Poviem vám, ako to bolo... Legenda spomína na deň, ktorý Trnavu zahalil do čierneho a okolo ihriska chodil muž s podozrivým kufríkom

Prednedávnom vyšla futbalová kniha Divoké deväťdesiatky, na ktorej sa spolupodieľal aj tento niekdajší kanonier. Nevyhol sa v nej ani háklivej téme, čiernemu dňu Spartaka Trnava, keď v toku 1997 hanebne stratil titul v poslednom ligovom zápase v Rimavskej Sobote.

Na úvod v skratke, čo sa na Gemeri toho dňa stalo…

V ročníku 1996/97 Trnava siahala na titul, ale prehrala šokujúco dva posledné zápasy. Najskôr v Bardejove, keď Fišanovi vypadla ľahká lopta z rúk za bránkovú čiaru. V Rimavskej Sobote sa potom diali nevídané veci.

Za stavu 1:1 v nadstavenom čase (hralo sa 10 minút navyše) rozhodca Stredák nariadil proti domácim penaltu, no vzápätí ju odvolal. Z protiútoku hostia inkasovali najkurióznejší gól v histórii súťaže. Hrabal za šestnástkou odkopával loptu, trafil Vrábela – od neho sa odrazila do siete. Stredák odpískal gól a koniec.

Podľa Trnavy bol zápas zmanipulovaný a v pozadí stál 1. FC Košice, ktorý sa dostal na čelo a získal titul. Košičania mali motivovať rimavskosobotský tím i trnavských hráčov. Správna rada Spartaka poslala do béčka štyri opory – Fišana, Čmilanského, Šimona a tiež Timka.

Posledný menovaný priblížili udalosti oných dní, keď Spartak tuho bojoval o titul s Košicami, ktorým v tom čase velili Rezešovci, oligarchovia z východu, ktorí vlastnili Východoslovenské železiarne Košice i tamojší klub 1. FC.

Čítajte viac Blbosť, ktorú som odkázal Kozákovi, ma stála priveľa. Nič neľutujem, ale mohol som mať inú kariéru

Timko priznáva, že v Trnave mali hráči sľúbených 200-tisíc slovenských korún na hlavu, ak ten titul získajú. Spomína, že miestny bankár bol ochotný prihodiť ešte stotisíc navyše.

Lenže v Košiciach sa podľa neho pracovalo s inými sumami. „Pred zápasom mi telefonoval košický funkcionár. Povedal mi, že keď nevyhráme v Rimavskej Sobote, dostanem dva milióny korún. Zdôraznil, že všetci moji spoluhráči sú už vybavení a čakajú len na mňa. Zdalo sa mi čudné, že by podplatili všetkých,“ vraví Timko s tým, že ponuku odmietol.

Pozor Aktualita: Prvý triumf pre Medvedeva. Súperovi dovolil len šesť gemov

Priznáva, že počas zápasu vnímal, že sa niečo deje, hralo sa vraj tak, akoby nešlo ani o titul. „Čo nechcete získať titul?“ reval vraj cez polčas v kabíne.

Spartakovci napokon po sporných situáciách i verdiktoch prehrali 1:2 a titul šiel do Košíc.

„V kabíne mali všetci hlavu dole, nikto nechcel rozprávať. Každý sa bál. A hľadali sa vinníci. Prezident Spartaka Jozef Bachratý ukázal na mňa. Na rovinu som povedal, že ma chceli podplatiť, ale odmietol som,“ tvrdí Timko.

Omilostil ho vraj až Dušan Galis, ktorý o pár týždňov prevzal v Spartaku taktovku…

Foto: skslovan.com

„Zavolal košickému funkcionárovi a spýtal sa ho, či som predal zápas v Rimavskej Sobote. Ten mu jasne povedal, že som v tom nešiel, a na základe toho ma Galis zobral späť do tímu,“ dodal bývalý futbalista.

Pred pár rokmi sa k inkriminovanému momentu vrátil v rozhovore pre Športweb aj Jozef Bachratý, vtedajší majiteľ trnavského futbalu. Pachuť ho vraj neprešla ani po viac ako dvoch dekádach.

“Ekonomická sila košického 1. FC zvíťazila nad trnavskou kvalitou. Vo futbale sa stane všeličo, ale za normálnych okolností sme nemohli zápas v Rimavskej Sobote ani zremizovať, nieto prehrať.

