S Poľskom nás spája aj muzikál Na skle maľované a Jánošík

Poľský klub má 30 rokov, gratulujem! Koľko má členov, kde všade na Slovensku pôsobí a odkedy ho vediete vy?

Klub vznikol pred 30 rokmi v januári. Ja som vtedy ešte na Slovensku nebývala, takže o tom viem len z rozprávania. Som tu od roku 1995, prišla som na hotové, spolok už bol registrovaný. Na Slovensko som sa vydala. A teraz som podpredsedníč­kou klubu.

Kde ste sa s manželom zoznámili? Bol v Poľsku?

Nie, stretli sme sa na medzinárodnom tábore v Hamburgu, v Nemecku.

Foto: Stanislav Stehlík

Gosia Malgorzata Wojcieszynska, podpredsedníčka Poľského klubu

Našli ste u nás dosť blízkych duší práve vďaka klubu?

Bolo tu dosť ľudí, ktorí boli v podobnej situácii ako ja. Možno prišli na Slovensko ešte za čias socializmu a nemohli sa združovať, takže klub bol niečo nové. Poliaci sa začali stretávať v Martine, v Bratislave a v Košiciach. Jeden rodák, Ryszard Zwiewka, ktorý mal takú prácu, že mohol cestovať, si zaumienil, že dá tieto združenia Poliakov dovedna, a tak vznikol Poľský klub. Na začiatku pôsobil v tých troch mestách a sídlo mal v Bratislave, potom sa rozrástol.

Na Považí pribudol Trenčín a Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, potom sa pridala Nitra a ešte Žilina. No štruktúra sa podľa miestnych okolností menila – Martin a Žilina sa odpojili a založili vlastnú organizáciu. Aj tak ale náš klub pôsobí od Bratislavy po Košice.

Koľko Poliakov na Slovensku teraz je? Všetci sú aj v klube?

Zisťujeme to podľa výsledkov sčítania ľudu. Tam vidíme, koľko nás a ako nás pribúda. Je nás už vyše tritisíc, ale patríme k menším menšinám. Aj Spolok Slovákov v Poľsku má podobný počet členov. S tým sa porovnávame alebo napríklad so Spolkom Bulharov, ktorí sú na tom podobne. Pokiaľ ide o členstvo, skrátka ľudí zapájame. Pozývame ich na rôzne podujatia, od športových cez spoločenské akcie po kultúrne a organizujeme ich podľa ich záujmov.

Spája vás aj časopis Monitor Polonijny, ktorý má veľmi dobrú povesť. Presahuje klubovú platformu?

Časopis vychádza 29 rokov, sme mesačník a ja som jeho tretia šéfredaktorka. Nechcem vyznieť neskromne, ale je to jeden z najlepších časopisov svojho druhu, čiže najlepší z poľských časopisov, čo vychádzajú v zahraničí. V roku 2013 sme získali cenu za najlepší národný časopis vydávaný v zahraničí. Pred nami takú cenu dostal Nowy Dziennik v New Yorku. Pritom poľská menšina na Slovensku nie je veľká. Nemôžeme sa porovnávať s Poliakmi, ktorí sú v Amerike, ale máme o čom písať.

Čomu sa časopis venuje?

Máme kultúrne rubriky o knihách, o hudbe, o umení, máme turistickú rubriku o Slovensku, ale aj o Poľsku. Prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi, no najviac nás odlišuje to, že ponúkame aj informácie o tom, čo sa deje v našej poľskej komunite. Snažíme sa chodiť čo najviac do terénu, kde sú podujatia, zaujímame sa o miestnych ľudí na Slovensku, ale aj o ľudí v Poľsku a z Poľska.

Foto: archív Poľského klubu

Mária Holoubková-Urbasiówna fotografka Mária Holoubková-Urbasiówna

Však v Poľskom klube boli významné poľské osobnosti, ktoré pôsobili na Slovensku. Napríklad unikátna Mária Holoubková-Urbasiówna. Ona však bola už staršia generácia, ako to, že bola vo vašom klube?

Mária Holoubková-Urbasiówna bola čestnou členkou nášho klubu. Dožila sa 106 rokov a aj vy ste o nej písali v Pravde, keď pred dvadsiatimi rokmi zomrela. Založila známy fotoateliér Foto Tatra v Trenčíne, v ktorom robila nielen fotografie, ale začala tam vyrábať aj prvé pohľadnice na Slovensku a dokonca tam vznikali aj filmy. Skrátka, bola to prvá fotografka na Slovensku, fotografovala aj prezidentov, napríklad T. G. Masaryka.

