Prídu obchodné vojny? Analytik Lehuta hovorí, čo môže Trump spôsobiť Slovensku a Európe

Prekvapili vás výsledky?

Výhru Donalda Trumpa sme považovali za pravdepodobnejšiu, aj keď sme čakali tesnejší výsledok ako ten, ktorý dnes vidíme. Počítali sme tiež s možnosťou demokratickej väčšiny v dolnej komore parlamentu, v Snemovni reprezentantov, čo by jeho prezidentovanie mohlo čiastočne skomplikovať. (Pozn. red.: V tomto prípade ešte výsledky v čase rozhovoru neboli jasné.).

Čo rozhodlo o výhre Trumpa? Boli to ekonomické dôvody?

Zdá sa, že politické voľby ľudí sú v ostatných rokoch oveľa viac o kultúrno-etických otázkach, ako o ekonomike a jej reálnom stave. A najmä – vnímanie stavu a vývoja ekonomiky je výrazne dané najmä politickou náklonnosťou. Fakty tam nehrajú často žiadnu rolu, skôr ide o to, či vládne ten „váš človek“.

Čítajte viac Kampaň v USA bola aj o ekonomike. Na Slovensku sú mnohé problémy vážnejšie

Jeden príklad: pred niekoľkými mesiacmi prieskum v USA ukázal, že 49 % ľudí si myslí, že miera nezamestnanosti je blízko 50-ročného maxima a väčšina v ňom dokonca tvrdila, že ekonomika je v recesii. Samozrejme, väčšina z týchto ľudí boli voliči republikánskej opozície. Pritom pravdou bol presný opak – nezamestnanosť bola blízko 50-ročného minima a ekonomika Spojených štátov rástla.

Biden pritom zanechal ekonomiku s nízkou nezamestnanosťou, rastom reálnych platov, rastom produktivity práce. Amerika sa stáva exportným gigantom v rope, zemnom plyne. Čo potom prekážalo bežným ľuďom?

Presne o tom hovorím, aj v porovnaní s Európou si USA po pandémii viedli oveľa lepšie. Pravdou však tiež je, že inflačný šok v rokoch 2022 až 2023 bol aj tam obrovský, najväčší od začiatku 80. rokov, čo si už nikto takmer nepamätá. Zvyšovali sa tiež úrokové sadzby, čo dvíhalo náklady na nové bývanie.

Mnohým ľuďom v strednej a nižšej triede sa až tak nedarilo, napriek tomu, že aj mediánová mzda tam rástla celkom svižne. A týchto voličov už neoslovovali ľavicovejší demokrati tak, ako to bývalo zvykom v minulosti. Prevážil u nich zrejme skôr odpor k liberálom, elitám, migrantom, potrebnej ekologickej transformácii a podobne, ale toto nie je úplne moja expertíza.

Trump je veľkohubý vo svojich sľuboch. Známy je najmä clami, ktoré chce zavádzať, aby priniesol prosperitu bežným Američanom. Zoberme si clá všeobecne – vedia priniesť pozitívne výsledky, čo hovoria na to ekonomické výskumy?

Clá zdražujú cezhraničný obchod – vo výsledku potom časť z neho úplne zmizne a časť dovozov zasa o to clo zdražie, čo nepriamo zatlačí na infláciu všeobecne. Odhady vplyvov zvýšenia ciel Trumpovou druhou administratívou sa dosť rôznia, pretože je tam veľa neistoty o konkrétnych číslach, krajinách, odvetviach či dokonca firmách. „Prehrať“ však s nimi môžu vlastne všetci.

Čítajte viac Trump verzus Harrisová. Čo môže čakať slovenskú ekonomiku?

Čína je svetovým lídrom vo výrobe elektromobilov a batérií do nich. Vie clami zastaviť v tomto postup čínskych výrobcov?

Už teraz sú na čínske elektroautá uvalené vysoké clá – po Spojených štátoch ich zavádza aj Európska únia. Zatiaľ nevieme, či ich Trump bude ešte zvyšovať, no je to celkom možné. Čínskych výrobcov vieme na našich trhoch znevýhodniť najmä v prípade, že sú umelo podporovaní čínskou vládou, a teda v neférovej konkurencii voči našim výrobcom. V takom prípade colné či iné bariéry povoľujú aj pravidlá Svetovej obchodnej organizácie. No skôr sa mi zdá, že čínski výrobcovia majú v tomto segmente, spolu s výrobou batérií a dodávateľskými sieťami, také silné konkurenčné i nákladové výhody, že ich podiel na vyspelých trhoch môže rásť aj napriek colným bariéram. Možno budú vyrábať priamo v USA, možno ich budú vedieť aspoň čiastočne obchádzať cez iné krajiny. Je to ale najmä výkričník pre našich výrobcov, aby tento náskok Číny dokázali dobehnúť. A pre politikov, aby im na to vytvorili férové hracie pole.

Ak zavedie to, čo sľuboval v kampani, aký to bude mať vplyv na Európu?

O čo sa vieme oprieť, je, že sľúbil zaviesť 10– až 20-percentné clo na importy všeobecne, a špecificky 60-percentné clo na dovozy z Číny. Prídu zrejme aj nové špecifické clá a bariéry na konkrétne firmy či odvetvia, pretože Trump verí, že to americkej ekonomike môže pomôcť, aj keď ekonómovia sú voči tomu skeptickí. Modelové prepočty našich kolegov z Talianska ukazujú negatívne vplyvy na hospodársku produkciu vo všetkých svetových regiónoch, keďže clá poškodzujú medzinárodnú deľbu práce.

