Šéf Woltu: Nižšia DPH potraviny nezlacní. Vznikajú nové dane a iné rastú, ceny pôjdu hore

Aj táto medzinárodná platforma na Slovensku cíti veľké nedostatky v podnikateľskom prostredí a podnikateľom sa aj pod vplyvom konsolidačného balíka bude žiť opäť o niečo ťažšie. „Podnikateľské prostredie by malo byť ideálne stabilné, a tak by som slovenské podnikateľské prostredie nenazval. Je nevyspytateľné. Až 86 percent našich partnerov sú malí podnikatelia. Čokoľvek urobí štát s nimi, dotýka sa to aj nás,“ hovorí Beniak.

Problémom podľa neho budú zmeny v DPH a aj nová daň z finančných transakcií, ktorá je v slovenských podmienkach daňou z bankových prevodov a výberov. Zmes opatrení, ktoré firmám zvyšujú náklady, podľa Beniaka zabránia poklesu cien. „Môžeme to zjednodušiť tak, že vzhľadom na to, že stúpa základná sadzba, zavádza sa daň z finančných transakcií, tak celkovo pôjdu ceny hore,“ dodáva v rozhovore.

Ako sa v súčasnosti vyvíja trh s donáškou?

Do roku 2019 si vedel objednať v podstate len z jednej platformy a takmer exkluzívne ju vykonávali reštaurácie, v ktorej si zákazníci jedlo objednali. V roku 2019 prišiel zlom, pochopili to aj iní podnikatelia a aj my na rôznych trhoch. Zistili sme, že dokážeme omnoho rýchlejšie rásť, ak jedlo budeme doručovať my sami. Ukázalo sa, že má význam vybudovať sieť vlastných, respektíve partnerských kuriérov, ktorí to zákazníkovi donesú. Dôvod, pre ktorý to funguje omnoho lepšie, je jednoduchý: platforma sa sústreďuje len na donášku, preto je rýchlejšia, flexibilnejšia, ak vznikne nejaký problém, dá sa jednoducho vyriešiť.

Čítajte viac Ľudia vedia, že príde predraženie o tisíce eur. Preto reagujú a snažia sa kúpiť si bývanie, tvrdia odborníci

Základ pre ďalší rast trhu teda vznikol ešte pred pandémiou.

Jednoznačne. U nás sa to stalo v roku 2019, vtedy sme aj my vstupovali na slovenský trh, boli sme prvá firma, ktorá mala na Slovensku vlastných kuriérov. V Európe je to však koncept, ktorý existuje dlhé roky.

Čo sa stalo v roku 2019?

Po roku 2019 bolo veľmi rýchlo jasné, že dopyt po tomto type služby je veľký. Nábeh bol rýchly, keď sa začína od nuly, tak to tak býva. Potom prišla pandémia, tam sa celý trh s platformami trochu zobudil, aj firmy, ktoré to nerobili, s tým začali, keďže v tom, prirodzene, videli potenciál.

Čo teda pandémia znamenala pre Slovensko?

Nárast Woltu na slovenskom trhu a pandémia urýchlila približne o šesť až deväť mesiacov. Chcem tým povedať, že Wolt by sa aj bez pandémie dostal do rovnakého bodu, len pod vplyvom šírenia ochorenia COVID-19 sa to udialo skôr. Spôsobil to vysoký dopyt. V tom období sme zaznamenali veľký rast, som presvedčený, že naše podnikateľské prostredie to zvládlo dobre. Dôležité pre nás však je, že drvivá väčšina zákazníkov, ktorí v pandémii prišli, pri využívaní donáškových služieb aj ostala. Nárast po pandémii sa tak ešte zrýchlil.

Čítajte viac Mikloš o Ficovej konsolidácii: Je to veľmi zlé a ekonomika na tom bude ešte horšie

Po roku 2019 ste ťažili z nábehu podnikania. Tržbami ste sa dostali z desaťtisícov na desiatky miliónov. Ako bude vyzerať budúci vývoj? Ak by sa mal takýto rast udržať, tak sa zakrátko dostanete tržbami na úroveň elektrární, to je nereálne.

