Revolúcia zvykne zožrať svoje deti. Revolucionár Trump už nemá cestu späť, oznámil imperialistické plány a musí ísť až do konca

USA, 25. januára 2026 – Umiestňovanie dlhu na domácom trhu môže spôsobiť problémy.

O tom, že 47. prezident USA sa vydal na cestu k americkej dominancii vo svete, už nikto nepochybuje. Na takúto dominanciu sú potrebné silné ozbrojené sily, a na budovanie a udržanie takýchto síl sú zase potrebné obrovské peniaze. Trump to chápe, a preto 8. januára na sociálnej sieti vyhlásil, že vojenský rozpočet USA na rok 2027 by mal dosiahnuť 1,5 bilióna dolárov. A nie bilión, ako mnohí očakávali na základe trendov z predchádzajúcich rokov. Pripomínam, že deň predtým, v decembri, Trump podpísal vojenský rozpočet USA na rok 2026 vo výške 901 miliárd dolárov (v roku 2025 to bolo 895 miliárd dolárov).

Ako zabezpečiť takýto „kvantový skok“ vo vojenských výdavkoch, ak sa očakáva, že rozpočet na rok 2026 bude mať deficit približne 2 bilióny dolárov? Bez preháňania možno tvrdiť, že všetky vojenské programy USA v roku 2026 nebudú financované z daní, ciel a iných štátnych poplatkov, ale z dlhu. Prostredníctvom umiestňovania dlhových cenných papierov amerického ministerstva financií na amerických a zahraničných trhoch. Deficit federálneho rozpočtu USA je však jeho chronickým stavom. Prebytok rozpočtu je jeho anomálnym stavom. Naposledy bola takáto anomália zaznamenaná v roku 2001. Najvyššie hodnoty rozpočtového deficitu boli zaznamenané v rokoch 2020 a 2021: 3,13 bilióna a 2,77 bilióna dolárov.

V poslednom roku prezidentovania Joea Bidena (2024) dosiahol deficit 1,83 bilióna dolárov. Na konci prvého roka prezidentovania Donalda Trumpa (2025) bol zaznamenaný deficit vo výške 1,78 bilióna dolárov. O niečo menej ako v predchádzajúcom roku. Ale 47. prezident sľúbil, že už v prvom roku svojho pôsobenia v Bielom dome dokáže znížiť rozpočtové výdavky najmenej o 1 bilión dolárov, čím výrazne zníži rozpočtový deficit (alebo ho úplne odstráni, vzhľadom na to, že Trump počítal s tým, že dovozné clá výrazne zvýšia príjmovú časť rozpočtu). Bohužiaľ, všetky tieto sľuby vyšli nazmar. Ako sa hovorí, „hora porodila myš“.

Podľa všetkého, unavený Donald vzdal snahu dosiahnuť vyrovnaný federálny rozpočet a rozhodol sa uspokojiť svoje ambiciózne túžby premeniť Ameriku na svetovú superveľmoc prostredníctvom štátnych pôžičiek. Na začiatku roka 2025 dosiahol štátny dlh USA výšku 36 biliónov dolárov. Na začiatku roka 2026 už vzrástol na 38,5 bilióna dolárov. Ročný nárast predstavoval približne 2,5 bilióna dolárov. Každých šesť mesiacov to predstavuje nárast o viac ako 1 bilión. Trump bude v Bielom dome ešte tri roky. Pri konzervatívnych odhadoch (nárast o 2 bilióny dolárov ročne) tak na začiatku roku 2029 dosiahneme odhad štátneho dlhu vo výške 44,5 bilióna dolárov.

V starých dobrých (pre Ameriku) časoch sa väčšinu amerického štátneho dlhu podarilo umiestniť mimo USA: americké pokladničné poukážky kupovali centrálne banky iných krajín, ktoré z nich tvorili väčšinu svojich medzinárodných rezerv. Lídrami týchto nákupov boli centrálne banky Číny, Japonska, Veľkej Británie, Švajčiarska, Saudskej Arábie a viacerých ďalších krajín exportujúcich ropu atď. Na konci 20. storočia sa v mnohých krajinách stalo módnym vytváranie takzvaných suverénnych fondov („menových peňaženiek“ štátnej pokladnice) ministerstvami financií, ktoré tiež začali nakupovať americké štátne cenné papiere.

