Používať knihy na politické ciele? Zvrátené, hovorí odborníčka. Na trhu hrozí krach, hlúpnutie a menej slovenskej tvorby

Zvýšenie DPH sa však netýka len cien samotných kníh. Na celý proces je naviazaných množstvo ďalších profesií, ktoré do celého procesu vstupujú.

Aj keď utrpí celý knižný trh, k najohrozenejším skupinám budú z hľadiska nakupujúcich patriť rodiny s deťmi, študenti a dôchodcovia. Z druhého brehu pôjde najmä o menšie vydavateľstvá a kníhkupectvá v malých mestách, ktoré budú podľa majiteľa Artfora Vladimíra Michala na hrane prežitia. „Je možné, že niektoré z nich skrachujú. Na Slovensku sú už teraz také miesta a bude ich viac. Nehovorím o obciach, ale o mestách, kde nebude kníhkupectvo vôbec,“ uviedol. Čo sa žánrov týka, vymiznúť môže vzdelávacia i detská literatúra, ale aj pôvodná slovenská tvorba.

Čítajte viac Konsolidačný balík bude boj: SNS útočí na Hlas. Trucpodnik či zastierací manéver? Prichádza skúška koalície

Na kľúčové otázky Pravdy odpovedali generálny riaditeľ vydavateľstva Ikar Marek Néma, majiteľ kníhkupectva Christiania Štefan Hamza, zakladateľ a majiteľ kníhkupectva Artforum Vladimír Michal, riaditeľka obchodu v kníhkupectve Panta Rhei Ľudmila Magurová a Ivona Kollárová z odboru podpory vedy Ústrednej knižnice SAV.

1. Aký bude dopyt po knihách? Ako to ovplyvní to ich ceny?

Je jasné, že so zvýšenou cenou DPH sa zvýšia aj ceny kníh a podľa majiteľa Christianie by išli značne hore. „Stredná trieda by si musela veľmi zvážiť, ktoré knihy by museli oželieť. Predávame aj veľa kníh v češtine, tie by boli doslova nepredajné,“ povedal Hamza. Ak sa nová daň schváli, rozhodne sa podľa neho zníži aj dopyt. Podľa riaditeľa obchodu kníhkupectva Panta Rhei by zvýšenie cien značne obmedzilo dostupnosť kníh najmä pre rodiny s nižšími príjmami. „Čo by mohlo vážne ovplyvniť čítanosť a prístup k literatúre,“ uviedla Magurová.

Majiteľ a zakladateľ Artfora uviedol, že okrem drahších kníh a zníženého dopytu budú musieť svoje edičné plány redukovať aj vydavatelia a celkovo bude vychádzať menej kníh. „Vydavatelia budú redukovať tzv. „okraje“, teda vzdelávacie knihy, tie najlepšie detské knihy, ide o knihy, ktorých sa z podstaty veci predáva menej,“ konštatuje Michal. Predávať sa podľa neho bude stále tzv. stredný prúd. „Knihy pre oddych či zábavu. Ale knihy, ktoré sú vhodné pre vzdelávanie a tá lepšia beletria, tie sa budú z dnešných plánov škrtať,“ uviedol majiteľ Artfora. Okrajové žánre by sa ocitli vo veľkej kríze aj podľa Hamzu. „Celkovo by sa začali vydávať už len bestsellery,“ hovorí.

Generálny riaditeľ Ikaru zdôrazňuje, že knihy nesmú patriť do kategórie luxusného tovaru. „Musia byť prístupné všetkým bez rozdielu, najmä mladým ľuďom a deťom, lebo vzdelaní ľudia majú lepšie uplatnenie v živote. Ak nechceme prísť o vzdelaných ľudí, nemôžeme im znemožniť prístup ku knihám,“ hovorí Marek Néma. Rentabilita tržby knižných titulov je podľa neho mnohokrát na hranici, zvýšenie DPH sa tak v plnej miere pretaví do ceny knihy. „K zľave nepríde, pretože by bola dlhodobo ekonomicky neudržateľná. Došlo by skôr k obmedzeniu dostupnosti kníh, dopytu po nich, a následne by sa znižovala produkcia knižných titulov. Knižný trh začne upadať,“ uviedol riaditeľ Ikaru. „Politika zliav značne deformuje knižný trh a dáva výhody veľkých sieťam,“ dodal na margo zliav.

2. Naozaj si knihy kupujú len bohatší?

„Povedal som, že podľa analýzy sa ukazuje, že vyššie príjmové skupiny vynakladajú viac peňazí na knihy. Nikdy som nepovedal, že ľudia s nižšími príjmami nepotrebujú mať knihy,“ obhajoval svoje tvrdenia po rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický (Smer). „Môžete sa dopytovať, či je pravda, alebo nie, čo som hovoril,“ uviedol na margo analýzy. IFP ani rezort financií na otázky Pravdy nereagovali.

Práve naratív, že knihy si kupujú najmä bohatší ľudia, rozpútal širokú a veľmi divokú diskusiu okolo potenciálneho zvyšovania dane na knihy. Ako neskôr vyšlo najavo, minister sa oprel o analýzu, ktorá v tom čase ešte neexistovala. Išlo o interné podklady Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorú ešte len dávali dokopy. Navyše, išlo o analýzu OECD z roku 2014 na základe dát z roku 2010.

