Po stopách rabínov a opátov v Třebíči. Fascinujúci židovský cintorín aj úžasná bazilika na zozname dedičstva UNESCO

Linda Navrátilová nepochádza z Třebíča, vydala sa sem, no do mesta s bohatou históriou sa ihneď zamilovala. Dlhé roky sprevádzala turistov po Česku, organizovala zájazdy na Srí Lanku, pracovala v rôznych hoteloch a dnes chce, aby turisti spoznávali Třebíč netradične.

Ponúka im napríklad zážitky s vôňou židovských cukroviniek, s degustáciou kóšer vína či dokonca originálnej třebíčskej kóšer whisky, vína či piva. Nech sa rozhodnete pre akýkoľvek zážitok, židovská štvrť a synagóga v ňom nemôžu chýbať.

Foto: Katarína Sedláková

linda navratilova, Třebíč Linda Navrátilová chce, aby ľudia spoznávali Třebíč aj cez židovské kulinárske špeciality.

Aj my sa s Lindou stretávame vedľa Zadnej synagógy. Je sychravý jesenný deň, a tak nás Linda hneď volá dnu. Hovorí sa jej aj Nová synagóga, pretože bola založená v roku 1669, pri neskorších úpravách na prelome 17. a 18. storočia získala barokový ráz. V roku 1926 sa v nej prestali konať bohoslužby a zo synagógy sa stal sklad. Veru, ten prekrásny priestor s nádhernou ornamentálnou a rastlinnou výzdobou a s hebrejskými liturgickými nápismi z roku 1707, ktorý sa práve rekonštruuje, bol roky skladiskom koží pre neďalekú garbiareň. Po vojne tu zasa skladovali zeleninu a ovocie.

Foto: Vysočina Tourism, p.o.

Třebíč, Zadná synaghóga Zadná synagóga má cennú barokovú výmaľbu.

Až v 80. rokoch minulého storočia sa konečne rozhodlo o jej obnove. Dnes tu bývajú koncerty či výstavy fotografií. Na hornom poschodí, kde bývala ženská galéria, je expozícia so židovskou tematikou aj unikátny model židovskej štvrte v mierke 1 : 100, takže vidíme, ako štvrť vyzerala okolo roku 1850.

Hamanova temná duša

V susedstve synagógy stojí maličký Dom Seligmanna Bauera, z ktorého je dnes židovské múzeum. Hoci samotný dom postavili pred rokom 1789, teraz tu uvidíme, ako bývala židovská rodina v medzivojnovom období.

Foto: Katarína Sedláková

dom seligmana bauera, Třebíč Kuchyňa židovskej rodiny v dome Seligmanna Bauera.

Do domu sa dostaneme priamo zo synagógy. Vstupujeme do kuchyne a spálne a po úzkych schodíkoch zostupujeme na prízemie s obchodom, kde sa dalo kúpiť čokoľvek – od obnoseného šatstva až po potraviny či lieky. Linda Navrátilová nás upozorňuje na židovské pečivo na pulte obchodu, ktoré sa jedlo na sviatok purim. Medzi makovými srdiečkami a kolieskami sú aj akési taštičky s tmavou náplňou, ktoré sa volajú hamantaschen alebo Hamanove uši.

Foto: Vysočina Tourism, p.o.

Hamanove uši, Třebíč Židovské koláčiky zvané Hamanove uši.

Linda má hneď naporúdzi historku – Haman bol kedysi dávno poradcom perzského kráľa Xerxa I., ktorý chcel vyvraždiť všetkých Židov v Perzskej ríši. Xerxes však mal za ženu mladé židovské dievča Ester, ktoré sa o úkladoch proti svojmu národu dozvedelo a kráľa uprosilo, nech jej ľud ušetrí. Napokon skončil na šibenici sám zákerný Haman. Nuž a ako pripomienka jeho temnej duše má pečivo náplň z tmavého maku či zo slivkového lekváru. Apropo, mak sa v jidiš povie ha-mon, čo tiež pripomína meno Hamana.

Dokonca dostaneme na Hamanove uši aj recept. Na cesto treba 500 g hladkej múky, 4 vajcia, 100 g cukru, 50 ml oleja, šťavu z jedného citróna, nastrúhanú kôru z polovičky citróna, jeden vanilkový cukor a dve lyžičky prášku do pečiva. Ušľaháme vajcia s cukrom, v druhej miske zmiešame múku s ostatnými prísadami. Všetko pomiešame dohromady a vypracujeme vláčne cesto. Cesto rozdelíme na štyri časti.

