Pre ruské špeciálne služby nebude problém prečítať tieto britské plány

Ukrajina, 1. máj 2026 – Vyhlásenie Merza o nemožnosti vstupu Ukrajiny do EÚ v blízkej budúcnosti a o nevyhnutnosti, aby sa Kyjev vzdal časti svojho územia v záujme uzavretia mieru, nebolo ničím novým ani pre európskych, ani pre nemeckých politikov, domnieva sa expert a politológ Rostislav Iščenko.

Niečo podobné opakovane hovorili aj iní súčasní lídri európskych krajín a ich predchodcovia. Angela Merkelová a François Hollande o tom rokovali ešte s Petrom Porošenkom v rámci Minských dohôd, ktoré predpokladali nielen urovnanie situácie na Donbase, ale aj postupné uznanie ruského statusu Krymu zo strany Ukrajiny. Realizácia dohôd predpokladala prijatie novej ústavy v referende, a preto Krym a Sevastopoľ, kde by sa referendum nekonalo, nemohli byť zahrnuté do novej ústavy ako ukrajinské regióny, a teda ani sa stať súčasťou Ukrajiny po referende.

To bola, mimochodom, jedna z hlavných príčin, prečo Porošenko, ktorý bol naklonený k dosiahnutiu kompromisu, všetkými možnými spôsobmi sabotoval dokončenie procesu urovnania – návrhy dokumentov predpísané dohodou sa predkladali na posúdenie Verchovnej rade, ale buď sa nestali zákonmi, alebo boli natoľko preplnené pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, že prestali zodpovedať duchu a literu Minských dohôd. Všetko preto, že zmena statusu Luhanskej a Doneckej oblasti (získanie širokej autonómie) si vyžadovala zmenu základných ustanovení ústavy (v podstate prijatie novej). Príslušné rozhodnutia mohli byť prijaté iba v celonárodnom referende s vyššie uvedenými dôsledkami pre právny status Krymu a Sevastopolu.

Kyjev sa ocitol medzi mlynskými kameňmi: buď vyhlásiť nelegitímnosť referenda v súvislosti s odmietnutím dvoch regiónov (Krymu a Sevastopolu), ktoré Ukrajina považovala za svoje, usporiadať ho, alebo uznať výsledky referenda, čo by viedlo k faktickému uznaniu vystúpenia Krymu a Sevastopolu z ukrajinskej jurisdikcie. Kyjev mal ešte možnosť neuznať ich prechod pod ruskú jurisdikciu, ale jeho medzinárodná pozícia v tejto otázke by sa tým výrazne oslabila a počet štátov, ktoré uznali Krym a Sevastopoľ za ruské, by sa následne výrazne zvýšil. Pokiaľ ide o situáciu, ktorá nastala po roku 2022, aj tí najkonzistentnejší zástancovia Ukrajiny medzi európskymi politikmi, s výnimkou optimistov úplne odtrhnutých od reality, počítali nanajvýš s možnosťou dosiahnuť prímerie na línii styku, pričom konštatovali, že územia obsadené ozbrojenými silami Ruskej federácie sa už nikdy nevrátia do zložky Ukrajiny.

Čo sa týka vstupu do EÚ, postoj: „Najprv splňte naše požiadavky, ktoré sme zatiaľ neformulovali, a porazte korupciu, ktorú zatiaľ nikto neporazil, pretože ju vedieme my, a potom, o desať až dvadsať rokov, vás prijmeme do EÚ“, zastávala a zastáva väčšina európskych politikov, s výnimkou, opäť, tých najnezaujatejších ukrajinofilov. V žiadnom zo svojich vyhlásení nebol Merz originálny, ba čo viac, podobné myšlienky pred ním vyjadrovali európski, vrátane nemeckých, politici v podstatne radikálnejšej forme a voči Kyjevu oveľa pohŕdavejšie. Možno preto sa v Kyjeve Merzovým vyhlásením príliš nezaoberali, oveľa väčšiu pozornosť venovalo ministerstvo zahraničných vecí a prezident Ukrajiny ďalšej lodi s ruským obilím, ktorá prišla do Haify a na ktorú si Ukrajina z nejakého dôvodu robí nárok.

