Oskar Rózsa: Testujem novú úpravu hymny a mám fantastické odozvy. Každý občan Slovenska ju spozná na prvé počutie

Vraj ste oslovili ministerstvo kultúry ešte v roku 2011. Prečo ste chceli upravovať hymnu? Médiá citovali vaše slová, že vám hymna znela „takmer ako dychovka s ubíjajúcimi činelmi“.

Áno, citujem sám seba: nádherná melódia, ubitá trieskajúcimi činelmi. Dovoľte, aby som to celé seriózne vysvetlil. Tu je mojich pár postrehov k aktuálne používanej nahrávke hymny, s ohľadom na históriu predchádzajúcich aranžmánov a ich relevancie v danej dobe: 1. Aranžmán je lapidárny, repetitívny, v simplicitnej inštrumentácii evokuje socialistickú epochu a vtedajší obraz krajiny. Znie viac ako pochodova dychovka s pridanými sláčikmi, než ako symfonický orchester. 2. Tempo je zbytočne prirýchle, nemá majestát, pokoj a šírku. 3. Zvuková kvalita je z hľadiska moderných technológii slabá, zastaralá. 4. Interpretácia je agresívna a málo plastická. Pochod a hymna sú dva rozličné pojmy, aj keď sa nevylučujú. Z pohľadu hudobnej estetiky súčasná nahrávka vyznieva priam komicky, hlavne v situáciách, keď je priamo konfrontovaná s hymnami iných krajín.

Čítajte viac Šimkovičová sa rozhodla zmeniť slovenskú hymnu. Na nahrávanie dohliada ministerka osobne spolu s Machalom

Ktorých?

Napríklad Ruska, Česka, Fínska. Pritom slovenská štátna hymna je z melodického hľadiska rýdza, krásna a bezpochyby jediná tá pravá, v prípade, že je s najvyššou pozornosťou aranžérsky a interpretačne uchopená a pochopená. Som pyšný na všetkých zúčastnených umelcov a vďačný za zážitok so Slovenskou filharmóniou, ktorá aj navzdory nepatrne napätej atmosfére pri nahrávaní podala výnimočný výkon. Každý totiž bez ohľadu na osobný názor a informačnú neistotu chápal, že ten moment je natoľko historicky silný a hudobne pravdivý, že vôbec môcť byť v tom priesečníku energií je nadčasové.

Čo hymne chýbalo, prípadne je v nej pre vás niečo prebytočné?

Rád by som dielo hodnotil, až keď bude hotové a pripravené na veľkú premiéru 1. januára 2025. Môžem však všetkých uistiť, že do samotnej podstaty melódie a textu sa nijako nezasahovalo, to znamená, že každý jeden občan, dieťa aj starec ju okamžite spozná a zvezie sa na vlne zážitku prvého počutia. Zatiaľ mám fantastické odozvy naprieč veľmi širokým spektrom poslucháčov, ktorých prvé reakcie neformálne „testujem“.

Foto: Zdenko Hanout

Viva Petr Hapka – Viva Musica! festival 2013 Oskar Róza dirigoval projekt Viva Petr Hapka v rámci festivalu Viva Musica! v roku 2013.

Aká teda je vaša hymna?

Je monumentálna, hrdá, zároveň pokorná aj s odkazom bolesti, ktorá je so Slovenskom historicky spätá a po prýkrát v histórii v závere skladby Slovensko naozaj ožije nádherným durovým rozuzlením… Viete, Katharsis sa nedá veľmi naučiť, buď sa objaví a autor vie, že bol požehnaný, alebo to celé skončí v zabudnutí. Bez katarzie niet naozajstného umenia. Škoda, že tento vznešený termín dostáva v poslednej dobe dosť na frak. Môj profesor Zdeněk Bílek nám vštepoval: „Tajomstvo správnej interpretácie je umenie dotiahnuť dopad každej myšlienky čo najďalej.“

Foto: archív Oskara Rózsu

oskar rózsa, hymna Oskar Rózsa

Ako dlho na úprave hymny pracujete, naozaj od spomínaného roku 2011?