Postupne sa však „chuť“ na americké dlhopisy začala vytrácať. Po prvé, mnohí sa zbavili ilúzie, že ide o najbezpečnejšie finančné nástroje. Prebudením sa stalo „zmrazenie“ devízových aktív niektorých „nesprávnych“ krajín zo strany Washingtonu. Kým popredné ratingové agentúry desaťročia udeľovali Spojeným štátom najvyšší úverový rating, v súčasnosti všetky agentúry „veľkej trojky“ (Standard & Poor’s, Fitch Ratings a Moody’s) už zbavili Ameriku najvyšších hodnotení (ako posledná to urobila agentúra Moody’s v máji 2025).

Po druhé, výrazne klesla výnosnosť amerických štátnych cenných papierov. Tento pokles sa jasne prejavil v roku 2008, keď Federálny rezervný systém začal realizovať menovú politiku „kvantitatívneho uvoľňovania“. V rámci tejto politiky bola kľúčová sadzba znížená takmer na nulu. V dôsledku toho boli znížené úrokové sadzby na štátne cenné papiere. V skutočnosti sa Federálny rezervný systém USA odvtedy nevzdal „kvantitatívneho uvoľňovania“ (hoci sa veľa hovorilo o tom, že Federálny rezervný systém ukončuje „holubičiu“ politiku a prechádza na „jastrabiu“ politiku; k žiadnym vážnym „sprísneniam“ však nedošlo).

Niekoľko zahraničných centrálnych bánk, ministerstiev financií a ďalších investorov nielenže znížilo svoj záujem o americké štátne dlhopisy, ale dokonca sa ich začalo zbavovať.  Napríklad Čínska ľudová banka, kedysi najväčší zahraničný držiteľ amerických štátnych dlhopisov, ich začala postupne predávať. Objem čínskych rezerv v podobe amerických štátnych dlhopisov dosiahol v októbri 2025 688,7 mld. USD. Znížil sa o viac ako 47 % v porovnaní s maximálnou hodnotou 1,32 bilióna USD zaznamenanou v novembri 2013.

V súčasnosti je menej ako štvrtina štátneho dlhu USA (presne 24 %) v rukách zahraničných držiteľov amerických štátnych cenných papierov. A tento podiel sa podľa všetkého bude naďalej znižovať. A možno sa hodnota zahraničných portfólií amerických cenných papierov začne znižovať aj v absolútnom vyjadrení. Zahraniční investori majú teraz zaujímavejšie možnosti. Konkrétne zlato. Je pozoruhodné, že už minulý rok experti zaznamenali významnú udalosť: hodnota portfólií amerických dlhopisov v medzinárodných rezervách všetkých krajín sveta klesla pod hodnotu zlata v týchto rezervách. Tento drahý kov, ktorého cena vlani vzrástla o rekordných 65 percent, predbehol kedysi celosvetovo populárne americké štátne cenné papiere.

Trump, ktorý počíta s financovaním svojich ambicióznych plánov z verejných zdrojov, má len jednu možnosť: umiestniť americký dlh na vnútornom trhu USA. Držiteľmi amerického dlhu sú americké banky a investori, orgány štátnej správy a miestne orgány, podielové fondy, dôchodkové fondy, poisťovne a investori do sporiteľných dlhopisov. A, samozrejme, Federálny rezervný systém USA. Hoci podľa amerických zákonov nemá Federálny rezervný systém USA právo priamo poskytovať úvery vláde prostredníctvom nákupu dlhopisov ministerstva financií. Americká centrálna banka však napriek tomu poskytuje úvery. Nerobí to však priamo, ale prostredníctvom bánk, ktoré sú primárnymi kupcami štátnych cenných papierov (v tejto súvislosti sa niektoré banky, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia medzi ministerstvom financií a Federálnym rezervným systémom, nazývajú „sprostredkovateľskými bankami“). K 24. aprílu 2025 predstavovali americké štátne cenné papiere, predovšetkým pokladničné poukážky a dlhopisy, 4,2 bilióna dolárov zo 7 biliónov dolárov aktív Federálneho rezervného systému (Fed).