Je stále dobrou vizitkou nášho klubu. V lete bola na Považí výstava jej fotografií a keď bol prezidentom Rudolf Schuster, otváral jej výstavu v Bratislave, na ktorú prišiel aj prezident Aleksander Kwasniewski. Je úžasné, že máme takých ľudí. Táto fotografka bola zázračná. Okrem umeleckej tvorby bola aj veľmi činorodá – do svojej stovky ešte dávala lekcie francúzštiny!

Čo ste nachystali k slávnostnému jubileu spolku?

Rozhodli sme sa, že nadviažeme na to, čo nás Slovákov a Poliakov spája a rozmýšľali sme, koho pozvať z Poľska. Jánošík je taká postava a muzikál Na skle maľované je naša spoločná láska. Muzikál mal v Bratislave premiéru pred 50 rokmi, hral v ňom vtedy Michal Dočolomanský. Pred rokmi sme organizovali derniéru toho slávneho predstavenia a Dočolomanský dostal od poľskej ministerky kultúry pamätnú medailu. Dostal ju aj Dušan Jamrich, ktorý bol vtedy šéfom SND. Toto bola veľká udalosť a teraz sa k nej opäť vraciame cez muzikál, ktorý 18 rokov od pamätnej derniéry naštudoval Ján Ďurovčík.

Foto: archív Poľského klubu

Ernest Bryll, Na skle maľované Autor muzikálu Na skle maľované Ernest Bryll.

Autor muzikálu Ernest Bryll už, žiaľ, nepríde, lebo v marci tohto roku zomrel. Chodil rád na Slovensko?

Na jar po Bryllovom úmrtí som si pozrela rozhovor s ním. Povedal v ňom, že jeho srdce by malo byť pochované na Slovensku, lebo jeho dielo sem patrilo, tu ho mali veľmi radi. Pritom málokto na Slovensku vie, že Na skle maľované je poľský muzikál. Ľudia si myslia, že to je slovenské dielo, ale nám to neprekáža. Je super, že sa to Slovákom tak páči. A je zásluha Poľského klubu, že to pripomíname.

Prišiel na výročie klubu aj niekto z Poľska?

V druhej časti galavečera vystúpili poľské umelkyne, ktoré pracujú v SND, sólistka baletu SND Romina Kołodziej a koncertná umelkyňa Sandra Haniszewska-Kubasik. Chceli sme využiť tunajší potenciál. Záujem bol veľký. Bola som zvedavá na Ďurovčíkovu verziu, aká je v porovnaní s minulou inscenáciou.

Foto: RTVS

Romina Kolodziej balet SND Prvá sólistka Baletu SND Romina Kolodziej s tanečným partnerom Andrejom Szabom.

To sa musí vždy podariť! Povedzte ešte niečo o sebe. Ste spokojná na Slovensku?

Áno. Vnímam Slovensko ako krajinu veľkých možností a otvorených dverí. Cez mnohé sa mi za tých dvadsať rokov podarilo prejsť a urobili sme tu úžasné veci. Som rada, že môžem propagovať Poľsko tu, ale aj Slovensko v Poľsku. Napĺňam aj iný projekt – robím o Slovensku podcasty s názvom Destynacja Słowacja. Myslím si, že mám už právo na to, aby som aj o Slovensku niečo rozprávala. Robím to rada.

Vy ste z ktorého mesta v Poľsku?

Som z mesta Wroclaw, ktorému sa hovorí Benátky severu, pretože moje mesto má vyše 100 mostov. Má 750-tisíc obyvateľov a je známe aj trpaslíkmi. Po celom meste sú sošky trpaslíkov, ktorí všeličo robia. Taká socha je pred univerzitou a na rôznych miestach. Je to symbol mesta. Za čias komunizmu sa nedalo otvorene hovoriť a istý umelec sa začal vyjadrovať cez trpaslíkov. Samozrejme, že hneď mu ich zamaľovali alebo odstránili. Po rokoch si na to niekto spomenul a vytiahol to ako niečo charakteristické. Ľudia sa v meste orientujú podľa tých trpaslíkov. Príďte sa pozrieť!

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….