(Smiech) Nemyslím si, že sa dostaneme na úroveň elektrární, je pre mňa ťažké predpovedať budúce tempo rastu, tento typ biznisu je nevyspytateľný. Môžem povedať, že na Slovensku zatiaľ veľmi konzistentne rastieme o päťdesiat percent každý rok. Veľmi pravdepodobne sa to bude znižovať, je to enormný nárast pri veľkých číslach, to asi nebudeme vedieť udržať ďalších päť až desať rokov, no nárasty o desiatky percent očakávam určite.

Dlho už trvá diskusia o tom, aké sú provízie donáškových firiem. Wolt pred rokmi ukázal zloženie ceny, ktorú zaplatí klient za donášku, a ukázali ste, že donáškovej platforme ide zhruba 30 percent ceny. Niektorí vaši konkurenti vtedy cenotvorbu neukázali, no reagovali, že sú väčší a môžu si preto dovoliť brať menej z ceny. Odvtedy ste výrazne narástli, patríte k najväčším na trhu, zmenilo sa niečo na tej cene?

Úsporu z rozsahu sa nám dosiahnuť nepodarilo, hneď to vysvetlím. Tá infografika, o ktorej hovoríte, je dnes platná. Veľkosť nerozhoduje o tom, či naša služba môže byť lacnejšia. Naša konkurencia to mohla povedať pravdepodobne preto, to si domýšľam, že vtedy mala výrazne menej vlastných kuriérov. Predpokladám, že aj oni boli nováčikmi v tom, že mali vlastných kuriérov, ktorí jedlo donesú. Pôsobiť v donáškovom biznise ako platforma, ktorá riadi vlastných kuriérov, je rádovo nákladnejšie, ako mať platformu, kde sú vlastní kuriéri v menšine.

Donáška prostredníctvom vlastných kuriérov v minulosti tvorila celé naše podnikanie, dnes to je možno 95 percent. Nákladovosť s tým spojená je enormná. Z tých tridsať percent, ktoré sú provízia pre platformu, ide prakticky dvadsať kuriérovi na výplatu, ostatné na ďalšie služby ako marketing, prevádzkovanie zákazníckej podpory a iné poplatky.

Čítajte viac Vláda vydá špeciálne dlhopisy. Koľko stoja a koľko si zarobíte?

Keď sa pozrieme na ďalšie dáta, tak ziskovosť tohto typu služby celkovo nie je taká, ako by sa dalo pri miliónových tržbách čakať. Nízke zisky alebo straty vykazujú aj konkurenčné firmy, Foodora dokonca trh opustila. Prečo toto podnikanie vykazuje relatívne nízke zisky pri vysokých tržbách?

Toto je jednoducho podnikanie s veľmi nízkou maržou, s extrémne nízkou. Nie je to špecifikum slovenského trhu. Donáškové firmy u nás a aj v zahraničí dlhé roky fungovali na tom, že museli vykazovať rast, aby uspokojili akcionárov. Aj naša americká matka je verejne obchodovateľná spoločnosť. Tento princíp sa v poslednom období trochu mení a od akcionárov je trochu väčší tlak na zisk. V minulosti bol oveľa väčší tlak na rast firmy.

Z dostupných dát si však úplný obraz neurobíte. Slovenský Wolt má fínsku materskú firmu, pre ktorú je materskou americká spoločnosť. Mnohé náklady sú zdieľané a v číslach, ktoré máte k dispozícii, ich nemôžete vidieť. Dlhodobo je, samozrejme, zámerom každej firmy vytvárať zisk, platí to aj pre nás, no pre firmu tohto charakteru je cesta do toho bodu zložitá.

Prečo si teda toto odvetvie môže dovoliť nízke marže?

Nie je to o tom, že si ich môže dovoliť, ide o to, že povaha toho podnikania hocikde na svete je taká, že marža je nízka.

Klient to jednoducho nie je ochotný zaplatiť?

