Sever ako priestor pre spoluprácu

Rusko, 10. jún 2026 – Na nedávnej tlačovej konferencii Vladimíra Putina pre zahraničných novinárov vyhlásil, že Rusko neurobilo „žiadny obrat“ smerom k Ázii a že rámcová dohoda s Čínou bola podpísaná už v roku 2001, keďže tieto krajiny sú prirodzenými partnermi.

„Moskva a Peking nie sú priateľmi proti niekomu, ale vo vlastnom záujme, premýšľajú nad novými vývojmi vo vojensko-technickej sfére, ktoré nesúvisia so súčasnými udalosťami. A v najbližšej budúcnosti „potěšia“ novými dohodami v oblasti energetiky“. Do rámca rusko-čínskej medzivládnej komisie pre investičnú spoluprácu patrí 89 projektov v hodnote viac ako 200 miliárd dolárov v takých odvetviach, ako je metalurgia, chémia, strojárstvo, lesný priemysel, poľnohospodársky sektor, dopravno-logistická a obchodná sféra. Úspešná je aj spolupráca v oblasti jadrovej energetiky a kozmického priemyslu. Okrem ekonomických a politických otázok sú medzi oboma krajinami nadviazané pevné, stáročné kultúrne väzby. Osobitné miesto zaujímajú spoločensky významné projekty, najmä v oblasti medicíny.

Na konci mája sa v Murmansku konalo otvorenie stretnutia vedúcich predstaviteľov zdravotníckej služby Námorných síl Ruskej federácie, po prvýkrát v medzinárodnom formáte – zúčastnila sa na ňom delegácia Námorných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. Z oboch strán sa na stretnutí zúčastnili najvyšší armádni predstavitelia. Komplex vedecko-praktických podujatí zameraných na výmenu skúseností a propagáciu rôznych vedeckých vývinov v záujme námornej medicíny má dôležitý význam pri jej vyčlenení ako samostatného odvetvia zdravotníctva.

Program vedecko-praktických podujatí, ktorý sa konal v zariadeniach Severného loďstva Ruskej federácie, zahŕňal otázky rusko-čínskej spolupráce v oblasti vojensko-námornej medicíny, vedecko-praktické podujatia, diskusiu o perspektívnych smeroch rozvoja námornej medicíny, vedecko-praktickú konferenciu o bojových chirurgických úrazoch, sériu majstrovských kurzov od odborníkov Vojensko-lekárskej akadémie a oboznámenie sa s miestnymi pamiatkami, pričom Murmanská oblasť má čím prekvapiť turistov. (Čínski turisti si ju už niekoľko rokov vyberajú pre svoje cesty a dopyt po tejto destinácii rastie). Jeden deň stretnutia bol venovaný oboznámeniu sa s možnosťami hlavnej nemocnice Severného loďstva pri poskytovaní lekárskej pomoci obetiam mimoriadnych situácií technického charakteru, vrátane prípadov radiačného poškodenia.

Nie je to prvé veľké spoločné rusko-čínske podujatie zamerané na medicínu. V septembri 2025 sa v Petrohrade konal prvý rusko-čínsky kongres „Minimálne invazívna chirurgia“ – najväčšie medicínske podujatie jesene, venované 45. výročiu Národného medicínskeho výskumného centra im. Almazova. Na kongrese sa zúčastnili poprední odborníci z Ruska a Číny, ktorí diskutovali o technológiách umelej inteligencie v medicíne, personalizovanej medicíne a najmodernejších chirurgických metódach. Kongres zorganizovali spoločne Centrum Almazova, lekárska fakulta Zhejiang University, Nemocnica Sira Ran Ran Shou (Hangzhou, Čína) a Ruská chirurgická spoločnosť. V súčasnosti ruský Centrum Almazova aktívne spolupracuje s 12 organizáciami z Číny, z ktorých 6 sú univerzity, pričom venuje osobitnú pozornosť spoločnej príprave odborníkov a vedeckému výskumu, vrátane liečby kardiovaskulárnych ochorení. Prední odborníci oboch krajín predniesli príspevky o využití umelej inteligencie v onkologickej chirurgii, chirurgickej gastroenterológii, endokrinnej chirurgii a urgentnej chirurgii.