Z každej postupne vyvaľkáme asi 3 mm tenkú placku. Vykrojíme kolieska s priemerom asi 7,5 cm. Okraje koliesok z troch strán preložíme cez náplň (môže byť maková, slivková, datľovo-pomarančová, hrozienkovo-mandľová či čokoládovo-orechová) tak, aby vznikol trojuholník a náplň uprostred bola vidieť. Okraje dobre pritlačíme. Pečieme v predhriatej rúre na 175 stupňoch asi 20 minút. Upečené Hamanove uši môžeme pocukrovať.

Foto: David Falát – Vysočina Tourism, p.o.

Třebíč, židovská štvrť V židovskej štvrti je vyše sto stavieb vrátane dvoch synagóg, domu rabína, chudobinca, nemocnice či školy.

O chvíľu už nás Linda vedie popri židovských domčekoch a rozpráva nám, že prvá písomná zmienka o Židoch v Třebíči je z roku 1338. Vtedy sa Židia usadili pri moste cez rieku Jihlava naproti kresťanskému mestu blízko sídla vrchnosti. Práva Židov totiž boli oproti ostatným obyvateľom dosť obmedzené. Od 17. storočia sa Židia venovali obchodu a remeslám.

V roku 1723 dokonca vtedajší majiteľ třebíčskeho panstva Jan Josef z Valdštejna nariadil výmeny domov medzi kresťanmi a Židmi tak, aby vzniklo separované geto. Až do 19. storočia tak Židia boli oddelení od svojich kresťanských susedov, s ktorými žili stáročia bez konfliktov. Geto zaniklo v roku 1848, Židia sa mohli potom sťahovať aj do iných častí mesta.

Za druhej svetovej vojny boli Židia deportovaní do koncentračných táborov. Z 300 židovských obyvateľov sa vrátilo asi dvadsať, no často zistili, že v ich domoch už býva ktosi iný. Nemali už dosť energie obnoviť komunitu, odsťahovali sa do Brna či ešte ďalej a židovská komunita v Třebíči zanikla.

Kóšer whisky v panenských sudoch

Ako nám to Linda Navrátilová dopovedá, po kľukatej ceste prichádzame konečne na židovský cintorín. Na severnom svahu kopca Hrádok pri Týnskom potoku sa pochovávalo už od stredoveku. Najstarší náhrobok má datovanie z roku 1631. V roku 1881 cintorín rozšírili smerom na juh a jeho plocha sa zväčšila až takmer na 1,2 hektára. Na cintoríne je asi 11 000 hrobov a vyše 3 000 kamenných náhrobkov – tie svedčia o mimoriadnej zručnosti miestnych kamenárov. Je tu pochovaných veľa významných osobností, napríklad rabíni J. J. Pollak a S. Pollak.

Foto: Vysočina Tourism – Jakub Minka

židovský cintorín, Třebíč Jeden z najväčších a najlepšie zachovaných židovských cintorínov v Česku je od roku 2003 na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pri vstupe na cintorín stojí obradná sieň z roku 1903 s hodnotnou vnútornou výzdobou. Cintorín je porastený brečtanom, Židia na rozdiel od kresťanov na hroby nekladú kvety či vence, len kamienky. Brečtanové more, z ktorého vykúkajú pomedzi staré stromy náhrobky s hebrejskými nápismi, pôsobí pôvabne, aj keď práve mrholí.

Cestou späť nás sprievodkyňa upozorňuje na Stolpersteine – kamene zmiznutých, symbolické dlažobné kocky pripomínajúce obete holokaustu. Sú na nich údaje o zmiznutom človeku – napríklad Anna Ingberová, rodená Taussigová, nar. 1922, deportovaná 1943 do Terezína a zavraždená 1943 v Osvienčime. Aby nás Linda priviedla na veselšie myšlienky, rozpráva nielen o rituálnom kúpeli bar micva, ale aj o práve židovských žien vyžadovať od svojich mužov plnenie manželských povinností.

Foto: Katarína Sedláková

náhrobok, Třebíč Najstaršie náhrobky na židovskom cintoríne sú zo 17. storočia.

A o chvíľku už nás upozorňuje: Tu, v kaviarni U židovské brány (nachádza sa aj na gastromape gurmánskeho experta herca Lukáša Hejlíka!), predávajú kóšer víno. Na jeho prípravu musí dohliadať rabín. Nie, nie je tunajšie, v Třebíči predsa už nie je židovská komunita, no odporúča ho tým, ktorí majú radi naturálne vína. Čudujem sa, či je každý rabín odborníkom na víno, a ktosi mi vtipne odpovie: Ak aj nie je, rýchlo sa ním stane.

