Profesor pôdohospodárstva porovnáva, kam sa dostalo Slovensko v porovnaní s Dánskom

Mohlo slovenské poľnohospodárstvo za posledných 35 rokov dosiahnuť viac?

Celkom určite mohlo. Mali sme dobré know-how, keď v nedávnej minulosti prevládajúce družstvá sa mohli oprieť o dobre vybudovanú vedecko-výskumnú základňu. Nehľadiac na ponovembrové personálne zmeny v manažérskych funkciách, stále bolo dosť kvalitných ľudí odhodlaných posunúť podniky dopredu v nových trhových podmienkach. Mnohé z predstáv však uviazli pri premene JRD na družstvá podielnikov a s rozpačitými výsledkami sa skončila aj privatizácia štátnych majetkov a potravinárskych podnikov. Dlhé roky sa viedol zápas nie o zveľaďovanie družstiev či potravinárskych podnikov, ale o ich majetkové ovládnutie. Ani podmienky, ktoré sme vyrokovali pre agropotravinárstvo pri vstupe do EÚ v roku 2004 a následne podmienky, za akých fungujeme až po súčasnosť, nemožno označiť za priaznivé a zohľadňujúce špecifiká Slovenska. Žiaľ, o uplynulom období, možno hovoriť ako o dobe nevyužitých príležitostí. Len menšina podnikov sa chopila šance.

Z európskych štatistík vidno, že slovenské poľnohospodárstvo zaostáva nielen za poľským, ale že nás predbieha napríklad aj Rumunsko.

Je to pravda. Priznajme si, že mnohé veci sme si zapríčinili sami. Stále nám chýba ucelená stratégia rozvoja poľnohospodárstva, ktorá sa týka kreovania funkčnej podnikovo-hospodárskej základne zohľadňujúcej vývoj, ktorým krajina prešla. Slovensku chýba to, čo majú v Dánsku alebo v Holandsku, a to zo zákona daná stratégia, na základe ktorej presne vedia, kam sa má uberať a ako má vyzerať v blízkej i vo vzdialenejšej budúcnosti podnikovo-hospodárska štruktúra. Aké formy podnikania sa budú rozvíjať, aké veľké celky to budú, ako budú napredovať.

Čítajte viac Príbeh zo Záhoria. Na ich škvarky čakajú mesiace, odmietli 3 ponuky investorov. Dojičkám v maštali dávajú aj 1 800 eur

Ktoré podniky by mali byť kostrou rozvoja? Od čoho to najmä závisí?

Určite najviac od výrobno-ekonomických, pôdno-klimatických podmienok, ale aj od nadobudnutej podnikateľskej, manažérskej skúsenosti. V minulosti prevažovali veľké podniky nad malými. Zároveň však treba pripomenúť fakty, ktoré možno prekvapia. V roku 1990 individuálne hospodáriaci sektor participoval na produkcii mlieka 18 percentami, na produkcii bravčového mäsa 30 percentami a na výrobe hydinového mäsa, jahňaciny a vajíčok až 40 percentami. Potenciál veľkých a malých hospodárstiev sme nevedeli skĺbiť, nikdy sa nemala postaviť otázka buď jedni, alebo druhí.

Prečo sa nám nepodarilo vytvoriť ucelenú štruktúru, ktorá by sa opierala z jednej strany o veľké a z druhej o malé a stredné podniky?

Aj preto, že veľa ľudí v politike, ako aj v rôznych samosprávnych organizáciách hrá na vlastné tričko. Jedni propagujú malé, druhí veľké farmy a podniky, ale nikdy sme sa nedopracovali k tomu, aby niekto povedal – potrebujeme veľké podniky aj malé a stredné farmy. A ak sa to aj deklarovalo, tak spravidla nejednoznačne, čo vytváralo neistotu na jednej aj na druhej strane. Zadívajme sa lepšie do krajiny a tá nám ukáže, kto prežil, kto sa narodil a ako sa rozvíja. V náročných podhorských podmienkach, akým je napríklad okolie Hriňovej, nájdeme napríklad 296 individuálnych roľníkov. Aby prežili konkurenciu na voľnom trhu, vytvorili si svojpomocné poľnohospodárske družstvo. Umožňuje im lepšie nakupovať vstupy aj predávať ich produkty, je to návrat k pôvodnému družstevníctvu, súčasná podoba kultúrneho dedičstva národa.

Na druhej strane máme na Slovensku už zopár podnikov, ktoré veľkosťou (od 10– do 30-tisíc hektárov) prekonali aj najväčšie družstvá a štátne majetky z čias socializmu. Aká je ich budúcnosť v EÚ, keď Brusel chce meniť aj dotačnú politiku, ešte viac podporujúcu malé a stredné podniky?