Povedzme, že áno. Klient to určite nie je ochotný platiť od začiatku, teda od momentu, keď túto službu spozná. Má to určitý vývoj a postupné potvrdzovanie tej hodnoty, ktorú to zákazníkovi prináša, trvá nejaký čas. Potom postupne zákazník môže byť viac otvorený zaplatiť viac. To, aby sme sa dostali do tohto bodu, vyžaduje vytvorenie dôvery.

Je už firma v tomto bode?

To je dobrá otázka. Povedal by som, že sme k tomu na Slovensku veľmi blízko, najmä v hlavnom meste.

Ako teda vyzerá to rozhodovanie o cene služby?

To sa postupne mení, v minulosti sme to robili inak ako dnes. Úprimne poviem, že v minulosti bol rozhodovací proces založený na pokusoch a omyloch. Skúsili sme nejaký model, pozreli sme sa, ako funguje a na základe toho sme robili úpravy. Bol by som rád, keby sme v minulosti robili niektoré veci inak, lebo sme ich robili zle.

Napríklad platilo, že na krátke vzdialenosti, do 1,5 kilometra sme mali fixnú sadzbu, no bolo by lepšie, ak by sme to odstupňovali, rozdelili na viacero vrstiev. Dnes už robíme veci lepšie. Skôr ako akúkoľvek zmenu robíme, tak ju rôznym spôsobom testujeme. Zmenu skúšame na vzorke vybraných zákazníkov a na základe ich reakcie a spätnej väzby potom upravujeme procesy.

Prehra pre všetkých je, keď sa donášku nepodarí doručiť. Je to zle pre zákazníka, platformu aj reštauráciu. Koľko je takých objednávok?

Úplné minimum, možno 0,2 percenta. Je to mizivé percento. Stane sa, že zákazník si objedná jedlo večer, zaspí a spí až do rána. Ale je to dnes už takmer nevídaná situácia. Máme, samozrejme, proces, ktorý takúto situáciu rieši. Snažíme sa donášku doručiť znova, ak si to zákazník praje, ak sme pochybili a zákazník už donášku nechce, vraciame na účet celú sumu.

Ako je v tomto prípade vyriešený vzťah s reštauráciou, na koho táto strata padá?

Závisí od toho, čo sa stalo. Ak problém nastal cestou, teda kuriér sa napríklad stratil a doručil donášku o hodinu neskôr, tak chyba je na našej strane a peniaze reštaurácii vyplácame a celú refundáciu hradíme my.

Môže nastať problém na strane reštaurácie, napríklad, že kuchyňa nestíha a celá objednávka preto mešká. Ak v takom prípade musíme objednávku refundovať, tak časť refundácie, niekedy aj celá, ide na účet reštaurácie.

Čítajte viac Vyššie dane aj odvody, nižší bonus na deti. Poslanci schválili šetrenie Ficovej vlády

Mnohí reštauratéri hovoria, že donášky nepoužívajú, lebo nedokážu doručiť celý zážitok zákazníkovi. Do akého segmentu by ste sa chceli do väčšej miery dostať? Výzvou je pravdepodobne fine dining, teda akejsi zážitkovej večere.

Paradoxne spolupracujeme aj s fine dining reštauráciami. Zrejme aj reštauratéri by súhlasili, že donáška od nás je v lepšej kvalite, ako keby si to zabezpečovali sami. Manažment kuriérov nie je jednoduchá vec.

Vo všeobecnosti však súhlasím, donáška nie je koncept pre fine dining, tieto dve slová doslova definujú, že človek príde do reštaurácie a dobre – a za vyššie ceny – sa naje priamo na tom mieste. Je normálne, že to tieto reštaurácie nebudú využívať ani v budúcnosti.

Sú však aj také, ktoré v tom vidia príležitosť. Často robia to, že pre donášku vytvoria trochu iný koncept. Je veľmi podobný tomu, čo je v reštaurácii, no je jemne prispôsobený. Chceme ísť cestou maloobchodu, už tam síce sme, ale tento segment bude ďalej rásť.

Ako funguje táto časť podnikania?

S maloobchodnými partnermi sme začali spolupracovať už pred niekoľkými rokmi a sme veľmi spokojní. Aj toto podnikanie malo rýchly nábeh.

