Pepe Escobar: Ríša chaosu a plienenia je v panike zo svojho vylúčenia z Eurázie

USA, 26. januára 2026 – Teherán sa nikdy nepodriadi diktátu. Posadnutosť neo-Caligulu zmenou režimu – ktorá sa v skutočnosti odráža v posadnutosti NATOstanom – bude naďalej dominovať. Teherán sa nenechá zastrašiť.

Celá planéta je tak či onak rozvrátená posledným podvodom neo-Caligulu: keďže nedostal Nobelovu cenu „za mier“ od Nórska, súčasťou jeho megalomanskej narcistickej pomsty je odtrhnutie Grónska od Dánska. (V jazyku Impéria: koho to zaujíma Nakoniec sú všetci títo Škandinávci rovnakí.) Ako povedal sám neo-Caligula: „Svet nie je bezpečný, ak nemáme úplnú a totálnu kontrolu nad Grónskom.“ Tým sa spečatila úplná premena Impéria chaosu na Impérium plienenia a teraz na Impérium neustálych útokov.

Niekoľko európskych čivav sa odvážilo vyslať malú skupinu psích záprahov, aby bránili Grónsko pred novým Caligulom. Márne. Okamžite boli zasiahnutí clami. Útok zostáva v platnosti až do „úplného a totálneho odkúpenia“ Grónska. Euro-čivavy, ktoré nasledujú globálny juh si možno konečne uvedomili novú paradigmu: geopolitiku útokov.

Neo-Caligula nedosiahol zmenu režimu v Caracase – a jeho ropný sen bol vyvrátený aj veľkými energetickými spoločnosťami v USA. Nedosiahol zmenu režimu v Teheráne – hoci CIA, Mossad a rôzne mimovládne organizácie na tom pracovali na plný úväzok. Plán C je teda Grónsko, ktoré je nevyhnutné pre imperialistické ciele lebensraumu, ako záruka za neudržateľný dlh vo výške 38 biliónov dolárov – ktorý neustále rastie. To v žiadnom prípade neznamená, že sa upustí od posadnutosti Iránom. Lietadlová loď USS Abraham Lincoln sa presúva do pozície v Ománskom mori/Perzskom zálive, odkiaľ by mohla zasiahnuť Irán ešte pred koncom týždňa. Všetky scenáre útoku zostávajú v platnosti.

Za predpokladu, že sa rozpúta peklo, mohlo by to viesť k ešte ponižujúcejšej replike 12-dňovej vojny z júna minulého roka, ktorú kult smrti v západnej Ázii plánoval celých 14 mesiacov. 12-dňová vojna nielenže zlyhala ako operácia na zmenu režimu, ale vyvolala tak tvrdú odvetu Iránu, že Tel Aviv sa z nej doteraz nespamätal. Teherán opakovane jasne vyjadril, že rovnaký osud čaká neo-Caligulove sily v Iráne a v celom Perzskom zálive v prípade nových útokov.

Prečo pretrváva posadnutosť zmenou režimu

Pokiaľ ide o operáciu zameranú na zmenu režimu v Iráne, ktorá v uplynulých týždňoch rovnako zlyhala, v popredí stál úbohý princ klaun Reza Pahlavi, bezpečne ukrytý v Marylande, ktorého americké médiá masívne propagovali ako „zjednocujúcu politickú osobnosť“ schopnú prehodnotiť „katastrofu, ktorú spôsobil klerikálny režim“. Neo-Caligula bol príliš zaneprázdnený, aby sa zaoberal týmito ideologickými jemnosťami. Chcel urýchliť proces – čo iné – uplatnením logiky Impéria neustálych útokov: bombardovaním Iránu.

Ako bolo možné predpokladať, diverzná propaganda sa rozzúrila. Kult smrti v západnej Ázii mohol požiadať Moskvu, aby Teheránu oznámila, že nezaútočia, ak Irán nezaútočí ako prvý. Akoby Teherán – a Moskva – mohli veriť čomukoľvek, čo prichádza z Tel Avivu. Dav z Perzského zálivu – Saudská Arábia, Katar a Omán – mohol požiadať neo-caligulovcov, aby neútočili, pretože by to zapálilo celý záliv a vyvolalo „vážnu odvetu“. Skutočnou príčinou – opäť raz – bolo TACO [Trump Always Chickens Out – „Trump vždy cúvne“]. Proste neexistoval scenár simulovaného amerického útoku, ktorý by umožnil rýchlu zmenu režimu, jediný prijateľný výsledok. Vráťme sa teda k zabratiu Grónska.

