrajine. Určite nie ako prvú alternatívu,“ dodala s tým, že súčasné problémy by tým nezmizli. Spochybnila tiež ruskú dôveryhodnosť. „Skutočne sa chcem vyhnúť situácii, keď akákoľvek európska krajina, a v tomto prípade Spojené štáty, budú rokovať poza chrbát Ukrajiny,“ povedala.

„Väčšia mocnosť si nemôže dovoliť len tak uchmatnúť územie a v podstate oslabiť suverenitu iného národa,“ povedala.

6:20 Vďaka operácii Kursk nemôže 50-tisíc príslušníkov okupačnej armády bojovať inde na ukrajinskom území, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Unian vo svojom videoposolstve, keď hovoril o situácii na fronte.

“Tam naši chlapi držia pomerne významnú skupinu ruských vojsk – 50-tisíc príslušníkov okupačnej armády, ktorí vďaka operáciám v Kursku nemôžu byť nasmerovaní na iné smery ruských úderov na našom území,“ poznamenal.

Podľa britského denníka The Telegraph Vladimir Putin nasadil 50-tisíc ruských a severokórejských vojakov v snahe získať späť Kursk z Ukrajiny ešte skôr, ako sa Donald Trump v januári ujme úradu amerického prezidenta.

Najvyšší ukrajinský vojenský veliteľ uviedol, že „desaťtisíce nepriateľských vojakov“ dorazili vyhnať kyjevské sily z ruskej enklávy, čo podnietilo obavy Západu z výraznej eskalácie vojny. Spojenci z NATO veria, že Putin chce získať späť územie, ktoré Ukrajina stratila pred inauguráciou Donalda Trumpa 20. januára, píše The Telegraph.

Z hodnotenia britského obranného spravodajstva podľa Telegraphu vyplýva, že Rusko pravdepodobne v najbližších dňoch zintenzívni útoky kamikadze dronmi na ukrajinské pozície, pričom použije nové štartovacie miesta blízko hraníc.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….