Možno sa mi profesionálni rutinéri budú smiať, ale samotnú partitúru som písal relatívne veľmi dlho, pokiaľ ide o samotný rozsah. Totiž formálne to napísať je pre zručného skladateľa otázkou niekoľkých dní – aj s korektúrami. Ja som to poňal veľmi detailne a zaoberal som sa tým materiálom s malými prestávkami zhruba tri mesiace a hľadal som vhodné kombinácie, zvažoval som doslova hodnotu každej noty. Mojou ambíciou bolo napísať všetky hlasy orchestra tak, aby aj osamotene tvorili krásnu melodiku. Linku kontrabasov som prebudoval asi šesťkrát. Samozrejme, to úplne prvé demo, v ktorom som zadefinoval celý ten nový obraz, vzniklo už v roku 2011 alebo 2013.

Pracovali ste na hymne sám?

V poslednej fáze prípravy notového materiálu som spolupracoval s mojím dobrým priateľom a dlhoročným spolupracovníkom, doslova najbližším radcom, Milošom Betkom. On je sám výborný skladateľ, teoretik, hudobný režisér a programátor, spolu sme cizelovali mnohé detaily a bol aj spolu s Marekom Piačekom, hudobným režisérom Slovenskej filharmónie, ako hudobný režisér pri nahrávaní diela. Ako sa mi potom skromne priznal, bola to jeho 224. nahrávka hymny ako takej a tretia nahrávka slovenskej štátnej hymny. Jeho prínos a vysoko profesionálna podpora v každej fáze aktívnej tvorby je pre mňa obrovským darom.

Teoretik popkultúry Juraj Malíček sa vyjadril, že nevidí v úprave hymny zmysel. Ako by ste mu oponovali?

Hlboko sa ospravedlňujem, ale oponovať niekomu, kto v niečom nevidí zmysel, sa mi zdá absurdné a zbytočné. Obzvlášť, keď dielo ešte nemalo šancu predstaviť sa publiku. Ale rovnako ani ja nevidím zmysel v istej časti pseudoumeleckého spektra, takže je to v poriadku.

Je aj v iných krajinách zvykom meniť aranžmán hymny, prípadne ako často?

Myslím, že páni Zoldy a Chmelár sa k tejto otázke vyjadrili už predo mnou. Ale rád vám ponúknem môj text ako radového občana, ktorý bol súčasťou listu, ktorý som adresoval Ministerstvu kultúry SR. Je v ňom zopár malých zamyslení aj mimo kontext hudby samotnej: Slovensko hľadá svoju identitu. Každý si niečo predstaví, keď sa povie Francúz, Nemec, Rus a pod. Aký je Slovák? Ani sami nevieme. A to je jednou z prekážok v budovaní obrazu Slovenska a Slovákov v Európe či vo svete. Je to silná národnostná téma. Veľakrát skôr zosmiešňovaná v snahe byť moderní. Hymna je jedným zo základných „imidžových“ archetypov národa. Je jeho neoddeliteľnou súčasťou, od radového občana až k najvyšším poschodiam riadenia štátu.

Inovácia hymny je delikátna vec, s ktorou štáty narábajú s rešpektom a zmeny prichádzajú rádovo po desaťročiach, obvykle bývajú dôsledkom kultúrneho vývoja národa. Redefinovať hymnu sa nechce každej vláde, rovnako ako nie každý autor má potenciál potrebný k pochopeniu zámeru. Sú histórie národov, ale sú aj dejinné vlny, ktoré zmetú všeličo. Počas ťažkých časov národy rastú, počas dobrých oddychujú. Hudba je silné médium schopné ovplyvňovať myslenie ľudí na podvedomej úrovni ako pozitívne, tak aj negatívne. Obvzvlášť je potrebné podotknúť, že štátny symbol ako taký stojí nad rámcom politiky, je pečaťou národa ako takého a žiaden politický kontext by v tomto prípade nemal určovať kvalitu diela samotného.

Vy ste si na úpravu hymny teda trúfli?

Moje poslanie je hudba a bolo mi cťou realizovať túto ideu, ktorej som výsostným autorom, s pokorou a dôslednosťou, ktorú tento krok vyžaduje, v prospech spoločného blaha. A pokiaľ by sa mi podarilo pri počutí „novej“ hymny aktivizovať v Slovákoch pocit vzájomnej spolupatričnosti, prirodzenej národnej hrdosti a pretaviť agresivitu na majestátnu silu obrany pravdy, budem vedieť, že som svojím dielom prispel k pozitívnej obrode slovenského národa.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….