Odkiaľ vezmeme peniaze?
Tento text vyjadruje výlučne môj osobný názor.
V predchádzajúcom článku sme si predstavili tri piliere Reštartu 2026. Dnes prichádza otázka, ktorá rozhoduje o všetkom: odkiaľ na to vezmeme peniaze?
Každá veľká zmena niečo stojí. Ak má Reštart 26 fungovať, musí byť jasné, ako sa financuje. Nie je to žiadna mágia ani prázdny politický sľub. Je to jednoduchá matematika a zdravý rozum.
Dnešný systém je drahý, neprehľadný a trestá poctivú prácu
Firmy platia skryté odvody, o ktorých bežný človek ani netuší. Keď tieto odvody zrušíme a celú cenu práce priznáme otvorene, štát v prvom roku príde približne o 4 až 5 miliárd eur. To je fakt, ktorý netreba skrývať.
Je to cena za to, že ľuďom zostane o stovky eur mesačne viac.
Na druhej strane však štát hneď v prvom roku získa nové príjmy.
1. Jednotná DPH 19 % prinesie približne 1 miliardu eur navyše
Jednotná DPH vo výške 19 % prinesie približne miliardu eur navyše. Prečo?
- zmiznú výnimky,
- zmizne chaos,
- zmizne priestor pre podvody,
- systém bude jednoduchý a kontrolovateľný.
2. Legalizácia práce načierno prinesie 500 až 800 miliónov eur
Slovensko má jednu z najväčších šedých ekonomík v Európe: 12 až 15 % HDP, čo pri HDP okolo 120 miliárd eur znamená približne 13 až 18 miliárd eur ročne.
Keď sa legálna práca oplatí, časť ľudí prirodzene prejde na zmluvy. V krajinách, ktoré urobili podobné reformy, sa v prvých rokoch legalizovalo 4 až 7 % šedej ekonomiky.
Ak by Slovensko legalizovalo len 5 %, znamená to približne 600 miliónov eur navyše.
Tento odhad 500–800 miliónov eur nie je prianie. Je to číslo založené na skúsenostiach iných krajín.
3. Vyššia spotreba prinesie ďalšie stovky miliónov eur
Keď ľuďom zostane viac peňazí, prirodzene ich minú. Vyššia spotreba vedie k vyššiemu výberu DPH a prináša ďalšie stovky miliónov eur.
4. Systémová pôžička 5–6 miliárd eur je investícia, nie diera
Zvyšok sa pokryje systémovou pôžičkou vo výške 5 až 6 miliárd eur.
Nie je to pôžička „na prežitie“, ako to robíme dnes. Je to investícia do zmeny systému.
Slovensko má dlh okolo 84 miliárd eur. Pôžička vo výške približne 7 % celkového dlhu nie je riziko. Je to strategický krok.
Európska investičná banka takéto reformy bežne financuje. Investori oceňujú jednoduché dane a predvídateľnosť. Keď štát ukáže jasný plán, peniaze sa nájdu.
Ako sa táto investícia vráti?
Roky 1–2:
Štát ide na pôžičku, ale ekonomika sa začína rozbiehať. Firmy naberajú ľudí legálne, ľudia míňajú viac, šedá ekonomika sa zmenšuje.
Roky 3–5:
Štát vyberá viac, než vyberal predtým. Prečo?
- jednoduché dane,
- vyššia spotreba,
- menej priestoru pre podvody,
- viac legálnych pracovných miest.
Rok 10:
Pôžička je splatená. Slovensko má:
- vyššie platy,
- viac domácich potravín,
- menej chaosu,
- jednoduchý daňový systém,
- silnejšiu ekonomiku.
Dnes si požičiavame miliardy len na to, aby sme zalepili diery v rozpočte. Reštart 26 je prvý plán, ktorý hovorí: poďme si požičať na niečo, čo nám tie peniaze vráti.
Riskantný nie je Reštart 26. Riskantné je pokračovať v tom, čo robíme teraz.
Štátne pôžičky, kde si človek nekupuje projekt, ale dôveru
Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by vedeli rozbehnúť farmu, dielňu, pekáreň či malú výrobu. Problém je stále rovnaký: peniaze.
- banky nechcú riskovať,
- dotácie sú pomalé,
- dotácie sú často nespravodlivé,
- dobré nápady končia v šuplíku.
Vzniká preto nový systém, ktorý je jednoduchý a férový:
Štát zainvestuje celý projekt. Človek ho spravuje. Až po splatení pôžičky sa projekt stane jeho.
Správca projektu, nie investor
Ten, kto si požičia od štátu, nie je investor. Je to správca projektu.
Investorom je štát — on vloží peniaze, nesie riziko a financuje výstavbu.
Správca:
- riadi projekt,
- stavia,
- spúšťa výrobu,
- zarába pre seba,
- spláca pôžičku.
Až keď je pôžička splatená, projekt automaticky prejde na jeho meno.
Kontroluje systém, nie úradník
Ľudia sa boja kontrol. Tento systém funguje inak: kontroluje technológia, nie človek.
Používajú sa satelitné snímky Copernicus/Sentinel, ktoré už dnes využíva EÚ. Systém vidí:
- či sa na stavbe pracuje,
- či farma funguje,
- či sú na pozemku zvieratá,
- či sa obrába pole,
- či je hala prázdna,
- či projekt žije finančne.
A to všetko bez toho, aby niekto chodil po dvore. Žiadne zbytočné kontroly. Žiadne návštevy úradníkov. Žiadne stresy.
Osobná kontrola len v dvoch prípadoch
- Na podnet niekoho iného – kontrola však musí prejsť cez nezávislý orgán, aby sa zabránilo zneužitiu.
- Keď správca projektu nekomunikuje – nereaguje na výzvy, nezdvíha telefón, neodpovedá na e-maily.
Nie ako trest. Ako posledná možnosť zistiť, čo sa deje. Kto komunikuje, toho nikto neotravuje.
Nezávislý „strážny pes“ chráni správcu aj pred štátom
Keďže projekt patrí štátu až do splatenia, musí existovať ochrana pred zneužitím moci.
Vzniká preto nezávislý kontrolný orgán, ktorý:
- dohliada na férovosť,
- bráni svojvoľným zásahom,
- zastaví štát, ak by chcel konať bez dôvodu.
Štát nemôže projekt zabaviť len tak. Musí to byť odôvodnené, zdokumentované a schválené nezávislou kontrolou.
Čo to prinesie Slovensku
- menej stresu pre ľudí,
- kontroluje systém, nie úradník,
- reálne fungujúce projekty, nie betónové kostry,
- férový systém bez známostí,
- rozhodujú čísla, nie kontakty,
- ochranu pre správcu aj pre štát,
- nové farmy, dielne, prevádzky a pracovné miesta.
Tento systém je jednoduchý:
štát investuje, človek spravuje, zarába pre seba, spláca pôžičku, a keď ju splatí, projekt je jeho.
Nad tým všetkým stojí nezávislý „strážny pes“ a satelitné kontroly, ktoré ľudí neotravujú, ale chránia celý systém.
Férové pre ľudí. Férové pre štát. Férové pre Slovensko.
Ak vás zaujíma, kam až môže Reštart 26 Slovensko posunúť, sledujte pokračovanie série.