Foto: Archív autora

lehuta Analytik VÚB banky Michal Lehuta.

Najväčšie spomalenie HDP očakávame v Mexiku a Číne, ale citeľné aj v samotných USA. Relatívnym pozitívom pre Európu by mohlo byť to, ak by dokázala časť čínskych vývozov do Ameriky nahradiť, keďže Čína by mohla byť clami zaťažená šesťnásobne viac. Ekonómom z Iowskej štátnej univerzity dokonca z tejto očakávanej obchodnej vojny vyšiel pre EÚ pozitívny výsledok. Naopak, kolínsky Inštitút nemeckého hospodárstva hovorí o kumulatívnom poklese európskeho HDP okolo 0,9 až 1,3 percenta počas najbližších troch rokov.

Aký to bude mať vplyv na Slovensko?

Z toho, čo som povedal pred chvíľou, vieme akurát to, že tie vplyvy môžu byť zlé, ale možno nemusia, ak sa budeme vedieť prispôsobiť. Väčšina slovenských vývozov do USA sú autá a ich komponenty. Čína ich do USA vlani vyviezla už viac ako päť miliónov. Slovensko však stále veľa elektrických vozidiel nevyrába a ťažko predpokladať, že nahradia tieto čínske exporty do USA. Iné modely by teoreticky aspoň časť z tohto objemu mohli byť schopné nahradiť. To sú však vlastne len také špekulácie. Navyše, neistá geopolitická situácia by mohla znovu zvýšiť rizikové prirážky krajín nášho regiónu, čo by zdražilo financovanie štátneho dlhu a nepriamo aj toho súkromného. Investície by u nás tak boli drahšie.

Budú znamenať Trumpove politiky prípadnú deglobalizáciu sveta? Čo vlastne znamená deglobalizácia?

Áno, to je ten trend zavádzania bariér do medzinárodného obchodu, investícií, migrácie, ktorý zrejme bude pokračovať aj kvôli ruskej vojne, čínskej hrozbe pre Taiwan a dodávateľské reťazce a nakoniec aj kvôli Trumpovej izolacionistickej zahraničnej politike. V konečnom dôsledku by to ale aj mohlo pomôcť Európe viac sa zjednotiť a spoliehať sa viac na seba, napríklad v obrane, kde je veľký potenciál v zlučovaní medzi členskými štátmi, ako aj dotváraní spoločného európskeho trhu, či už v oblasti pohybu kapitálu, alebo v službách.

Trump tvrdí, že USA čaká zlatý vek. O čom rozpráva?

Toto je myslím len taká metafora, také zhodnotenie „úžasnosti“ vlastného víťazstva a volebného programu v štýle toho hlavného sloganu „urobme Ameriku zasa skvelou“ (anglicky: Make America Great Again). Trump v tom nočnom víťaznom príhovore spomínal silnú, prosperujúcu a bezpečnú Ameriku, vrátane ochrany južnej hranice pred nelegálnou migráciou. Čiže tu zrejme pritvrdí. Do veľkej miery sú to však len prázdne slová. Nečakáme, že by z krajiny naozaj deportoval milióny migrantov. Zároveň je na tom ekonomika celkom dobre. Možno si to jeho voliči ani veľmi neuvedomujú, ale už dnes žijú s najvyššou životnou úrovňou v histórii, s rekordnou zamestnanosťou a infláciou, čo už klesla k dvom percentám.

Hovoríme o ekonomike, ale najzásadnejšou otázkou je podpora Ukrajiny proti Rusku. Aký postoj zaujme? Bude asi zásadné, ak prestane finančne podporovať Ukrajinu.

Toto je tiež celkom ťažké zhodnotiť, pretože na jednej strane Trump nechce Ukrajine ďalej dodávať zbrane, nechce pokračovanie vojny, no na druhej zasa rád vyjednáva z pozície sily a má pri sebe aj ľudí, ako napríklad Mike Pompeo, ktorí by Ukrajine chceli pomáhať, aj dodávkami zbraní. V kampani Trump hovoril o tom, že rusko-ukrajinskú vojnu ukončí do 24 hodín, ešte pred svojou inauguráciou, čo je znova úplne mimo reality.

Ale taký relatívne pozitívny scenár by možno bol ten, keby USA prisľúbili Ukrajine rýchlo dodať veľké množstvo nových zbraní a možno aj bezpečnostné garancie s tým, že by musela súhlasiť s vyjednávaním, so zastavením bojov a stratou Rusmi dobytých území. To by bol akýsi scenár rozdelenej južnej a severnej Kórey po roku 1953. Otázka je, či by na to zo strany Ukrajiny bola politická vôľa. Veľmi zlý scenár by bol ten, keby USA stopli Ukrajine akúkoľvek pomoc a ruské vojská by sa nezastavili len na hraniciach už formálne pripojených ukrajinských oblastí. V tomto prípade by zrejme došlo k prechodu na partizánsky spôsob boja a ruskí vojaci by sa teoreticky mohli dostať až k našim hraniciam.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….