Reštart Slovenska 2026 – druhý diel. Odkiaľ vezmeme peniaze.

Tento text vyjadruje výlučne môj osobný názor a v žiadnom prípade nepredstavuje stanovisko redakcie. 

V predchádzajúcom článku sme si predstavili tri piliere a dnes si povieme, kde na to vezmeme peniaze.  Každá veľká zmena niečo stojí. A ak má Reštart 26 fungovať, musí byť jasné, odkiaľ sa naň vezmú peniaze. Nie je to žiadna mágia ani prázdny sľub. Je to jednoduchá matematika a zdravý rozum. 

Dnes máme systém, ktorý je drahý, neprehľadný a trestá poctivú prácu. Firmy platia skryté odvody, o ktorých bežný človek ani netuší. Keď ich zrušíme a celú cenu práce priznáme otvorene, štát v prvom roku príde približne o štyri až päť miliárd eur. To je fakt, ktorý netreba skrývať. Je to cena za to, že ľuďom zostane o stovky eur mesačne viac. Na druhej strane však štát hneď v prvom roku získa nové príjmy.  

Jednotná DPH vo výške 19 percent prinesie približne miliardu eur navyše, pretože zmiznú výnimky a priestor pre podvody. Ďalším zdrojom je legalizácia práce načierno. Slovensko má jednu z najväčších šedých ekonomík v Európe, odhaduje sa na 12 až 15 percent HDP, čo je približne 12 až 15 miliárd eur ročne.                                                                                                  

Keď sa legálna práca oplatí, časť ľudí prirodzene prejde na zmluvy. V krajinách, ktoré urobili podobné reformy, sa v prvých rokoch legalizovalo 4 až 7 percent šedej ekonomiky.                                                         

Ak by Slovensko legalizovalo len päť percent, znamená to približne 600 miliónov eur navyše. Preto je odhad 500 až 800 miliónov eur realistický a opiera sa o skúsenosti iných krajín, nie o priania. 

A keď ľuďom zostane viac peňazí, prirodzene ich minú, čo znamená ďalšie stovky miliónov pre štát.        Zvyšok sa pokryje systémovou pôžičkou vo výške päť až šesť miliárd eur. Nie je to pôžička „na prežitie“, ako to robíme dnes. Je to investícia do zmeny systému.                               

Slovensko má dlh okolo sedemdesiat miliárd eur, takže ide o približne osem percent celkového dlhu. To nie je riziko, to je strategický krok. Európska investičná banka takéto reformy bežne financuje a investori oceňujú jednoduché dane a predvídateľnosť. Keď štát ukáže jasný plán, peniaze sa nájdu.                                                                                                                                                                                                         

Ako sa táto investícia vráti?                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       

V prvých dvoch rokoch pôjde štát na pôžičku, ale ekonomika sa začne rozbiehať. Firmy budú naberať ľudí legálne, ľudia budú míňať viac a šedá ekonomika sa začne zmenšovať.   V rokoch tri až päť začne štát vyberať viac, než vyberal predtým, vďaka jednoduchým daniam, vyššej spotrebe a menšiemu priestoru pre podvody.

A približne v desiatom roku je pôžička splatená. Slovensko má vyššie platy, viac domácich potravín, menej chaosu a jednoduchý daňový systém. Dnes si požičiavame miliardy len na to, aby sme zalepili diery v rozpočte.                                                                                                                                 

Reštart 26 je prvý plán, ktorý hovorí: poďme si požičať na niečo, čo nám tie peniaze vráti. Nie je to riskantné. Riskantné je pokračovať v tom, čo robíme teraz. 

V ďalšom diely sa pozrieme na to, ako digitalizácia dokáže odstrániť chaos, zrýchliť štát a zničiť priestor pre korupciu a podvody. A tam sa ukáže, že veľká časť problémov Slovenska nie je o peniazoch, ale o systéme, ktorý už dávno prestal fungovať. 

Štátne pôžičky, kde si človek nekupuje projekt, ale dôveru. 

Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by vedeli rozbehnúť farmu, dielňu, pekáreň alebo malú výrobu. Problém je však stále rovnaký: peniaze. Banky nechcú riskovať, dotácie sú pomalé a často nespravodlivé. Mnohé dobré nápady preto končia v šuplíku.                                                                                                                   

Vzniká preto nový systém, ktorý je jednoduchý a férový. Štát zainvestuje celý projekt. Človek ho spravuje. Až po splatení pôžičky sa projekt stane jeho.                                                                             

Správca projektu, nie investor.

Ten, kto si požičia od štátu, nie je investor. Je to správca projektu. Investorom je štát, on vloží peniaze, nesie riziko a financuje celú výstavbu. Správca projektu projekt riadi, stavia, spúšťa výrobu, zarába pre seba a spláca pôžičku. Až keď je pôžička splatená, projekt automaticky prejde na jeho meno. Kontroluje systém, nie úradník.

Ľudia sa často boja kontrol. Tento systém však funguje inak: kontroluje technológia, nie človek.

Používajú sa satelitné snímky Copernicus/Sentinel, ktoré už dnes využíva EÚ. Vďaka nim systém vidí, či sa na stavbe pracuje, či farma funguje, či sú na pozemku zvieratá, či sa obrába pole alebo či je hala prázdna. Vidno aj to, či projekt žije finančne, bez toho, aby niekto chodil po dvore.                                       

Žiadne zbytočné kontroly. Žiadne návštevy úradníkov. Žiadne stresy. Osobná kontrola len v dvoch prípadoch. Aby bol systém férový, osobná kontrola príde len vtedy, keď je to naozaj potrebné. 

1. Na podnet niekoho iného

Ak niekto nahlási, že sa na projekte nič nedeje, alebo upozorní na podozrivé správanie. Aj vtedy však musí kontrola prejsť cez nezávislý kontrolný orgán, aby sa zabránilo zneužitiu. 

2. Keď správca projektu nekomunikuje

Ak systém pošle upozornenie a správca nereaguje, nezdvihne telefón, neodpovie na e-mail alebo ignoruje výzvy, vtedy príde osobná kontrola. Nie ako trest, ale ako posledná možnosť zistiť, čo sa deje. 

Kto komunikuje, toho nikto neotravuje

Nezávislý „strážny pes“ chráni správcu aj pred štátom. 

Keďže projekt patrí štátu až do splatenia, musí existovať ochrana pred zneužitím moci. Preto vzniká nezávislý kontrolný orgán, ktorý dohliada na férovosť, bráni svojvoľným zásahom a zastaví štát, ak by chcel konať bez dôvodu.                                                                                                                                             

Štát nemôže projekt zabaviť len tak. Musí to byť odôvodnené, zdokumentované a schválené nezávislou kontrolou. 

Čo to prinesie Slovensku ?

Menej stresu pre ľudí, kontroluje systém, nie úradník. Reálne fungujúce projekty, nie betónové kostry. Férový systém bez známostí, rozhodujú čísla, nie kontakty. Ochranu pre správcu projektu aj pre štát. A hlavne, nové farmy, dielne, prevádzky a pracovné miesta. Tento systém je jednoduchý: štát investuje, človek spravuje, zarába pre seba, spláca pôžičku a keď ju splatí, projekt je jeho. Nad tým všetkým stojí nezávislý „strážny pes“ a satelitné kontroly, ktoré ľudí neotravujú, ale chránia celý systém. Férové pre ľudí. Férové pre štát. Férové pre Slovensko.