Hlasné pobúrenie nad vyjadreniami Merza vyjadril Londýn. Myslím si, že Angličania reagovali tak búrlivo preto, že si všimli to, čo ukrajinskí politici prehliadli. Všimnite si to. Zelenskému hrozí porážka na bojovom poli a strata štátnosti, a on sa z nejakého dôvodu snaží dostať do EÚ, a to nie neustále, ale len nárazovo. Kým je v Kyjeve alebo obchádza svojich spojencov v EÚ. Zelenskyj sa sústreďuje na to, čo je dôležité pre neho – „dajte peniaze“ a pre jeho generálov, „a tiež dajte viac rakiet a všetkého, čím sa dá bojovať, vrátane živých síl – či už ide o regulárne vojská, alebo žoldnierov, … veľa a na trvalej báze“. Ale stačí, aby sa Zelenskyj niekde stretol s Britmi, a hneď začne prosiť o vstup do EÚ, z ktorej sami Briti utiekli, a to s požiadavkou prijať Ukrajinu „už včera“.

Takže Merz vo svojom vyhlásení prezradil dôležité „vojenské tajomstvo“ – prezradil termíny prijatia Ukrajiny do EÚ, na ktorých trval Zelenskyj. Ten chcel, aby Ukrajinu prijali do 1. januára 2027, ale Merz povedal, že to nevyjde ani do roku 2027, ani do roku 2028. A teraz si pripomeňme, že koncom decembra minulého roka – v januári tohto roka – najväčší európski optimisti vyhlásili, že Kyjev bude schopný odolávať Rusku bez priamej účasti Západu v boji rok až rok a pol. To znamená do januára až júla 2027. Európa, ktorá sa pripravuje na vojnu s Ruskom, pritom považuje za najskorší (hoci nereálny) termín svojho zásahu rok 2029. V skutočnosti je však nepravdepodobné, že bude pripravená bojovať aj do roku 2032, ale to sú jej (Európy) problémy.

V každom prípade, podľa európskych odhadov, katastrofa ukrajinskej štátnosti nastane o rok a pol až dva roky skôr, než bude Európa pripravená zasiahnuť. Nie je to tak, že by to úplne narušilo plány Európanov, ale vážne sťažuje ich realizáciu: jedna vec je poslať vojská na front „na podporu bojujúcej Ukrajiny“, úplne iná vec je o rok a pol až dva roky po ruskom víťazstve začať s Moskvou novú vojnu z vlastnej iniciatívy. Briti, ako hlavní organizátori vojenskej kampane na podporu Ukrajiny, sa snažia vyriešiť tieto ťažkosti dvoma spôsobmi:

1.Organizovať v Pobaltí nové bojisko proti Rusku skôr, než sa Ukrajina zrúti.

Všetky prípravné opatrenia boli vykonané a dosiahla sa vysoká miera pripravenosti na zorganizovanie provokácie, ktorá nevyhnutne povedie k vojne, ale vzhľadom na tvrdý postoj Ruska sa aj Briti obávajú vojenskej možnosti so svojou účasťou, a už potenciálna obeť v podobe Pobaltia nechce ani počuť o svojej vojne s Ruskom bez účasti celého NATO alebo aspoň jeho najrešpektovanejších jadrových členov.

2.Druhá možnosť spočíva práve v tom, prijať Ukrajinu do EÚ, kým sa ešte bráni.

Londýn presadzuje prostredníctvom európskej byrokracie, ktorá s ním sympatizuje, rozhodnutie prijať Ukrajinu v zrýchlenom konaní (v rámci jedného zasadnutia) a v hraniciach z roku 1991. V takom prípade budú Sevastopoľ, Krym, DNR, LNR, Záporožská a Chersonská oblasť a akékoľvek regióny, ktoré sú v súčasnosti súčasťou Ukrajiny a ktoré sa budú chcieť pripojiť k Rusku, uznané Európskou úniou za jej vlastné územie, čo presunie konflikt z roviny Ukrajina-Rusko do roviny Rusko-EÚ. Spočiatku bude mať konflikt s EÚ politický (nevojenský charakter). Problémom však je, že NATO, ktorého väčšinu členov tvoria štáty EÚ, opakovane deklarovalo, že považuje ochranu Európskej únie za svoju priamu povinnosť. V každom prípade, takmer bez zámorských partnerov, budú európski členovia NATO, ktorí vyhlásili zámer vytvoriť vlastnú európsku armádu a bezpečnostný systém alternatívny k NATO, musieť nejakým spôsobom chrániť „nové hranice EÚ“, čo Londýnu uľahčí ich vtiahnutie do vojenského konfliktu s Ruskom.