Vydavatelia aj majitelia kníhkupectiev sa zhodujú, že po desaťročiach praxe v odbore sú tvrdenia rezortu nepravdivé. „Z našej viac ako 30-ročnej skúsenosti vyplýva, že knihy nakupuje najmä stredná vrstva obyvateľstva, ale výraznú skupinu tvoria rodičia detí a dôchodcovia. Čiže to nesedí,“ reagoval riaditeľ Ikaru. „Tak ako v iných kníhkupectvách aj u nás je to hlavne stredná trieda,“ súhlasí Hamza.

S tvrdením, že knihy sú výsadou bohatších, nesúhlasí ani riaditeľka obchodu Panta Rhei. „Knihy sú dnes stále dostupné pre rôzne príjmové skupiny, pričom takmer tri štvrtiny (75 %) kníh na Slovensku kupujú slovenské rodiny s príjmom nižším ako 1 500 eur mesačne,“ hovorí Magurová. Michal doplnil, že ministerstvo nedostalo od IFP štúdiu, o ktorej hovoril Kamenický. „IFP im poskytol dáta z prieskumu OECD, v ktorom je napísané, že „znížená sadzba na cestovný ruch, gastro a knihy prináša väčšie benefity vyšším príjmovým skupinám“. Z toho vydedukovali, že knihy si na Slovensku si kupujú iba bohatší, čo je zavádzajúce tvrdenie až klamstvo,“ hovorí.

Čítajte viac Knihy ako luxus? Kamenický hejt odmieta. Michelko chce zmeny, varovný prst dvíha aj prezident Pellegrini

„Knihy nakupujú a čítajú aj starí, aj mladí, aj bohatí, aj chudobní, aj členovia parlamentu, aj členovia vlády, ale aj ľudia, ktorí si strážia každé euro. To, čo ich spája, je túžba po vzdelaní. Túžba vedieť viac, rozumieť viac svetu,“ dodal majiteľ Artfora, ktorý v kníhkupectve pracuje už viac ako 35 rokov. Podľa Ivony Kollárovej z odboru podpory vedy Ústrednej knižnice SAV sa na knihy môžeme pozrieť ako na niečo, čo si človek kúpi až potom, keď má zaistené základné životné potreby a pre mnohých ide o luxus. „No je zvrátené robiť z tohto smutného stavu normu a dokonca ho zneužívať pre svoje politické ciele. Zmyslom kultúry v modernej spravodlivej spoločnosti je presný opak – postarať sa o dostupnosť kníh,“ uviedla.

„V spoločnosti s prehlbujúcou sa sociálnou priepasťou by mali byť knihy objektom akejsi spoločenskej ochrany,“ uviedla. „Cena nesmie posúvať knihu za hranice rozpočtových rámcov dôchodcov, študentov a bežných ľudí. Myslím, že je to jeden z faktorov reprezentujúcich nielen kultúrnu vyspelosť, ale aj sociálnu empatiu,“ vysvetľuje Kollárová.

3. Ako to ovplyvní vydavateľov a kníhkupectvá? Prežije to knižný trh?

Radikálne zvýšenie DPH postihne najmä malých hráčov na knižnom trhu, ktorí sú podľa Kollárovej pre diverzitu trhu potrební. Michal vníma, že financie nie sú v dobrom stave a konsolidácia je potrebná a považuje dokonca za plus, že sa k tomu vláda odhodlala. Knižný trh je však kvôli pandemickým rokom v napätí už dlho a ďalšiu ranu by už mnohí nemuseli prežiť.

„Bude veľmi devastujúca záležitosť,“ hovorí. Majiteľ Christianie vníma návrh ako veľmi zlý. „Z finančného hľadiska sa v konečnom dôsledku vyberie na dani možno menej, lebo veľa kníhkupectiev a malých vydavateľstiev skončí,“ hovorí Hamza. „Zasiahne to vydavateľov, kníhkupcov, distribúciu aj autorov. Dalo by sa povedať, že je to pre nás všetkých likvidačné,“ uviedol riaditeľ Ikaru Néma. Zvýšenie DPH by výrazne zasiahlo celý trh vrátane marží vydavateľov a kníhkupectiev. „Je potrebné nájsť rovnováhu medzi udržaním cenovej dostupnosti kníh a ekonomickou stabilitou kníhkupectiev,“ zdôrazňuje Magurová.

„Treba si uvedomiť, že to nie sú len vydavateľstva, kníhkupectva a distribúcia, ale sú to aj ľudia, ktorí v tom v tomto knižnom priemysle robia – vydavatelia, redaktori, korektori, prekladatelia, grafici a ďalší,“ pripomína majiteľ Artfora. Málokto má podľa neho rezervu – peniaze odložené bokom, aby ich mohli použiť na prežitie. Väčšina vydavateľov či kníhkupcov žije z večera do rána. „Nemajú žiadne rezervy a je možné také otrasy jednoducho neprežijú,“ uviedol Michal.

Zvýšená DPH ovplyvní aj to, čo bude vydavateľ vydávať a vplyv to bude mať aj na slovenských autorov. „Týmto opatrením sa dosiahne, že pôvodná slovenská tvorba sa zminimalizuje alebo sa prestane vydávať úplne. Ak chceme zlikvidovať slovenskú literatúru, tak toto je spôsob,“ myslí si riaditeľ Ikaru. „Veľa z nich vychádza v malých vydavateľstvách a majú podporu hlavne menších kníhkupectiev, najmä ak ide o mladých začínajúcich autorov. Bude menej pôvodnej slovenskej literatúry, ale utrpí celý literárny vesmír,“ dodáva Michal.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….