Ukrajinská diplomacia v reakcii na rozhovor Scholza s Putinom uviedla, že takéto telefonáty neprispievajú ničím k spravodlivému mieru. Ukrajinský prezident hovoril o otvorení Pandorinej skrinky, po ktorom môžu nasledovať ďalšie telefonáty, ktoré oslabia Putinovu izoláciu. Poľského premiéra Donalda Tuska naopak potešilo, že Scholz v rozhovore jednoznačne odsúdil ruskú agresiu. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Putin už viac ako dve desaťročia využíva dlhé rozhovory ako prostriedok na presadzovanie svojich záujmov. Teraz rozhovory len dávajú Putinovi nádej na oslabenie medzinárodnej izolácie,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničia, podľa ktorého ruský prezident pokusy o appeasement vníma ako výraz slabosti. Potrebné nie sú telefonické rozhovory, ale silné akcie, myslí si Kyjev.
Priaznivejšie na telefonát reagoval Tusk, teda líder jednej z krajín, ktoré Ukrajine vo vojne s Ruskom poskytujú najväčšiu podporu. Scholz mu po svojom hovore s Putinom volal. Poľský premiér ocenil to, že kancelár ruskej hlave štátu zdôraznil, že nie je možné rokovať o Ukrajine bez Ukrajiny.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit na telefonát, ktorý bol prvý po zhruba dvoch rokoch, uviedol, že pri ňom Scholz vyzval Putina na stiahnutie vojakov z Ukrajiny a na mierové rokovania s Kyjevom.
„Kancelár odsúdil ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a vyzval prezidenta Putina, aby ju ukončil a jednotky stiahol,“ uviedol Hebestreit. Putina Scholz ďalej žiadal, aby prikročil k rokovaniam s Ukrajinou o spravodlivom a trvalom mieri. Ruskému prezidentovi tiež povedal, že Nemecko bude Ukrajinu v obrane pred inváziou podporovať, kým to bude potrebné.
„Možné dohody (o Ukrajine) musia prihliadať na záujmy Ruskej federácie v oblasti bezpečnosti, vychádzať z nových územných reálií a najmä odstrániť prvotné príčiny konfliktu,“ uviedol Kremeľ podľa ruskej štátnej agentúry TASS. Rusko v súčasnosti okupuje asi pätinu rozlohy Ukrajiny, vrátane Krymu, anektovaného na jar 2014. Putin predvlani na jeseň tiež ohlásil pripojenie štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov k Rusku. Väčšina sveta tieto anexie neuznáva. Moskva tiež požaduje, aby sa Ukrajina zriekla ambícií stať sa súčasťou Západu, vrátane členstva v NATO.
Konflikt na budúci týždeň dosiahne 1000. deň, Zelenskyj v piatok večer povedal, že nebude „žiadna nová Minská dohoda“ s Ukrajinou, ktorá chce „spravodlivý mier“.
Hebestreit uviedol, že pred rozhovorom s Putinom telefonoval Scholz ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. Dohodol sa s ním zároveň na ďalšom telefonáte po tom, ako s Putinom dohovoria. Podľa informácií agentúry Reuters Zelenskyj nebol telefonátu medzi Scholzem a Putinom naklonený a kancelárovi povedal, že to len Putinovi pomôže dostať sa z izolácie, a tak v konečnom dôsledku pokračovať vo vojne.
Podľa informácií ČTK z nemeckých vládnych zdrojov Scholz pri rokovaní s Putinom odsúdil predovšetkým ruské vzdušné údery na civilnú infraštruktúru. Zdôraznil tiež, že vyslanie severokórejských vojakov do Ruska na bojové misie proti Ukrajine je vážnou eskaláciou a rozšírením konfliktu. Ruskému prezidentovi povedal, že Moskva na Ukrajine nedosiahla žiadne zo svojich vojnových cieľov. Pokiaľ ide o nemeckú podporu Ukrajiny, označil ju kancelár za dlhodobú a neochvejnú, takže Rusko nemôže počítať s tým, že by čas bol na jeho strane.
Čítajte viac Globalizuje Putin vojnu proti Ukrajine? Vojaci KĽDR po boku Rusov prekračujú rubikon Čítajte viac Prečo si šéf OSN podáva ruku s vojnovým zločincom? Guterresa kritizujú za stretnutie s Putinom
Putin, ktorý svojím rozkazom na vpád do susednej krajiny rozpútal najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny, v telefonáte so Scholzom podľa Kremľa opäť tvrdil, že „súčasná kríza je priamym dôsledkom mnohoročnej agresívnej politiky NATO zameranej na vytvorenie protiruského predmostia na ukrajinskom území pri ignorovaní záujmov našej krajiny a popieraní práv ruskojazyčných obyvateľov“. Putin tiež pripísal Berlínu vinu za „bezprecedentné zhoršenie rusko-nemeckých vzťahov“.
Putin so Scholzom sa dohodli, že spolu zostanú v kontakte. Podľa Kremľa si to majú zobrať na starosť poradcovia oboch lídrov. Berlín medzitým o podrobnostiach telefonátu informoval spojencov a tiež predstaviteľov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Nemecké médiá v posledných týždňoch informovali o zvýšenej otvorenosti Scholza hovoriť s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú šéf Kremľa rozpútal vo februári 2022 vpádom na ukrajinské územie. Priamy rozhovor Scholz s Putinom neviedli od decembra 2022. „Áno, rozhodol som sa hovoriť s ruským prezidentom v tom správnom čase. Ale som zodpovedný politik, nerobím to na vlastnú päsť,“ povedal Scholz verejnoprávnej televízii ARD.
Na konci tohto októbra povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, že Moskva víta Scholzovu pripravenosť na rokovania s ruským prezidentom. Uviedol tiež, že otvorený diskusii je tiež Putin.
Čítajte aj Milión granátov pre Zelenského. Vyrábajú viac tejto munície a tiež lacnejšie západné fabriky alebo Putinove zbrojovky? Čítajte aj Merz by Moskve pri Ukrajine dal ultimátum. Ak by ho nesplnila, poslal by Kyjevu strely Taurus
Nemecký kancelár v októbri v Spolkovom sneme vyhlásil, že Berlín bude pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Zdôraznil tiež ochotu rokovať o spravodlivej podobe mieru na Ukrajine aj s Putinom, na ktorého rozkaz ruské vojská do susednej krajiny 24. februára 2022 vtrhli a rozpútali tak najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Nemecký kancelár zdôraznil, že sa ale nikdy nebude rozhodovať o Ukrajincoch za ich chrbtom a bez koordinácie s najbližšími partnermi.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….