Ťažko predpovedať, čo nastane a či to nastane. EÚ je zoskupením štátov, kde síce prevažujú početnosťou malé farmy, ale gro výroby sa presúva k podnikom, ktoré rastú aj plochou obrábanej pôdy. Robotizujú sa aj mliečne farmy, lebo čoraz menej ľudí je ochotných pracovať v živočíšnej výrobe. To nie je jav typický len pre Slovensko. Naši poľnohospodári, ktorí sú priemerne väčší ako európski, sa nebudú len tak dívať, čo sa deje, budú sa brániť a hľadať spojencov. Majú už svoje skúsenosti z fungovania v EÚ. Pri 100. výročí založenia Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied sme oceňovali jedného z úspešných manažérov, ktorý riadi vyše sedemtisíchektárový celok dislokovaný vo dvoch okresoch. Darí sa mu, investuje do novej techniky a technológií, ktoré sú ohľaduplné k pôde aj k rastlinám, uplatňuje moderné manažérske postupy, digitalizuje ich a hospodári s minimálnym množstvom ľudí.

Čítajte viac Príbeh z juhu Slovenska. Spadli až na samé dno, no podarilo sa im vstať z popola ako Fénixovi

V poľnohospodárstve pracovalo vrátane pridružených výrob kedysi 360-tisíc ľudí, dnes to nie je ani šestina. Aký bol vývoj v západnej Európe?

Už som vravel, aké dôležité je predvídať a programovať budúcnosť, neponechávať veci na chaotický vývoj, ktorý je, žiaľ, príznačný pre Slovensko. Viac ráz som navštívil Dánsko, krajinu, ktorá je rozlohou i počtom obyvateľov porovnateľná so Slovenskom. Na rozdiel od nás Dáni nič neponechali na samovývoj, ale idú podľa dlhodobej stratégie rozvoja poľnohospodárstva. V roku 1994 nám dánska ministerka poľnohospodárstva a rybného hospodárstva povedala: „Máme 80-tisíc fariem, v priebehu 15 rokov predpokladáme, že ich počet klesne na 20-tisíc.“ Keď sme sa s Dánmi stretli v roku 2004, ministerstvo informovalo, že Dánsko má 56-tisíc fariem. O ďalšie tri roky sa znížil ich počet na 40-tisíc. Zbystrili sme pozornosť, bol to úžasný pokles, hoci nie takým tempom, ako ho ohlásili. Výsledkom bol vznik fariem s výmerou pôdy 320 až 340 hektárov a s koncentráciou 140 až 170 mliečnych kráv. No všimli sme si aj inú dôležitú zmenu.

Akú?

Farmári sa začali združovať a vytvárať akciové spoločnosti, aby skoncentrovali finančný kapitál. Potrebovali ho na nákup výkonnej poľnohospodárskej techniky, aby neboli odkázaní na veľmi drahých kontraktorov, ktorí im poskytovali technické služby. Pokiaľ sa združili traja farmári, dali dovedna plochu okolo 1 000 hektárov, čo umožňovalo efektívne využitie výkonnejších mechanizmov. Združovanie podporovalo aj kvótovanú výrobu mlieka, najmä keď sa s kvóty dali vymieňať alebo kupovať a predávať. Dáni ukazujú trend, akým sa uberá poľnohospodárska výroba v najvyspelejších krajinách EÚ – výroba sa nerozdrobuje, ale koncentruje a špecializuje. To musíme mať na Slovensku na pamäti.

Všimnime si Poľsko, ktoré prezývajú východoeurópskym agrárnym tigrom. Ako sa ním Poliaci stali?

Naši severní susedia sa veľmi precízne pripravili na vstup do EÚ. Do únie vstupovali s troma miliónmi roľníkov, ktorí obhospodarovali priemerne od troch do piatich hektárov pôdy. Nevedeli sme si predstaviť, že by boli konkurencieschopní v takýchto koncentráciách. A predsa sa opak stal pravdou. Poliaci prijali a dodržiavajú národnú stratégiu na podporu roľníkov. Okrem iného z roľníkov urobili vidieckych podnikateľov – živnostníkov, ktorých výdatne podporili z vnútorných zdrojov štátu – napríklad aj nižšími daňami a odvodmi do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V nejednom poľskom vidieckom dvore vidno kovovýrobu, stolárstva, reštaurácie, penzióny. Najmä v malých hospodárstvach pochádza hlavný príjem zo široko koncipovanej živnosti. Poľnohospodársku produkciu následne speňažujú bez ohľadu na to, v akých je to cenových reláciách. Pre drobných farmárov je to vždy otázka prilepšenia. Ale nezabúdajme na to, že poľské farmy sa po 35 rokoch profesionalizovali, že mnohé veľkostne narástli na 35-, 40-hektárové hospodárstva, že sa opierajú o sieť dobre fungujúcich regionálnych trhov a odbytových družstiev. Aj ich prostredníctvom sa na Slovensko dostávajú napríklad poľské jablká a vytláčajú z trhu naše.

