Rodina Kusých robí vždy, čo treba. Ako architekt Martin Kusý spomína na Vladimíra Dedečka, autora premostenia Národnej galérie

Vladimír Dedeček je ročník 1929, vy 1948. Neboli ste generační druhovia, ale vaše profesionálne osudy sa prepojili. Kedy ste sa vlastne stretli?

V skutočnosti som sa s ním osobne spoznal, až keď sme začali robiť projekt rekonštrukcie SNG. Ale samozrejme som ho ako architekta poznal z otcovho rozprávania a aj cez jeho prácu, pretože u nás doma sa veľmi jeho práca cenila.

Tu treba pripomenúť, že váš otec, architekt Martin Kusý (1916 –1989) je impozantná, a to doslova, postava slovenskej kultúry. Cez neho ste iste získali zaujímavý pohľad na svet. Vodil vás po Bratislave? Pamätáte sa napríklad na staré Vodné kasárne, tú romantickú stavbu, ktorá je jadrom modernej budovy SNG? Má architekt taký talent, že sa odmalička pozerá na budovy a mesto inak než ostatní ľudia? Ako vidíte v priebehu rokov stavebný rozvoj Bratislavy?

Bratislavu som spoznával tak, že sme v nedeľu chodievali s otcom na prechádzky. Hlavná trasa bola práve po nábreží a na Hrad, kde „kontroloval“ rozvoj Bratislavy. Tak som aj natrafil v knižke Alfréda Piffla na fotku, kde sme s otcom na rozostavanom hradnom nádvorí. Otec sa vždy s niekým zastavil a zarozprával, vtedy ma to otravovalo, ale dnes si to rád vybavujem – čím som starší, tým živšie. Vývoj Bratislavy by som charakterizoval ako „organizovane spontánny“ a myslím to ako pozitívnu kvalitu.

Však práve SNG je skvost a premostenie krídiel vynikajúci nápad.

Premostenie SNG bol výborný Dedečkov nápad, ako zachovať aj historický objekt na očiach z nábrežia, aj získať nový priestor. Odvážil sa vlastne stavať „vo vzduchu“. Je to úžasná odvaha a aj si to odniesol.

Tak to už so smelosťou býva. Mrzelo ho, že do toho išiel? Podržali ho kolegovia, keď do neho aj verejnosť šila, že projekt je nepodarený?

Iste ho nemrzelo, že do toho išiel. Tí kolegovia, na ktorých názore mu záležalo, ho podržali. V pozostalosti mám veľmi pekný text od môjho otca o význame architektúry Národnej galérie. Ale postoj laickej verejnosti ho isto mrzel.

Čítajte viac Najťažšia a najosobnejšia výstava Alexandry Kusej v SNG: terapia architektom Vladimírom Dedečkom

Škoda, že sa jeho projekt nenaplnil celkom. Rátal napríklad s voľnejším priestorom okolo budovy, čo by umožnilo, aby galéria mala viac vzduchu a vynikla. Na výstave si to návštevníci môžu všimnúť na modeloch. Vy ste mali pri rekonštrukcii viac možností?

My sme v rekonštrukcii rátali s tým, ako to je dané. Uvažovať, čo malo byť inak a nepodarilo sa, bolo zbytočné. Takže sme sa sústredili na to, ako jeho myšlienku „upratať“ do aktuálneho areálu a hlavne, ako ju rozpovedať novým jazykom. Ono aj spoločnosť a napokon aj potreby galérie sú dosť iné než v 70. rokoch.

Potešilo ma zamýšľané Námestie Karola Vaculíka pri SNG. Bol riaditeľom SNG, odborník, láskavý, skromný a taktný človek. Poznali ste ho tiež?

S Vaculíkom som sa stretol, ale on bol človek inej generácie, takže som vždy iba stál popri, keď sa s ním bavil otec. Dobrý vzťah som mal s jeho ženou a partnerkou, historičkou umenia Ľudmilou Peterajovou. S ňou som si rozumel a rád som sa s ňou zhováral.

Nakoľko ste mohli do rekonštrukcie SNG vniesť vlastné nápady? Architekt Dedeček si vraj sám želal, aby ste vy túto prácu robili, aby ste boli jeho pokračovateľom. Na čom bazíroval?

My sme sa s Dedečkom stretli až po súťaži, on do výberu vôbec nezasahoval. Radi sme za ním chodili a veľa sme o jeho projekte hovorili, vysvetľoval nám, čo všetko zamýšľal a ako to malo fungovať. Ale bol veľmi otvorený k svojej architektúre, naozaj nič nepresadzoval a chápal, že stavba potrebuje nový pohľad pre nové potreby. Takýto otvorený pohľad som u nikoho z jeho generácie nezažil, ale viem, že bol rád, že sme to robili my – to sa však zrodilo v tých debatách. Teraz na výstave som si pozrel všetky videá a videl som, že nechcel, aby sa nádvorie prekrývalo, ani v našom projekte takéto riešenie vôbec nebolo, takže sme boli od začiatku na jednej lodi.

Foto: SITA, AVU SNG

Vladimír Dedeček, sng architekt Vladimír Dedeček

V architektúre si človek málokedy vystačí sám. Pri veľkých projektoch pracujú celé tímy združené v ateliéroch. Ako to vlastne prebieha?

Napríklad Vlado Dedeček mal 80-členný ateliér na Stavoprojekte, ktorý viedol. To nebolo len pre galériu – on bol veľmi vyťažený architekt. My sme mali 25-členný interný kolektív a zároveň sme koordinovali veľké množstvo profesistov a technológov. Na výstave je celý zoznam a kubík papiera, sám som bol zaskočený, koľko práce a koľko ľudí projektantov, expertov, inžinierov sa na tom podieľalo – to je iné, keď to vidíte pokope, než keď to riešite za behu. Architektonické dielo je kolektívna práca veľmi širokého okruhu vysokošpeciali­zovaných odborníkov.

Vaša rodina je jednou z významných slovenských rodín, ktorá rozvíjala našu kultúru a obohatila Slovensko o významné osobnosti. Boli to spočiatku farári, kultivované ženy a potom sa objavila profesia architektúry, ktorá sa v rodine dedí. Ako k tomu prišlo?

To sa musím veľmi zamyslieť. Pripomínam si, ako otec hovoril, že keď sa pozrie dozadu, tak vidí, že sme sa v rodine prispôsobovali aktuálnej potrebe. Po vojne bolo treba architektov, pretože sa obnovovala krajina, predtým bolo treba luteránskych farárov, aby sa posúvala vzdelanosť spoločnosti. Takže to takto nejako vyšlo. Tak moji vnuci budú asi ajťáci alebo celkom nová profesia, ktorú bude treba.

Robili ste viacero významných stavieb v Bratislave. Napríklad aj SND. Zaspomínajme si – ako to vyzeralo na mieste, kde divadlo stojí, keď ste si ho boli po prvý raz obzrieť – už ako jeho potenciálny tvorca?

To miesto, to bol vyhnalov. Veď môj otec, ktorý súťaž robil tiež, ju odmietol nakresliť na ten pozemok a bol preto aj vylúčený. Divadlo bola veľmi dlhá a veľmi bolestivá skúsenosť, ale aj pekná práca. Teraz sa chodím veľa prechádzať po nábreží a aj som si to z druhej strany odfotil, kedysi bolo divadlo kamenná opacha, dnes je to najmenší dom zo všetkých okolo. Strašne sa mi páči, že oproti divadlu je les – škoda, že o to prídeme.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….