Akú časť biznisu tvoria maloobchody?

Je to približne 25 až 27 percent tržieb. Naša pozícia bola zaujímavá, keď sme začínali. Slovensko je relatívne malý konzervatívny trh, veľa služieb, ktoré vidíte v zahraničí, tu dlhé roky nebolo. Príkladom môže byť český Rohlík.

Donáška nákupov z potravín na Slovensku chýbala, pred nami to robila len jedna spoločnosť, tiež v takom špecifickom režime. Boli sme v podstate priekopníci donášky potravín na Slovensku. Dnes najmä vo väčších mestách už je tento biznis veľmi solídny a stúpa. Toto je budúcnosť. Jedného dňa bude maloobchodný biznis pre nás väčší ako reštauračný. Neviem, za aký čas sa tam dostaneme, koľko rokov to potrvá, no stane sa to.

Čítajte viac Rebríček majetku slovenských domácností. Už nás predbehli aj Rumuni a Bulhari, sme „porazení“

S vami spolupracujú aj reťazce, ktoré majú na donášku potravín vytvorený vlastný web, ktorý poskytuje donášku. Čo je motivácia pre veľký reťazec, aby konkuroval vlastnému portálu?

Kľúčové je to, že oslovujeme iných zákazníkov. Oni si nekanibalizujú vlastný portál, lebo u nás sú iní zákazníci. Pre nich to znamená teda len viac zdrojov príjmu. Svoju službu rozširujú o niečo iné, no kľúčové je, že zákazníci sú iní. Oslovujú zákazníkov, ktorých inak nemajú. Keď sa rozhodnú spolupracovať, tak my svojím marketingom oslovujeme trochu iného zákazníka. Nemalo by to naštrbovať ich vlastný predajný kanál.

Všimol som si rozdiel v sortimente, na vlastnom portáli bol bohatší.

My ponúkame nástroj na to, aby tam partneri umiestnili celý svoj sortiment, v minulosti to tak nebolo, no už približne zhruba jeden a pol roka to tak je. Nie je to však iba o tom, že na platformu umiestnite 25-tisíc produktov. Keď príde konkrétna objednávka, niekto ten nákup musí zostaviť, jednotlivé položky fyzicky vyzbierať, teraz ide o to, kto a ako to urobí. Rozdiel je, že vlastný e-shop rozváža z vlastného skladu, kde sa nákup vyskladá, náš kuriér ide väčšinou do konkrétnej prevádzky. V drvivej väčšine prípadov skladajú objednávku pracovníci konkrétnej prevádzky z regálov, a to nie je úplne jednoduché.

Wolt pôsobí zhruba v sedemdesiatich mestách na Slovensku, často je tá prítomnosť taká, že poskytujete platformu pre reštauráciu, aby si donášku zabezpečila sama. Ako funguje toto podnikanie?

Výhodou je, že donáška jedla z konkrétnych reštaurácií má na Slovensku dlhú tradíciu. Dôležitá je pre nás veľkosť mesta, teda počet obyvateľov a aj počet potenciálnych partnerov. Do relatívne menších miest sa snažíme vstúpiť práve cez tento model, lebo ísť tam s vlastnými kuriérmi je extrémne nákladné. Na to, aby sme prišli do konkrétneho mesta s vlastnými kuriérmi, potrebujeme istý počet objednávok, aby sme na konkrétnom mieste takpovediac „nepálili“ peniaze.

Do malého mesta teda prídeme radšej cez model, ktorý popisujete, a ak tam je potenciál, neskôr uvedieme vlastných kuriérov. Kým sa tak nestane, pomáhame miestnym reštauráciám naším marketingom, no ťarcha donášky je na nich. To zohľadňujeme aj v podmienkach. Ak sme sa bavili o nejakom podiele na celkovej cene objednávky, v tomto prípade je to, samozrejme, menej.

Čítajte viac Bol to prepadák, teraz je badať zmenu. Počet ľudí, ktorí požiadali o pomoc s hypotékami, sa prudko zvýšil. Dôvod je jasný

Čo je kľúčové pri rozhodovaní o tom, kde uvediete vlastných kuriérov?

