Počasie bude už len extrémnejšie, povodne nebezpečnejšie

Ako hodnotíte povodne a zrážky, ktoré zasiahli strednú Európu v uplynulých dňoch?

Poveternostná situácia, ktorá bola v dňoch 12. až 16. septembra spojená s výdatnými zrážkami nielen v oblasti strednej Európy, mala svoje špecifické prejavy, aj keď takéto situácie sú prirodzenou súčasťou klímy stredoeurópskeho regiónu. Po dlhšom čase sa na našom území vyskytli výdatné zrážky, ktoré zasiahli veľkú časť územia Slovenska. Takéto dažde majú prívlastok krajinské. Ich príčinou bývajú tlakové níže, ktoré sa vytvárajú v oblasti Stredomoria. Na niektorých miestach boli zaznamenané veľmi vysoké zrážkové úhrny, ktoré môžeme označiť za historické. Na výdatné dažde mali vplyv aj orografické efekty, týka sa to napríklad malokarpatskej oblasti. Napríklad kým v Perneku namerali za sledované obdobie viac ako 350 mm zrážok, na opačnej strane Malých Karpát to bolo o 300 mm menej. Takéto veľké zmeny v priestorovom rozložení zrážok majú prirodzený pôvod a vyskytovali sa aj v minulosti. Podobne sa to týka aj poveternostnej situácie, stredomorské tlakové níže sa podstatnou mierou podieľajú na celkovej priemernej ročnej zrážkovej bilancii. Týka sa to najmä južných regiónov Slovenska. Bez nich by sme mali u nás oveľa suchšiu klímu. Problémom je, ak pri nich spadne veľa zrážok, ktoré potom spôsobujú problémy. Je tam však viacero faktorov, ktoré to ovplyvňujú, týka sa to napríklad rozloženia tlakových útvarov a podobne.

Prečo sa dialo to, čo sa dialo? Ako s tým súvisí horúce Stredozemné more?

Výdatné zrážky boli len pokračovaním a vyústením rekordne teplého leta. Podľa organizácie Copernicus, ktorá je súčasťou Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia, bolo uplynulé leto najteplejšie od začiatku meteorologických meraní aj globálne. Veľmi teplé boli aj povrchové vody morí a oceánov. Rekordne teplé bolo aj Stredozemné more, kde teplota vody dosiahla až 31 °C. Bola to najvyššia hodnota od začiatku meraní. Veľmi teplé bolo more v severnom Jadrane, pričom začiatkom septembra tu bola najvyššia teplotná odchýlka a dosahovala hodnoty 6 až 8 °C od dlhodobého priemeru. Už v auguste klimatológovia upozorňovali, že takto teplé more predstavuje potenciálne riziko. Z teplého mora sa totiž vyparí aj viac vodnej pary, ktorá sa dostáva do atmosféry. Ak sa vytvoria vhodné poveternostné podmienky, môže v krátkom čase spadnúť veľa zrážok. Práve na prelome augusta a septembra sa v Stredomorí vytvárajú podmienky na vznik cyklonálnych situácií. Takáto situácia nastáva po vpáde chladnejšieho polárneho vzduchu zo severného Atlantiku alebo z Arktídy. Studený vzduch z vysokých zemepisných šírok sa tu stretne s teplým, ktorý sa tu počas horúceho leta akumuloval. Presne k takej situácii prišlo aj v tohtoročnom septembri. V dôsledku toho, že more bolo rekordne teplé, zvýraznil sa teplotný kontrast a atmosférické procesy nabrali na dynamike. Tlaková níž, ktorú meteorológovia pomenovali Boris, mohla čerpať z teplého mora viac energie, týka sa to najmä vodnej pary. Situáciu komplikovalo aj rozloženie tlakových útvarov. Nad východnou Európou sa totiž udržiavala mohutná tlaková výš, ktorá bránila tlakovej níži v postupe na severovýchod. Zvyčajne totiž tlakové níže z Jadranu a zo severného Talianska postupujú nad Ukrajinu alebo Pobaltie, kde sa potom vyplnia. V dôsledku blokujúceho účinku anticyklóny však tlaková níž zotrvala nad strednou Európou a len postupne sa vyplnila.

Možno povedať, že práve vidíme dôsledky klimatickej zmeny na vlastné oči?

