Peter Lipa: Aj džez sa kedysi snažili zakázať. Vraj je dekadentný. Na tohtoročné džezáky prídu hviezdy ako Galliano, Frisell a Bia Ferreira

Hviezdy klasiky aj súčasného džezu

Tento rok sa na pódiu objaví Američan Steve Coleman so svojím experimentálnym projektom Five Elements ako zástupca modernejšej, avantgardnej džezovej vlny. Pre publikum, ktoré hľadá niečo komunikatívnejšie, aj so zvukovo zaujímavým prevedením džezu, bude hrať britská skupina GoGo Penguin. Na Slovensku už mala pred štyrmi rokmi úspech na klubovej úrovni. Kto túži po nádychu exotiky, určite si príde na svoje pri vystúpení brazílskej speváčky Bia Ferreira.

Foto: archív BJD

Bia Ferreira Brazílska speváčka Bia Ferreira vie hrať asi na 20 nástrojoch.

„Je to dobrá speváčka so súčasnou hudbou pre mladých ľudí, ktorá hrá asi na 20 nástrojoch,“ opisuje Lipa. Mladých určite zaujme aj britský klavirista Alfa Mist, keďže veľmi intenzívne spolupracuje s hip-hopovou scénou a je to cítiť aj na jeho muzike.

Hviezdy klasiky reprezentujú legendárny americký gitarista Bill Frisell, ktorý bude mať u nás premiéru a najslávnejší žijúci akordeonista Richard Galliano z Francúzska. Ten spája tango s džezom a na akordéone vie improvizovať tak, že sa vyrovná saxofónu či trúbke.

„U nás máme akordeón zafixovaný ako nástroj na ľudovú zábavu alebo pomalé šansóny. On ho však pozdvihol na úplne inú úroveň a ukázal, že nie nástroj je dôležitý, ale hráč, ktorý ho majstrovsky ovláda,“ hovorí Lipa.

Foto: Serge Braem

Richard Galiano akordeonista Richard Galiano

Ukážu sa aj slovenské talenty

Festival dáva príležitosť spoznať aj domáce talenty, ktoré návštevníci často vidia prvýkrát práve na „džezákoch“ . Medzi nimi vystúpi napríklad mladá speváčka Nina Kohout pochádzajúca z Trenčína, ktorá pôsobí v Londýne a pred rokom očarila Lipu na koncerte v Rusovciach. „Je veľmi precízna, experimentálna, ale cítiť, že vie, čo robí. A má ohlas aj v zahraničí,“ hovorí Lipa nadšene.

Mladšie ročníky tiež zastupuje Drahoslav Bango, ktorý si účasť na festivale vyhral vo vlaňajšej súťaži Pódium mladých talentov. Tretí večer festivalu otvára so svojou kapelou bubeník Igor „Ajdži“ Sabo, ktorý hral s azda každým známym muzikantom na Slovensku a posledných desať rokov tvorí aj vlastné skladby.

Nie vždy ide všetko na festivale hladko. Niekedy čelí nečakaným zmenám, keď zahraniční headlineri z rôznych dôvodov neprídu. Lipa opisuje aktuálnu skúsenosť s americkou skupinou Knower.

„Ich bubeník, hlavný člen kapely, má problémy s platničkou a musel zrušiť všetky svoje koncerty. Podarilo sa nájsť náhradu, ale zaberie to veľa času, nie je to jednoduché,“ priznáva. Ešte kritickejšia situácia však nastala vlani, keď londýnska kapela The Comet is coming už mala aj po zvukovej skúške, ale umelci sa rozhodli na poslednú chvíľu nevystúpiť kvôli solidarite s bombardovanou Gazou. „To je niečo, na čo sa nedá pripraviť,“ dodáva Lipa, „ale Bratislava má jednu výhodu – je obklopená blízkymi metropolami, čo nám umožňuje rýchlo zohnať zástup. Ale mali sme obrovské šťastie.“

Chýba dôstojný priestor

Festival sa bude, ako aj posledné roky, odohrávať v A4 štúdiu, čo je primárne filmový ateliér. Organizátori si uvedomujú, že to nie je úplne ideálny priestor, ale je to najlepšie, čo môžu v hlavnom meste mať. „Je tu niekoľko deklarovaných aktivít developerov, ale zatiaľ nič nestojí. Bratislava jednoducho nemá taký priestor, a mala by ho mať. A mohol by byť aj pekný, reprezentatívny. Poznáme príklady zo sveta, keď sa v meste postavila nejaká zaujímavá budova a odrazilo sa to aj v návštevnosti. Ľudia tam cestujú, lebo sa chcú zúčastniť na koncerte či výstave, ktoré sa konajú práve v tej krásnej budove či areáli,“ upozorňuje Lipa.

Džez nie je len hudba. Je to symbol slobody a odporu voči útlaku. V totalitných režimoch sa preto často označoval za dekadentný a bol zakázaný. Táto paralela nie je vzdialená ani súčasnosti, keď politické vedenie kultúry na Slovensku opäť hovorí o dekadentnom a zbytočnom umení a najradšej by ho zakázalo. „Dnes je džez etablovaná hudba, ktorá sa učí na umeleckých vysokých školách po celom svete. Žiaľ, v tomto sme výnimka, u nás ani hodina džezu, to je škoda.

Ale bolo by smiešne ho zakazovať, to sa už hádam nestane,“ zamýšľa sa Lipa. „Fašistom, tvrdým komunistom, či fanatickým radikálnym moslimom, ktorí túto hudbu zakazujú, však sloboda prekáža, nemajú ju radi. Je pre nich nebezpečná. Ale pre normálnych ľudí je sloboda najpotrebnejšia súčasť ich života,“ uzatvára.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….