Bude to, samozrejme, počet obyvateľov a počet partnerov. Počet partnerov je možno kľúčovejší ukazovateľ. Môže byť aj veľmi malé mestečko, v ktorom je povedzme päťtisíc obyvateľov, no z nejakého dôvodu je tam desať reštaurácií, ktoré by doručovali, tak to je zaujímavé. Ak sú napríklad len dve, tam je to horšie. Máme aj miesta, kde máme napríklad len tri partnerské reštaurácie, no v týchto oblastiach je ťažšie ten biznis rozhýbať. Platí však, že kľúčová je kombinácia počtu obyvateľov a počtu partnerov.

Na prvý pohľad sa mi zdá, že ak by mala na nejakom mieste záujem napríklad len jedna reštaurácia, doručíte jej softvér, ktorý už aj tak máte, a keď to poviem nahrubo, vám môže byť jedno, či tá reštaurácia urobí napríklad dve objednávky mesačne. V čom sa mýlim?

Rozumiem, na čo sa pýtate a odpoveď je, že počet objednávok a partnerov nás zaujíma. Aj keď v konkrétnom meste nemáme vlastných kuriérov, tak nám vznikajú nejaké prevádzkové náklady, ktoré nechceme mať, ak tam nie je dostatok objednávok. Sú to náklady na reklamu, zákaznícku podporu, náklady spojené so získavaním zákazníkov.

Ďalší problém s malým počtom partnerov súvisí s tým, ako si zákazníci objednávajú donášku. Ja napríklad si objednávam tak, že keď si otvorím aplikáciu a nemám na výber povedzme desať reštaurácií, tak si dosť pravdepodobne neobjednám, lebo to vyhodnotím tak, že nemám dostatočný výber. Je dosť pravdepodobné, že si radšej navarím. Platí, že dostatočný výber je absolútne kľúčový.

Ako vo všeobecnosti vyzerá podnikateľské prostredie na Slovensku? Od budúceho roku príde rozsiahly konsolidačný balík, ako sa dotkne vášho podnikania?

Podnikateľské prostredie by malo byť ideálne stabilné, a tak by som slovenské podnikateľské prostredie nenazval. Je nevyspytateľné. Až 86 percent našich partnerov sú malí podnikatelia. Čokoľvek urobí štát s nimi, dotýka sa to aj nás. My sami osebe nie sme malá firma, máme dvesto zamestnancov. Kroky štátu cítime už len vzhľadom na to, že máme relatívne dosť zamestnancov. Čo sa týka konsolidačného balíka, je ťažké ho komentovať, lebo za tie zhruba dva týždne sa v porovnaní s úvodným predstavením opatrení veľmi veľa zmenilo.

Napriek tomu, čo by ste zdôraznili?

Asi treba zdôrazniť dve veci, ktoré budú mať najväčší vplyv na fungovanie nás a našich partnerov. Daň z finančných transakcií a zmeny v DPH.

Poďme postupne…

Prvou je daň z finančných transakcií. Nie je odborný hlas, o ktorom by som vedel, ktorý by povedal, že to je dobrý nápad. Oháňame sa tým, že to robia v Maďarsku, neviem, či to je dobrý argument. Napríklad my máme dvesto zamestnancov, tritisíc partnerských kuriérov, štyritisíc partnerov na strane reštaurácií a maloobchodu. Niekoľkokrát za mesiac vyplácame zárobky a tržby kuriérom a aj partnerom. To sú veľké sumy a aj počet transakcií. Z každej z nich máme platiť daň. Úprimne, neviem si predstaviť, že sa podnikatelia zachovajú inak ako tak, že budú hľadať priestor, kde tie financie nájdu. To nie je len prípad našej firmy, to bude prípad každej firmy, lebo sú to obrovské náklady navyše.

Nejaký prepočet ste už robili?