Áno, všetko toto sú aj dôsledky klimatickej zmeny. Vidieť to aj na meniacom sa režime atmosférických zrážok. Kým v minulosti u nás v ročnom priemere spadlo najviac zrážok v júli, dnes prvenstvo postupne preberá september. Klíma tak začína pripomínať stredomorskú, kde najviac zrážok spadne na jeseň a v zime. Okrem toho sa zvyšuje časová a priestorová premenlivosť v rozložení zrážok. Mohli sme to pozorovať aj v priebehu tohto leta, keď sa okrem vĺn horúčav vyskytlo aj veľa dusných dní. Takéto podmienky priali vzniku silných búrok. Tie však zasahovali len určité lokality, pričom ojedinele pri nich spadlo aj viac ako 100 mm zrážok. Napríklad 11. júla v Monkovej doline na úpätí Belianskych Tatier bol na základe meteorologickej analýzy odhadnutý celkový denný úhrn zrážok až do 170 mm, čo predstavuje 170 litrov na štvorcový meter. Okrem Vysokých a Belianskych Tatier sa intenzívna búrková činnosť vyskytla v spomenutý deň aj v iných regiónoch Slovenska, a to najmä v horských oblastiach na severe. Veľa zrážok sa však vyskytlo aj v júni. Napríklad v Nitre napršalo za celý mesiac 226,7 mm, čo bola rekordná hodnota na tejto stanici najmenej od roku 1961. Opačný extrém predstavoval august, ktorý bol, naopak, veľmi suchý, pričom na Slovensku spadlo priemerne asi 50 mm zrážok, čo predstavuje len 64 % dlhodobého priemeru. Preto bola krajina na konci leta a na začiatku septembra vyprahnutá a spálená v dôsledku dlhotrvajúcich a intenzívnych vĺn horúčav, ktoré zvyšovali potenciálny výpar vody z pôdy. V septembri zase prišli výdatné dažde a povodne.

Budeme si musieť zvyknúť, že podobné katastrofy budeme zažívať častejšie?

Je predpoklad, že čím viac sa bude atmosféra ohrievať, tým teplejšie budú aj moria a oceány, z ktorých sa vyparí viac vodnej pary. Treba si uvedomiť, že vodná para je najvýznamnejší skleníkový plyn. Už teraz globálnu teplotu zvyšuje dvojnásobne. Je to dôsledok takzvaných kladných spätných väzieb. Tým, že civilizácia uvoľnila do zemskej atmosféry viac oxidu uhličitého, odštartovala procesy, ktoré sú už nekontrolovateľné. Teda počasie v budúcnosti nadobudne ešte extrémnejší charakter, v lete budú vlny horúčav ešte intenzívnejšie, rovnako sa to týka aj zrážok. Tým, že v atmosfére bude viac vodnej pary, treba rátať so situáciami, keď v relatívne krátkom čase môže spadnúť ešte viac zrážok, ako sme to zažili v tomto septembri.

Foto: Darko Bandic, TASR/AP

ČR Česko Počasie Záplavy Povodne situácia Zaplavená Ostrava.

Toto leto sa Slovenskom prehnali ďalšie fenomény, len sa im nevenovala možno taká pozornosť – tornáda, jedno bolo napríklad v blízkosti Nitry, pri obci Žirany. Budú pre klimatickú zmenu u nás aj tornáda bežným javom?

Oveľa väčšie riziko ako tornáda u nás predstavuje silný vietor, ktorý je spojený s rôznymi nebezpečnými atmosférickými javmi. Pri búrkach vznikajú aj iné vzdušné víry, keď sa z búrkového oblaku náhle vyleje masa studeného vzduchu, či už ide o downbursty alebo húľavy. Veľmi silný vietor však môže byť spojený aj s hlbokými tlakovými nížami, keď sa vytvorí prudký tlakový gradient. Práve takýto vietor spôsobil škody aj v uplynulých dňoch, keď povyvracal stromy, z ktorých niektoré popadali na elektrické vedenie. Tornáda skôr zostanú exotickým javom. Vzhľadom na to, že sa vyskytujú zriedkavo a niekedy je problém ich identifikovať, nie je možné štatisticky porovnávať, či je ich výskyt oproti minulosti častejší. Ak však prihliadneme na fyzikálne procesy, ktoré sú spojené so zmenou klímy, potom pravdepodobnosť ich výskytu sa zvýši.

Foto: Petr David Josek, TASR/AP

ČR Česko Počasie Záplavy Povodne situácia Škody spôsobené nedávnymi záplavami v českom kúpeľnom meste Jeseník.

Aký je vývoj globálneho otepľovania?

Podľa aktuálnej správy, ktorú nedávno Copernicus vydal, je globálna teplotná odchýlka od začiatku tohto roka +0,7 °C nad dlhodobým priemerom 1991–2010. Je to o 0,23 °C viac ako vlani za rovnaké obdobie. Je veľmi pravdepodobné, že tento rok skončí globálne ako najteplejší v histórii meteorologických meraní. S veľkou pravdepodobnosťou bude tento rok najteplejší aj na Slovensku. Podľa meraní koncentrácie oxidu uhličitého na hore Mauna Loa na Havaji sa jeho koncentrácia zvýšila v atmosfére o 3,31 ppm (parts per milion) a blíži sa k hodnote 425 ppm. V predindustriálnom období to bolo okolo 280 ppm. Aj na základe týchto meraní je vidieť, že oxidu uhličitého v atmosfére pribúda a globálne otepľovanie sa zrýchľuje.