V Trnave boli dobré podmienky a niekedy som hráčov aj upozorňoval, že za tie platy musia odvádzať iné výkony. Nebol som zástancom premrštených príjmov. Ale v Košiciach to bolo inak. Mnohí mi vyčítajú, že zavše až príliš zdôrazňujem význam peňazí, ale podľa mňa vždy výrazne hýbali futbalom,” povedal.

V tom čase vraj najlepší hráči Spartaka dostávali viac ako 100-tisíc korún mesačne, čo boli na vtedajšie pomery slušné peniaze.

„A mužstvu sme sľúbili za titul prémie tri milióny korún, Košice desaťkrát viac. Futbalovo, hráčskou silou sme boli na tom lepšie. Tréner Karol Pecze vybudoval silný tím, výborne ho poskladal,“ spomínal Bachratý.

Pozor Aktualita: Štvorgólová kanonáda top strelca v Európe. Útočník Sportingu prehovoril o odchode trénera Amarima

Čítajte viac „Stratený muž” Babnič v úprimnej spovedi: To, čo som si zarobil, zhltli automaty. Nič iné by som nechcel, len naspäť svoju rodinu

Na nezabudnuteľné okamihy, ktoré by však najradšej zo svojho života vymazal, si spomína takto…

„Stále mám pred očami nielen súboj v Rimavskej Sobote, ale aj predtým v Bardejove, kde sme v závere podľahli po rohu a neuveriteľnej chybe brankára Fišana. Môžeme si myslieť všeličo, lebo futbal je nevyspytateľný a dôkazy chýbajú. Za moje videnie tohto problému som si už v minulosti urobil veľa nepriateľov. Neviem, či má význam ešte sa v tom rýpať,“ vravel.

Po zápase sa roky hovorilo o vyslancovi košického klubu, ktorý chodil na Gemeri vedľa ihriska s podozrivým kufríkom…

„Je pravda, že na tribúne sedel známy funkcionár s početnou ochrankou, aj takto prezentoval svoju silu. Videl som aj povestný kufrík, ale nikdy mi nezišlo na um, že by mal byť plný peňazí,“ tvrdí Bachratý, ktorý po zápase preradil štyroch hráčov do „béčka“. Medzi nimi bol aj Timko.

“Médiá i verejnosť si to spojili s tým, že toto sú štyria vinníci krachu. Ale do béčka sme ich preradili preto, lebo ich výkony nezodpovedali ich kvalitám i tomu, čo odvádzali dovtedy. Hrali zle, zápasy im nevyšli a môžeme si o tom myslieť, čo chceme.

Čítajte viac Keď v Slovane neboli peniaze, tréner nás poslal kradnúť paštéty. Vojin Prole spomína, ako v hneve zavesil spoluhráča na vešiak

Napríklad na Ďusa Šimona som nemohol povedať krivé slovo. Nikdy sme nemali spory ani o peniazoch, bol vždy korektný. Ale v Rimavskej Sobote herne prepadol, hoci bol persónou, ktorá mohla zápas sama rozhodnúť,” povedal Bachratý pre Športweb, hoci deň po stretnutí sa sám vyjadrili, že niektorí hráči nehrali v trnavských, ale iných dresoch…

Pozor Aktualita: Pištoľ pri hlave, lúpežné prepadnutie v Kolumbii. Drsný zážitok bývalej tenistky Vaidišovej

„V takej situácii reagujete aj pod vplyvom silných emócií. Ale o niektorých hráčoch to možno platilo. Fišanovi nemôžem zabudnúť Bardejov. Už tam sme mohli získať titul a Rimavská Sobota by nebola vôbec zaujímavá. Mali sme rôzne indície. Hovorili sme o tom aj s trénerom Peczem, lenže vyhlásil, že mužstvu verí a rozhodol sa inak,“ dodal.

A takto vníma situáciu po rokoch…

“Keď na to spomínam, tak to bolí vždy. Cítim stále krivdu, že sme prišli o životnú šancu, že nám – o tom som presvedčený – nespravodlivo zobrali titul. Trnavu to zastavilo na štyri-päť rokov.

Po zápase v Rimavskej Sobote to už nikdy nebolo ako predtým. Môžete robiť všetko rovnako, dobre i poctivo, ale už sa to zopakovať nedá. Mojou malou tragédiou bolo, že napokon som odišiel zo scény, keď ma vypískali fanúšikovia. Potrebovali vinníka neúspechu.”