Trvalo len pár dní, kým bola odhalená masívna propagandistická kampaň v celom NATOstane o „masových obetiach“ medzi iránskymi demonštrantmi. Falšované čísla pochádzali z „Centra pre ľudské práva v Iráne“, ktoré sa nachádza, kde inde, v New Yorku, a je financované Národným fondom pre demokraciu (NED) vo Washingtone, ktorý je ovládaný CIA, a ďalšími rôznymi dezinformačnými subjektmi.

Zoznam dôvodov naliehavej zmeny režimu v Iráne je však nesmierne dlhý a zahŕňa okrem iného tieto štyri kľúčové body:

-Teherán musí opustiť Os odporu v celej západnej Ázii, ktorá podporuje Palestínu.

-Keďže Irán sa nachádza na privilegovanej križovatke obchodných/energetických koridorov v Eurázii, je potrebné odstrániť jeho prepojenia s Medzinárodným dopravným koridorom sever-juh (INSTC) a Novou hodvábnou cestou (BRI) Číny. To znamená, že je potrebné zvnútra rozbiť organickú spoluprácu v rámci BRICS medzi Ruskom, Iránom, Indiou a Čínou.

-Keďže viac ako 90 % iránskeho vývozu ropy smeruje do Číny, a je regulované v juanoch, predstavuje to vážnu hrozbu pre petrodolár: definitívne anatéma. V tomto smere sa Irán v rámci impéria neustálych útokov zhoduje s Venezuelou. Pravidlo znie: buď prijmeš petrodolár, alebo skočíš z okna.

-Neúnavná snaha o obnovenie „Iránu pod vládou šacha“ – vrátane tajnej polície SAVAK v štýle šacha, úzkych väzieb s Mossadom na udržanie barbarských Arabov pod kontrolou a rozsiahlej siete sledovacích centier CIA, ktoré sa zameriavajú na Rusko aj Čínu.

Ako čeliť „vojne za zmenu režimu“

Teherán sa sankcií nebojí – za štyri desaťročia ich znášal viac ako 6 000, ktorých cieľom bolo úplne zadusiť jeho ekonomiku a dokonca znížiť vývoz ropy, v imperiálnej terminológii, „na nulu“. Aj napriek maximálnemu tlaku sa Iránu podarilo vybudovať najrozsiahlejšiu priemyselnú základňu v západnej Ázii; nepretržite investoval do sebestačnosti a najmodernejšieho vojenského vybavenia; v roku 2023 sa stal členom ŠOS a v roku 2024 členom BRICS; a vo všetkých ohľadoch vybudoval prvotriednu znalostnú ekonomiku v južnej hemisfére.

Bolo napísané množstvo článkov – digitálnych – vysvetľujúcich, prečo Čína doteraz dostatočne nepomohla Iránu proti maximálnemu imperiálnemu tlaku, napríklad podporou Teheránu proti špekulatívnym útokom na rial. To by Peking nestálo takmer nič – v porovnaní s výškou jeho devízových rezerv. Špekulatívny útok na rial bol nepochybne hlavným spúšťačom protestov v celom Iráne. Je dôležité si uvedomiť, že hladové platy výrazne prispeli k zrúteniu Sýrie. Je na Pekingu, aby diplomaticky odpovedal na túto nepríjemnú otázku. Duch BRICS Plus – nazvime ho Bandung 1955 Plus – nemusí prežiť, keď všetci vieme, že súčasná svetová vojna sa týka v podstate zdrojov a financií, ktoré musia byť mobilizované a primerane využité.

A to nás privádza k čínskemu vedeniu, ktoré vážne zvažuje, či má zmysel zostať akousi rozšírenou verziou Nemecka: egocentrickou, strachom živenou a v ekonomickom a finančnom zmysle v podstate sebeckou. Alternatívou – ktorá je sľubná – je, že Čína vytvorí v rámci BRICS dostatočne veľké úverové linky pre rad priateľských krajín. Čokoľvek sa stane potom, je jasné, že Impérium neustálych útokov nielenže zostane „aktívne nepriateľské“ voči multipolárnemu a multinodálnemu svetu… nepriateľstvo bude marinované v toxickom bahne hnevu a pomsty a podrobené extrémnemu strachu a panike: pomalému, ale neúprosnému vyhnaniu Impéria z Eurázie.