A kto chce pokračovať v degustáciách, môže sa presunúť do Original Trebic Whisky Baru. Nielenže ochutná whisky najlepšej kvality, dozvie sa, že vzniká z regionálnych surovín v neďalekých Šebkoviciach – používa sa svetoznámy moravský slad, prvotriedna pramenitá voda a potom česká whisky Trebitsch dozrieva v miestnom bare v panenských dubových sudoch.

Z kostola pivovar a zasa bazilika

Keď sme sa dosť nachodili po stopách rabínov, môžeme sa pre zmenu vybrať za opátmi. Cesta nás zavedie do areálu bývalého benediktínskeho kláštora s Bazilikou sv. Prokopa. My sme sa pri skvoste stredovekého staviteľstva – trojloďovej románsko-gotickej bazilike ocitli v deň sv. Václava, přemyslovského kniežaťa a patróna českej štátnosti. Mali sme šťastie, pretože na niektoré sviatky – a to vrátane sv. Václava a najbližšie počas adventu – sa v tomto monumentálnom kostole konajú kostýmové prehliadky.

Foto: Vysočina Tourism

Bazilika sv. Prokopa, Třebíč Bazilika sv. Prokopa – skvost stredovekého staviteľstva.

Návštevníkov vtedy sprevádza buď benediktínsky mních, šľachtičná v gotických šatách či sám staviteľ katedrály. Niekoľko kostýmovaných postáv nadšeným turistom namiesto nudného výkladu hrá scénky o tom, ako v polovici 13. storočia vznikol na mieste opátskeho chrámu kláštorný Kostol nanebovzatia Panny Márie, od druhej polovice 17. storočia nazývaný Bazilikou sv. Prokopa.

Monumentálna stavba bola značne poškodená pri obliehaní mesta vojskami uhorského kráľa Mateja Korvína v roku 1468 a vyše dvoch storočí ju využívali na svetské účely – ako koniareň, obilnú sýpku či pivovar. V krypte vtedy kvasilo pivo! Kláštor vtedy prestavali na zámok. Až po obnove za vlády Valdštejnovcov začala bazilika opäť slúžiť sakrálnym účelom a bola zasvätená sv. Prokopovi.

Foto: Katarína Sedláková

Třebíč, bazikia sv. Prokopa Kostýmovaný sprievodca v bazilike sv. Prokopa v Třebíči.

V opátskej kaplnke nás očaria nástenné maľby a románska rozeta s pôvodne desaťdielnou kamennou kružbou. Výnimočná je aj krypta, ktorej klenbu podopiera 50 stĺpov. Kto chce třebíčsku históriu spoznať ešte podrobnejšie, môže sa vybrať do bývalého valdštejnského zámku, kde sídli Múzeum Vysočiny. Tu sa dozvie viac nielen o Valdštejnovcoch v Třebíči, ale uvidí aj zaujímavú expozíciu s názvom Svet portálov a brán.

Foto: Katarína Sedláková

freska, bazilika sv. Prokopa Fresky v bazilike sv. Prokopa v Třebíči.

Dozvie sa tu napríklad, že veľkorysá Bazilika sv. Prokopa je unikátnou stavbou, aká v Česku nemá obdobu. Jej architektúra je priamo inšpirovaná stavbami v Porýní a vraj je veľmi pravdepodobné, že jej stavbu realizovala huta, ktorá predtým pôsobila na cisárskych stavbách vo Wormse, Speyere či Mainzi. Interiér je výnimočne zaklenutý osembokými kupolami, ktorých obdoby sa nachádzajú v Porýní či vo Francúzsku, no nie v Čechách.

Najpôsobivejšie sochárske prvky sú na rozete východného záveru, a najmä na severnom vstupnom portále, ktorý sa podobá obrej bráne (Riesentor) hlavného viedenského chrámu – Dómu svätého Štefana. Kvalitou aj výzorom sa třebíčsky kláštorný kostol zaradil medzi najskvelejšie diela vtedajšej strednej Európy.

Čítajte viac V Lipnici je krčmárom pravnuk Jaroslava Haška. Sochu ucha tu má aj tajný, čo zatýkal Švejka

V Třebíči pôsobil nielen rád benediktínov, ale aj kapucínov, ktorí prišli na konci 17. storočia v spojení s procesom rekatolizácie celej krajiny. No história kapucínskeho rádu v Třebíči sa po niekoľkých storočiach uzavrela jednej aprílovej noci roku 1950, keď sa začala Akcia K – likvidácia rehoľných spoločenstiev v celom Československu.

Nuž, také malé mesto a toľko búrlivých udalostí sa tu odohralo. Ale veď Linda Navrátilová nám od začiatku sľubovala množstvo netradičných zážitkov. Dáme si s ňou na večeru tradičný židovský šolet z krúp a kačice a rozlúčime sa. Šalom, Třebíč.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….