Klimatická zmena je jeden faktor. Ďalšie sa skrývajú v krajine. „Pomáhame“ sami klimatickej zmene tým, že sa nešetrne správame ku krajine, k riekam, k mokradiam, k poliam?

Adaptácia na klimatickú zmenu je samostatnou kapitolou. Žiaľ, v tomto smere nemôžeme byť spokojní. Namiesto kultivácie prirodzených biotopov, mokradí, močiarov a suchých poldrov sa stretávame s developerskými projektmi, ktoré necitlivo zasahujú do krajiny a stavajú obydlia aj na miestach, ktoré boli aj v minulosti pri povodniach zaplavované. Pritom existujú záplavové mapy. Voda by sa mala pri povodniach prirodzene vylievať do krajinného prostredia mimo urbánnej zástavby. Ide teda o inštitucionálny problém vydávania stavebných povolení v takýchto lokalitách. Konkrétne príklady sme mohli vidieť na záberoch zo zaplavených lokalít. Samostatnou kapitolou je výstavba logistických centier v prírodných lokalitách, kde sa nachádzajú vzácne biotopy. Nedávno som osobne podpísal petíciu proti stavbe takéhoto logistického parku v Sekuliach v lokalite Mláky. Túto nádhernú prírodnú lokalitu poznám ešte z detstva a o to ma to viac emotívne zasiahlo. Ak si takéto prírodné biotopy zničíme, budeme konfrontovaní ešte s negatívnejšími dôsledkami klimatickej zmeny, pretože krajina tak stratí schopnosť akumulovať vodu.

Čítajte viac Boj so suchom je o hľadaní dôvery. Ku krajine

Ani Slovenský hydrometeorologický ústav sa nevyhol personálnemu zemetraseniu pod taktovkou Tomáša Tarabu, ministra životného prostredia, nominanta za SNS. Aké to môže mať dôsledky, keď sa zbavujeme odborníkov práve v dobe, keď musíme krajinu pripraviť na klimatickú krízu?

Pri rôznych úsporných opatreniach býva u nás na rane ako prvý vedecký výskum a často sa prepúšťajú aj odborníci s dlhoročnými skúsenosťami. Ani SHMÚ nie je výnimkou. Osobne tam nie som zamestnaný, preto sa k nejakým detailom personálnych rozhodnutí nemôžem vyjadrovať. No v čase, keď som v tej inštitúcii pracoval, tam prichádzalo k vlnám prepúšťania a rušeniu celých odborov, ktoré tam teraz chýbajú. Dialo sa tak v podstate za každej vlády. Zmena klímy je komplexný problém, preto ju možno skúmať aj v iných inštitúciách. Otázkou je, či existuje na takýto výskum aj spoločenská objednávka.

Foto: Ľuboš Pilc

matejovic Ak si takéto prírodné biotopy zničíme, budeme konfrontovaní ešte s negatívnejšími dôsledkami klimatickej zmeny, pretože krajina tak stratí schopnosť akumulovať vodu, upozorňuje klimatológ Pavel Matejovič.

Čo by ste povedali človeku, ktorý spochybňuje klimatickú krízu?

Spochybňovanie či marginalizovanie klimatickej zmeny je u nás národným folklórom. Špecialistami na spochybňovanie všetkého možného sú najmä rôzni anonymní internetoví diskutéri. Ich príspevky však bývajú často komické a možno sa nad nimi akurát pobaviť. Oveľa závažnejšie sú programy a vyhlásenia politických strán, ktoré sú často založené na vyhraňovaní sa voči takzvanému Green Dealu (Zelenej dohode). Toto je už stredoeurópske špecifikum, na ktorom sa zhodnú všetci hlavní politickí lídri, aj keď pri iných témach si nemusia porozumieť. Samozrejme, mnohé opatrenia pri riešení klimatickej krízy sú kontraproduktívne a ich kritika je legitímna. Tu by však mali politici prísť s vlastnými iniciatívami, ako si oni predstavujú riešenie tohto vážneho civilizačného problému. To však v ich programoch a dokumentoch až na výnimky nenájdete. Rôzni politickí exoti zase so svojimi jurodivými teóriami skôr patria do nejakého humoristického programu. Smiech však všetkým zamrzne na perách, ak začnú o niečom rozhodovať. Potom je to už skôr tragédia a fraška.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….