Ešte nie. Iba ja osobne som si robil nejaký prepočet nahrubo v hlave, nemáme oficiálne číslo, no zrejme bude šesťciferné. Bude tým trpieť zákazník, lebo to nakoniec bude znamenať nárast miery inflácie, teda vyššie ceny. Nebudú sem chodiť investori zo zahraničia, už aj tak chodia relatívne málo a budú chodiť ešte menej.

Čítajte viac Z ruky do úst. To je realita mnohých slovenských domácností. Koľko ich je a patríte medzi ne?

Čo je druhou vecou, ktorú spomínate?

Druhá vec sú sadzby DPH. Zoberme si príklad, že ste reštaurácia. Musíte zohľadňovať niekoľko sadzieb, je to administratívne náročné. Prečo je to tak? Príde zákazník do reštaurácie, naje sa tam – sadzba 5 %. Keď si objedná zákazník od reštaurácie donášku – 23 %. Keď si zákazník objedná priamo v reštaurácii alkohol a nealko – 23 % a 19 %. Prečo? Sú krajiny ako Nemecko, kde na donášku je nižšia DPH ako na jedlo v reštaurácii.

DPH sa mení rôzne, na všetky potraviny klesá, na niektoré viac, na iné menej. Bude to podľa vás znamenať zlacnenie?

Podľa mňa nie. Už sa predsa objavili otázky typu: „Kto zaručí, že obchodníci ceny skutočne znížia?“ To je problém, ktorý toto opatrenie má.

Vláda hovorí o monitorovaní cien.

Takto to nefunguje, nakoniec si to obchodníci vyberú inde.

Ja sa vlastne pýtam na ten zmiešaný efekt, či sa dá očakávať nejaký pokles, ak všetko ostatné okolo bude drahšie. Napríklad doprava, balenie a podobne.

Môžeme to zjednodušiť tak, že vzhľadom na to, že stúpa základná sadzba, zavádza sa daň z finančných transakcií, tak celkovo pôjdu ceny hore.

Čítajte viac Chudoba je na Slovensku na vzostupe. Nové čísla ukázali, že ohrozuje skoro milión ľudí

Pôvodne ste boli zodpovedný za slovenský trh, zhruba od začiatku roku pribudol aj český. Čím sa tie dva trhy líšia? Ako vyzerá na týchto trhoch typický klient? Líšia sa?

Veľmi sa líšia. Firiem v segmentoch, v ktorých podnikáme, je v Česku oveľa viac. Zároveň Česko ako také je veľmoc v oblasti internetových obchodov. Ľudí vždy šokuje, keď poviem, že v Čechách je najviac e-shopov na obyvateľa v Európe. Zákazníci sú tam veľmi nároční. Nejde o to, že by zákazníci na Slovensku neboli nároční, no nemajú toľko firiem na porovnanie. Keď existuje veľa firiem na porovnanie, zároveň ich kvalita je relatívne vysoká, náročnosť zákazníka prirodzene stúpa. V Čechách je náročnejší zákazník a musíme tomu prispôsobovať aj starostlivosť o nich. Zákazník v Česku očakáva viac.

Odlišností je asi viac.

Rozdiel je paradoxne aj v tom, že priemerná hodnota košíka na Slovensku je vyššia. Na Slovensku je to zhruba 16,9 eura, v Česku je to o zhruba tri eurá menej. Na druhej strane, frekvencia objednávania je v Česku vyššia. To je tiež prirodzené, lebo ten trh v Česku je oveľa ďalej. Oproti českému trhu sme pozadu rádovo o niekoľko rokov.

Z českého klienta je teda vyšší celkový príjem.

Áno, lebo objednáva častejšie. Na Slovensku sú to približne tri objednávky za mesiac, v Česku sa to blíži viac ku štyrom.

Ste smerom do budúcnosti optimista?

Dlhodobo som optimista. Konsolidačné balíčky prichádzajú a odchádzajú, na trhu v ekonomike vidím svetielka nádeje. To, že to občas nejde, ako má, je podľa mňa normálne. Potenciál nášho podnikania je veľký, nevidím náznaky toho, že by sa náš rast mal spomaliť na nejaké veľmi malé tempo. Skôr si udržíme tempo medziročného nárastu v desiatkach percent.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….