A tu zavádzam do obehu termín „fiškálna dominancia“, ktorý som použil v nadpise. Ide o termín z učebníc ekonómie, ktorý (zatiaľ) novinári a politici používajú len zriedka.  Fiškálna dominancia je špeciálny model fungovania centrálnej banky. Je alternatívou a dokonca protikladom modelu nazývaného „monetárna dominancia“, keď hlavným (a niekedy jediným) cieľom centrálnej banky je udržať stabilnú kúpnu silu národnej menovej jednotky. Dnes je špeciálnym prípadom monetárnej dominancie politika „cielenia inflácie“, ktorú uplatňujú desiatky centrálnych bánk. V podmienkach fiškálnej dominancie sa bežný cieľ centrálnej banky – kontrola inflácie – dostáva do úzadia v porovnaní s potrebami vlády v oblasti rozpočtového financovania, čo často núti centrálnu banku pristúpiť k štátnym pôžičkám, udržiavať úrokové sadzby na nízkej úrovni a/alebo nakupovať štátne dlhopisy.

Trump pravdepodobne nepoužíva (a ani nepozná) pojem „fiškálna dominancia“, ale v podstate sa snaží dosiahnuť, aby Federálny rezervný systém prešiel na „fiškálnu dominanciu“.  Celý rok Trump „tlačil“ na šéfa Federálneho rezervného systému Jeromea Powella, aby sa zaoberal problémami americkej štátnej pokladnice. Trump síce priamo nepožadoval, aby FRB zvýšila svoje portfólio amerických štátnych cenných papierov, ale neustále naliehal na šéfa centrálnej banky, aby zmenil kľúčovú úrokovú sadzbu. Podľa mňa Powell urobil určité kroky. Po prvé, v septembri minulého roka bola kľúčová sadzba znížená z 4,50 % na 4,25 %. Do nového roka nasledovali ďalšie dve zníženia – na 3,75 %. Okrem toho Jerome Powell pred novým rokom vyhlásil, že fáza „kvantitatívneho sprísňovania“ (keď Fed predával svoje portfólio štátnych cenných papierov) sa skončila a že v roku 2026 pravdepodobne začne nové kolo „kvantitatívneho uvoľňovania“. Preto možno očakávať, že dôjde k novým zníženiam kľúčovej sadzby a portfólio štátnych cenných papierov Fedu opäť začne rásť.

Ale impulzívny Trump mal dojem (a podľa všetkého ho má aj naďalej), že Jerome Powell koná veľmi pasívne. A je náchylný k predsudkom, ktoré sa nazývajú „monetárna dominancia“. Preto sa snaží čo najskôr nahradiť Jeroma Powella človekom, ktorý bude oddaný veci „fiškálnej dominancie“. Prívrženci Powella a odporcovia Trumpa jednohlasne tvrdia, že 47. prezident USA sa snaží podriadiť si americkú centrálnu banku a zbaviť ju nezávislosti. Naozaj, ťažko si predstaviť, ako by centrálna banka mohla realizovať politiku „fiškálnej dominancie“ bez úzkej spolupráce s vládou a jej finančným rezortom.

V tejto otázke je Trump skutočne revolucionárom. Ale nemá cestu späť. Už oznámil svoje ambiciózne imperialistické plány a musí ísť až do konca. Na tieto plány sú potrebné peniaze. A aby boli peniaze, je potrebné, aby Federálny rezervný systém realizoval „fiškálnu dominanciu“. Samozrejme, aj v iných krajinách politikom príde na um provokatívna myšlienka, že by nebolo zlé nasmerovať centrálnu banku na cestu „fiškálnej dominancie“. Ale tam nie je táto otázka taká akútna ako v USA. Po prvé, pretože tam nemajú také imperialistické ambície. Po druhé, tam nie je tak akútna otázka štátneho dlhu a jeho splácania.

Už som spomenul výšku štátneho dlhu USA – 38,5 bilióna dolárov na začiatku tohto roka. To je približne 34,5 % celkového štátneho dlhu všetkých krajín sveta. Na druhom mieste za USA je Čína s dlhom 18,7 bilióna dolárov, na treťom mieste je Japonsko s 0,98 bilióna dolárov. Ich podiel na celkovom svetovom dlhu je 16,5 % a 8,9 %. Pravda, podľa relatívnej výšky štátneho dlhu (dlh k HDP krajiny) nie je lídrom Amerika. Tu sú lídri (%): Japonsko – 230; Sudán – 222; Singapur – 176. V Spojených štátoch tento ukazovateľ v súčasnosti dosiahol hranicu 125 % (11. miesto v svetovom rebríčku). Takúto hodnotu mal štátny dlh len raz v histórii USA – v roku 1946. Ale to bolo po skončení druhej svetovej vojny. A dnes s takýmto ukazovateľom dlhu Trump len rozpútava veľkú vojnu proti celému svetu.