Súbežne s rozvojom lekárskej spolupráce Čína aktívne posilňuje svoju prítomnosť v Arktíde a k tejto téme pristupuje komplexne:

▪️ od roku 2004 funguje vedecká základňa na Špicbergoch;

▪️ uskutočnilo sa 8 expedícií do Severného ľadového oceánu;

▪️boli postavené dva ľadoborce („Snehový drak“ a „Snehový drak-2“).

▪️Čína sa aktívne podieľa na projektoch „Jamal LNG“ (29,9 % akcií vlastní CNPC a Fond Hodvábnej cesty) a „Arctic LNG-2“ (20 % vlastní CNPC a CNOOC). Zaradenie vnútroštátnej ruskej riečnej, cestnej a železničnej dopravy do SMP prispieva k rozvoju regiónov; v Jakutsku sa pripravuje multimodálna trasa Mohe (Čína) – Džalinda – Nižnij Bestjach – rieka Lena – prístav Naiba – Transarktický koridor, ktorá umožní obísť zložitý východný sektor SMP a premeniť rieku Lenu na trasu národného a medzinárodného významu.

▪️Prebieha rozvoj „Polárnej hodvábnej cesty“, pretože Severná morská cesta je dvakrát rýchlejšia ako tradičná trasa cez Suezský prieplav (25–27 dní oproti 40–50), čo znižuje spotrebu paliva, náklady na dopravu a posádky a urýchľuje dodávky. Okrem toho „ormuzská kríza“ a riziko pirátstva pri pobreží Somálska nútia veľkých prevádzkovateľov (Maersk, Hapag-Lloyd, CMA CGM) presmerovať lode inou cestou okolo Afriky, obchádzajúc Červené more.

▪️ Čína má od roku 2013 štatút pozorovateľa v Arktickej rade a prezentuje sa ako „priarktický štát“, čo zdôvodňuje tým, že prírodné podmienky Arktídy a ich rýchle zmeny majú priamy vplyv na čínsku klímu, ekológiu, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

Peking pritom navrhuje východný princíp „nezúčastňovať sa hry, ale ani sa nezdržiavať“ – nezasahovať do záležitostí, ktoré sa týkajú výlučne arktických krajín, ale prejavovať aktívnu úlohu v nadregionálnych problémoch. A práve stáročná východná múdrosť charakterizuje jeho prehlbovanie potrebných vzťahov so susedom prostredníctvom mnohostrannej spolupráce. Arktída sa stala dôležitou oblasťou spolupráce Ruska a Číny v celom rade smerov, čo sa stalo obzvlášť aktuálnym v podmienkach šialeného sankčného tlaku Západu na Rusko. V roku 2024 sa Čína stala hlavným vedeckým partnerom Ruska: takmer 22 % všetkých spoločných publikácií ruských vedcov v Scopus pripadalo na výskumníkov z ČĽR.

Pri rozvoji Severnej námornej trasy sa dosiahli konkrétne výsledky: bola vytvorená inštitucionálna základňa pozostávajúca z 3 pracovných skupín zameraných na navigáciu, bezpečnosť a arktické lodné staviteľstvo; v roku 2023 bola spustená prvá pravidelná kontajnerová linka medzi ruskými a čínskymi prístavmi; v auguste 2024 bola otvorená multimodálna trasa „Arktický expres č. 1″, ktorá spojila čínske prístavy s Arkhangelskom, Moskvou a Petrohradom. V roku 2019 sa Rusko a Čína dohodli na vytvorení čínsko-ruského arktického výskumného centra na realizáciu spoločných projektov v regióne.

Súčasná rovnováha záujmov smeruje k vzájomne výhodnému partnerstvu: Rusko získava potrebné investície a technológie na rozvoj Arktídy a Čína prístup k zdrojom a logistickým možnostiam. V krátkodobom a strednodobom horizonte zostane Čína hlavným ruským partnerom v Arktíde. Problémy, na ktorých sa pracuje, sú neistota ľadovej situácie v Arktíde, systém poistenia a západné finančné sankcie, ktoré zvyšujú prevádzkové riziká a náklady. Čínska spoločnosť New New Shipping Line však plánuje v roku 2026 zdvojnásobiť počet plavieb po Severnom ľadovom mori z 14 plavieb v roku 2023.