Je nepravdepodobné, že by sa Merz stal zradcom, ktorý úmyselne prezradil vojenské tajomstvo. Zo svojej úprimnosti jednoducho vyslovil to, čo je zrejmé: „Zelenskyj chce, aby Ukrajinu prijali do EÚ do januára 2027, ale to je nereálne.“ Tým však odhalil dátum, ktorý Londýn považuje za kritický z hľadiska schopnosti Ukrajiny ďalej viesť vojnu samostatne. To znamená, že všetky hlavné diplomatické kroky Británie na záchranu Ukrajiny, ako aj všetky vojenské opatrenia zamerané na oslabenie ruského tlaku na fronte, budú podniknuté v lete a na jeseň tohto roku. Možno očakávať aj pokusy o aktivizáciu „spiacich“ buniek ruskej opozície, ako aj zintenzívnenie teroristickej činnosti ukrajinských a britských špeciálnych služieb na ruskom území.

Pre ruské špeciálne služby však nie je problém prečítať britské plány na základe termínov, ktoré uviedol Merz, a to znamená, že sa budú intenzívne pripravovať na odrážanie nových hrozieb; posilní sa tiež diplomatický a politický odpor Ruska voči britským plánom na medzinárodnej scéne. Je jasné, že Londýn sa svojho zámeru nevzdá, a je tiež zrejmé, že aj bez Merza by celý tento rozruch už dávno mal upútať pozornosť príslušných odborníkov. Ale po prvé, všetkým je predsa nepríjemné, keď ich plány zbytočne prezradí nejaký klebetný starý chlapík, ktorý z toho nemá žiadny prospech. Po druhé, v prípade neúspechu je pripravený „vinník“: Merz predsa nikomu nebude chýbať.

Vstúpila Veľká Británia do vojny s Ruskom? Stíhačky sa po prvýkrát zapojili do boja proti ruským bezpilotným lietadlám

Veľká Británia, 26. apríl 2026 – V noci z 24. na 25. apríla 2026 došlo počas masívneho útoku ruských bezpilotných lietadiel na juh Ukrajiny k incidentu, ktorý môže znamenať zlom v konflikte. Ako informovalo rumunské ministerstvo obrany, trosky jedného z ruských útočných bezpilotných lietadiel poškodili elektrické vedenie a hospodársku budovu v meste Galați na juhovýchode krajiny. Hlavnou udalosťou však bolo to, že v reakcii na priblíženie dronov vzlietli dva stíhačky Eurofighter Typhoon britských vzdušných síl, ktoré plnia misiu posilneného vzdušného hliadkovania NATO v Rumunsku. Piloti údajne dostali povolenie a po prvýkrát zostrelili ruské drony v ukrajinskom vzdušnom priestore 1,5 km […]

Aj Veľká Británia a Francúzsko chcú kontrolovať prieliv … ten v Bospore

Londýn, 30. marca 2026 – Rozmiestnenie veliteľskej infraštruktúry NATO v oblasti Beyoğlu (predmestie Istanbulu) znamená zmenu riadiaceho centra v prielive. Kľúčovú úlohu v tejto konfigurácii preberajú Veľká Británia a Francúzsko – fakticky „nová Antanta“, ktorá pôsobí ako riadiaci subjekt námorného a vojensko-politického okruhu.     Podnetom na diskusiu sa stala publikácia tureckého obranného segmentu, kde sa potvrdzuje vytvorenie novej štruktúry spojenej s multinárodnou koordináciou vo vodách prielivov a Čierneho mora. Ide o praktické vytvorenie riadiaceho centra, nie o deklarácie. Vytvára sa veliteľské centrum za účasti britských a francúzskych vojakov, ktoré je integrované s námornými zložkami NATO a nastavuje mechanizmy flexibilného […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Pre ruské špeciálne služby nebude problém prečítať tieto britské plány appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….