Od poľnohospodárov, ktorí prežili polovicu života v socializme a polovicu v kapitalizme, neraz počuť, že odvetviu chýba vízia a vizionári. S istou dávkou nostalgie sa spomína prvý minister poľnohospodárstva Ján Janovic, ktorý ho viedol sedemnásť rokov. Nechýba Slovensku človek nielen s víziou, ale aj s rešpektom a autoritou, aké mal Janovic?

Zrejme platí, že dva razy nevstúpime do tej istej rieky. S odstupom času však možno povedať, že Ján Janovic bol ministrom s veľkým M. Do funkcie ministra išiel z pozície dlhoročného riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, viedol tímy ľudí, ktorí pripravili reformu vtedajšieho prevažne družstevného poľnohospodárstva. Bol rozhľadený, veľa cestoval, videl, čo sa deje vo svete. Za jeho éry sa poľnohospodárske podniky technologicky zmodernizovali, dobudoval sa potravinársky priemysel. Dosiahnuté výsledky hovorili, že rozumel potrebám krajiny. Bol naozaj silnou a rešpektovanou osobnosťou. Slovensko opäť potrebuje človeka s takouto autoritou, pravda, prihliadajúcou na všetky zmeny, ktorými sme prešli a ktorým čelíme: počnúc klimatickou zmenou a končiac novosformovanou spoločnosťou, produktom ktorej je aj iný slovenský vidiek. Zmena, ktorú potrebuje slovenské pôdohospodárstvo, súčasťou ktorého je aj lesné a vodné hospodárstvo, je však nielen hospodárskou, ale súčasne aj citlivou politickou otázkou.

Čítajte viac Vianočné „darčeky“ pre penzistov v plnej výške sú ohrozené. Danko chce upraviť ich vyplácanie pre bohatších dôchodcov

Čo teda robiť po 35 rokoch protirečivého vývoja?

Predovšetkým politici musia upokojiť spoločnosť. Pozrime sa na to, čo sa deje rok po voľbách, aké komplikované a plné vášní sú vzťahy medzi koalíciou a opozíciou. Teraz sa veľa hovorí o konsolidačnom balíčku, ktorý sa týka aj potravín. Opäť narážame na to, že nevyužívame prírodný a ľudský potenciál krajiny, veď viac ako polovicu potravín dovážame. a pritom by sme mohli uživiť nielen seba, ale ďalších päť miliónov ľudí. Vecou politiky je preto dosiahnuť celonárodný konsenzus, dohodu na budovaní životaschopného poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka vôbec. Takýto ambiciózny program musia pripraviť tímy z prostredia vysokých škôl, výskumných ústavov, opierajúc sa o výsledky a trendy, ktoré dosahujú a udávajú najlepšie poľnohospodárske podniky bez ohľadu na veľkosť a formu podnikania. Totiž v ich jednote, prelínaní a dopĺňaní je budúcnosť.

Je vôbec možné utvorenie takej koncepcie, aj s ohľadom na požiadavky Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2028?

SPP je vo vzťahu k slovenskému poľnohospodárstvu v niektorých ohľadoch veľmi tvrdo nastavená. Možno z neznalosti, možno z prehnanej principiálnosti, sa Európska komisia snaží uplatniť aj také opatrenia, ktoré by v iných krajinách nevyžadovala. Ak Brusel rešpektuje inakosť, teda originalitu dánskeho, poľského, rakúskeho poľnohospodárstva, prečo potom neprihliadať na osobitosti slovenského? Je to, samozrejme, aj otázka toho, ako dokážeme svoje požiadavky jasne sformulovať a presadiť v rokovaniach s Bruselom. To nie je ani trochu jednoduché. Spomeňme si však na jedného z prvých tvorcov slovenskej agrárnej politiky, človeka, ktorý stál pred sto rokmi aj pri zrode slovenskej poľnohospodárskej vedy Milana Hodžu. Tento agrárnik bol aj úspešný politik a diplomat, človek, ktorému podobne ako Janovicovi záležalo na tom, aby sa Slovensko vymanilo zo zaostávania a dotiahlo sa v jeho časoch na úroveň českých krajín. Dnes ide o to, aby sme dohnali zaostávanie tak za Českou republikou, ako aj za západnou časťou Európy.

Nájde Slovensko takéhoto muža či ženu?

Pozrime sa na 19. a 20. storočie. Koľkokrát sa zdalo, že sme v bezvýchodiskovej situácii? Napokon spoločnosť vždy vygenerovala ľudí, ktorí udali potrebný tón. Čas takého lídra určite zrodí. <Citat>Žiaľ, o uplynulom období, možno hovoriť ako o dobe nevyužitých príležitostí. Len menšina podnikov sa chopila šance.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….