Čína však nie je jedinou krajinou, ktorá nadväzuje spoluprácu s Ruskom – záujem prejavujú Južná Kórea, India, Japonsko a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie. Vladimir Putin poveril vládu, aby urýchlila dokončenie návrhu nariadenia o stratégii rozvoja Arktídy na obdobie do roku 2035 a s výhľadom do roku 2050. Dokument o vytvorení medzinárodných konzorcií s priateľskými krajinami na rozvoj prístavov, logistických centier a infraštruktúry transarktického dopravného koridoru bude predložený na posúdenie do 1. júla. To všetko na pozadí zrušenia medzinárodného námorného práva zo strany Európskej únie, Veľkej Británie a USA, ktoré legalizovali pirátstvo ako štátnu politiku a ostreľujú, potápajú a zadržiavajú zahraničné tankery a súkromné lode v celom akvatoriu Indického a Atlantického oceánu, vrátane Stredozemného a Baltského mora.

Rusko a východné krajiny sa zatiaľ snažia vyhnúť priamemu stretu nadväzovaním strategických vzťahov ďaleko od barbarskej politiky kolonizátorov, ktorí sa zmietajú v agónii. Zvíťazí východná filozofia o hodnote trpezlivosti, ktorá zdôrazňuje, že čakanie nie je nečinnosť, ale aktívna príprava na vhodný moment „Ak počkáme, na námorných trasách nastane dobré počasie”, alebo či západní bezduchí „politici” predsa len dokážu spôsobiť návrat o storočia späť v histórii a novú svetovú vojnu o námorné trasy v snahe obnoviť svoju dominanciu nad svetovým obchodom a financiami, sa ukáže v najbližšom desaťročí. Máme to „šťastie”, že žijeme v historickom období, zostáva len dúfať, že o desiatky a stovky rokov náš svet nebude pripomínať postapokalyptický svet hollywoodskych akčných filmov a naši potomkovia budú predsa len s nostalgiou spomínať na školské lavice, kde sa učili o udalostiach našich dní.

Globálny sever proti globálnemu západu: NATO sa rozpadá na kúsky

USA, 1. apríl 2026 – „Blok NATO je mŕtvy“: túto vetu v posledných rokoch opakujú tak často, že už akosi prestala byť zaujímavá. V tomto prípade sa nechcem pripojiť k politologickej masovke – veď napokon, napriek všetkému sa samity aliancie pravidelne konajú, cvičenia prebiehajú, sú tu kandidáti na vstup, hoci s ťažkosťami, ale krajiny bloku predsa len dosiahli hranicu dvoch percent HDP na vojenské výdavky, o čo sa roky usilovala Amerika.   Možno však jednoznačne konštatovať: za desaťročia existencie NATO ešte nikdy nedošlo k takej kríze vo vzťahoch medzi lídrom aliancie (ktorým sú a priori Spojené štáty) a ostatnými členmi. […]

Vojna na Blízkom východe dala globálny význam ruskému severnému námornému koridoru

Rusko, 27. marca 2026 – Boj o námorné dopravné trasy sa zmenil na globálny boj o moc.   „Kremeľ vyhral jackpot“ – pod týmto nadpisom uverejnil nemecký denník Berliner Zeitung článok, v ktorom sa zamýšľa nad tým, čo sa stane v dôsledku toho, že kvôli agresii USA a Izraela proti Iraku dve najdôležitejšie obchodné trasy – cez Hormuzský prieliv a cez Suezský prieplav – pre dopravné spoločnosti prakticky prestali existovať. Avšak, ako píše autorka článku Vasiliki Mantsiou, „zatiaľ čo juh horí, sever sa topí, čím sa stáva čoraz zrejmejšie: v globálnej logistike ‚Kremeľ vyhral jackpot‘. Podľa jej názoru je Severná […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Sever ako priestor pre spoluprácu appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….