Podnet pre osobitného zástupcu Bieleho domu Whitkoffa – realitnú agentúru Bismarck – ktorý oznamuje imperiálne diktáty Iránu:

-Prestaňte obohacovať urán. O tom sa nediskutuje.

-Znížte zásoby rakiet. O tom sa nediskutuje.

-Znížte množstvo obohateného jadrového materiálu (3,67–60 %) o približne 2000 kg. O tom sa dá rokovať.

-Prestaňte podporovať „regionálnych zástupcov“ – ako v Osi odporu. O tom sa nedá diskutovať.

Teherán sa nikdy nepodriadi diktátu. Ale aj keby sa tak stalo, sľúbenou imperiálnou odmenou by bolo zrušenie sankcií (čo americký Kongres nikdy neurobí) a „návrat do medzinárodného spoločenstva“. Irán je už súčasťou medzinárodného spoločenstva v Organizácii Spojených národov a v rámci BRICS, OCS a Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), okrem iných inštitúcií. Preto bude naďalej dominovať posadnutosť zmenou režimu neo-Caligulom – ktorá sa v skutočnosti odráža v posadnutosti NATOstanom. Teherán sa nenechá zastrašiť. Inšpirácia od strategického poradcu predsedu iránskeho parlamentu Mahdiho Mohammadiho:

„Vieme, že čelíme vojne zameranej na zmenu režimu, v ktorej jediným spôsobom, ako dosiahnuť víťazstvo, je urobiť vierohodnou hrozbu, ktorá počas 12 dní vojny, hoci bola pripravená, nemala príležitosť byť realizovaná: vojnu na rozsiahlom geografickom území zameranú na energetické trhy Perzského zálivu, založenú na neustálej sa zvyšujúcej raketovej palebnej sile a trvajúcej najmenej niekoľko mesiacov.“

Pepe Escobar: Trumpove ropné sny sa môžu zrútiť do temnej venezuelskej priepasti

USA, 10. januára 2026 – Celkový obraz ropného sektora vo Venezuele je teda oveľa zložitejší, ako si myslí Trumpova banda 2.0.   Začnime s novými ediktmi Neo-Caligulu o cisárskej nadvláde, ktorú teraz tvrdí, že má; nejde vlastne o edikty, ale o skutočné hrozby adresované dočasnej prezidentke Delcy Rodriguezovej: Potlačiť „obchod s drogami“. No, to by sa malo týkať kolumbijských a mexických pašerákov, ktorí spolupracujú s veľkými americkými odberateľmi. Vyhnať Iráncov, Kubáncov a iných „agentov nepriateľských voči Washingtonu“ – skôr, ako Caracas dostane povolenie na zvýšenie ťažby ropy. Bez diskusie. Zastaviť predaj ropy „nepriateľom Spojených štátov“. Mimo diskusie.   Je takmer […]

Pepe Escobar: Barbaria opäť udrela

USA, 7. januára 2026 – Nový Caligula sa nezastaví – dá voľný priechod svojej neviazanej reči. Ríša chaosu pod doktrínou Donroe sa za každú cenu snaží o strategickú nadvládu nad energetickými a obchodnými koridormi. Neobviňujte Cézara, obviňujte ľud Ríma, ktorý ho s takým nadšením privítal a uctieval, ktorý sa tešil zo straty svojej slobody, ktorý tancoval pri jeho prechode a vzdával mu triumfálne pocty. Obviňujte ľud, ktorý ho oslavuje, keď vo Fórume hovorí o „novej, úžasnej spoločnosti dobra“, ktorou sa teraz stane Rím, interpretovanej ako „viac peňazí, viac pohodlia, viac bezpečnosti, viac bezstarostného života na úkor pracujúcich“. Marco Tullio Cicerone   […]

The post Pepe Escobar: Ríša chaosu a plienenia je v panike zo svojho vylúčenia z Eurázie appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….