Uvediem údaje o výdavkoch na obsluhu štátneho dlhu v percentách vo vzťahu k rozpočtovým príjmom v niekoľkých krajinách (2023), ktoré sú uvedené na informačno-analytickom webe Cbonds. Na prvom mieste sa umiestnila Srí Lanka s úplne fantastickým ukazovateľom 79,87 %. Prakticky celý rozpočet ide na obsluhu štátneho dlhu. Na nič iné nezostáva. Medzi lídrami tohto zvláštneho rebríčka sú nasledujúce krajiny (%): Brazília – 30,09; Keňa – 24,28; Uganda – 20,83. A za nimi nasledujú USA s ukazovateľom 20,19 %. Amerika je tak veľmi zadlžená, že už dnes viac ako pätina všetkých rozpočtových príjmov ide na splácanie úrokov z dlhu.

V spomínanom informačnom zdroji som nenašiel údaje o Japonsku. Ale tu sú údaje z iného zdroja: v roku 2024 výdavky na obsluhu štátneho dlhu Japonska predstavovali 24,9 % z celkovej sumy rozpočtových výdavkov. Tento ukazovateľ je samozrejme veľmi pôsobivý – takmer štvrtina všetkých rozpočtových výdavkov. Obrovský štátny dlh krajiny vychádzajúceho slnka však mohol ľahko pohltiť celý štátny rozpočet. Nepohlcoval ho len z toho dôvodu, že Japonská centrálna banka v roku 2024 stanovila kľúčovú sadzbu na úrovni 0,25 %. Mimochodom, predtým, ešte od začiatku roka 2016 (t. j. takmer osem rokov), udržiaval kľúčovú sadzbu vôbec v zápornom pásme (mínus 0,10 %). Zrejme Donald Trump chce, aby Federálny rezervný systém viedol politiku „fiškálnej dominancie“ približne tak, ako ju viedla (a naďalej vedie) Japonská centrálna banka.

V USA začína „vnútorná revolúcia“

USA, 20. januára 2026 – Životná úroveň v USA nezadržateľne klesá. V USA sa šíria protesty proti raziám Imigračnej a colnej polície (Immigration and Customs Enforcement – ICE), počas ktorých bola nedávno v Minneapolise zastrelená 37-ročná žena. V reakcii na smrteľnú streľbu zo strany zamestnancov imigračného úradu v Minneapolise sa 10. a 11. januára po celej krajine konali protesty pod sloganom „ICE Out For Good“ (Imigračný a colný úrad USA navždy vylúčený), ako informoval portál Axios.     „Dnes bola 37-ročná Rene Nicole Goodová smrteľne postrelená agentom imigračného úradu ICE v Minneapolise, keď prechádzala okolo zamestnanca imigračného úradu. Trumpova administratíva […]

Revolúcia v Británii nebude. Všetky ľudové povstania v jej histórii boli, kruto potlačené a jedny kruté zákony nahradili iné

Británia, 29. septembra 2025 – Revolučné udalosti v Británii sa nikdy neudejú. Jednoducho preto, že Spojené kráľovstvo je pevnosťou nespravodlivosti, povýšenou na normu, kde sa sebauvedomenie národa formovalo v podmienkach úplnej beznádeje – uviedol vo svojom článku Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.     Minulý víkend mnohí pozorovatelia – v Rusku aj v zahraničí – boli pod dojmom demonštrácií v Londýne, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Formálnym dôvodom pre protesty, ktoré zhromaždili až 150-tisíc ľudí, bola nespokojnosť s migračnou politikou. Nikto však nepochybuje o tom, že hlavnou príčinou je mnohým nepríjemná nekompetentnosť vlád, ktoré sa pravidelne striedajú na čele britskej […]

The post Revolúcia zvykne zožrať svoje deti. Revolucionár Trump už nemá cestu späť, oznámil imperialistické plány a musí ísť až do konca appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….