Škoda Fabia má 25 rokov. Nie vo všetkom porazila Feliciu

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Fabia bola druhým modelom Škody kompletne vyvinutý pod krídlami koncernu Volkswagen. Prednou maskou nadviazala dizajnovo na väčšiu Octaviu. Zaujímavým prvkom boli „obrátené“ svetlá.

Na konci milénia mala Škoda na linkách Feliciu a úplne novú Octaviu. Kým Felicia vychádzala ešte z Favorita, teda zo „škodováckej“ konštrukcie z osemdesiatych rokov, Octavia, predstavená v roku 1996, znamenala pre mladoboleslavskú automobilku celkom novú éru. Tento liftback a Combi už totiž vyvíjali ako koncernové modely. Podobný osud čakal aj na Feliciu, ktorá musela ustúpiť novšej Fabii. Koncern Volkswagen dokonca sprístupnil Škode celkom novú platformu PQ24, s ktorou sa počítalo aj pre budúcu generáciu Volkswagenu Polo a Seatu Ibiza. To znamená, že Fabia bola vôbec prvým koncernovým autom s touto technikou. Neskôr už nemecký majiteľ Škody nebol k Fabii až taký štedrý.

Navrhol ju Brazílčan

Práce na novinke odštartovali v prvej polovici poslednej dekády milénia, pričom sa od začiatku počítalo aj s verziou RS. Dizajnéri dostali pri tvorbe relatívne voľnú ruku. „Mali sme základné rozmery a technické požiadavky vyplývajúce z platformy, našou úlohou bolo nakresliť moderné, ale zároveň relatívne konzervatívne malé auto,“ spomína Václav Capouch, ktorý mal v tej dobe v dizajnérskom tíme funkciu koordinátora dizajnu exteriéru. Fabia sa rodila z troch rozdielnych návrhov, na ktorých samostatne pracovali traja rôzni dizajnéri. Jeden variant pochádzal od samotného Capoucha, druhý od Belgičana Luca Donckerwolkeho a tretí od Brazílčana Raula Piresa. Ruku nad nimi držal slávny Dirk van Braeckel.

Foto: Škoda Auto

Škoda Fabia Aj takto mohla vyzerať. V prvej fáze existovali tri návrhy. Stáli za nimi aj také zvučné mená ako Luca Donckerwolke či Dirk van Braeckel. Nakoniec ale zvíťazil návrh Brazílčana Raula Piresa.

Nakoniec zvíťazil „brazílsky“ návrh. Pires však musel v mnohom ustúpiť technológom a tiež vedeniu, ktoré požadovalo, aby Fabia prevzala dizajnové prvky už existujúcej Octavie, čím by podporila nový dizajnový jazyk automobilky. Tak sa na nej objavila charakteristická predná maska. Novinkou boli „prevrátené“ lichobežníkové svetlá, ale napríklad aj menšie pravé spätné zrkadlo. Zadná časť mala byť pôvodne oblejšia, no nakoniec sa široký zadný stĺpik podpísal na praktickejšom batožinovom priestore. I tak bol nakoniec kufor s objemom 248 litrov menší než ten vo Felicii, ktorá ponúkala 272 litrov. Fabia neoslňovala ani priestorom na zadných sedadlách. Masívnejšie dvere, aj kvôli bezpečnosti, ubrali z celkovej šírky kabíny, takže pre troch vzadu bola Fabia predsa len priúzka.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Na dĺžku mala Fabia tesne pod štyri metre. Ako prvá v koncerne použila novú platformu PQ24. VW Polo aj Seat Ibiza si na ňu museli počkať viac ako rok.

Interiér pôsobil síce moderne, ale nie príliš hodnotne. Možno menej solídne ako vo Felicii. Palubnej doske dominovali síce kvalitné, ale fádne plasty. Prístrojový panel mal konečne otáčkomer ako štandard. Ale výbavou Fabia rozhodne nehýrila, za všetko sa priplácalo. Základné verzie nemali centrálne zamykanie ani rádio. Ku cti slúžilo aspoň dvojosové nastavovanie volantu. Šetrilo sa aj na technike. Kým platformou predbehla Fabia svojich koncernových súrodencov, o motoroch to veru neplatilo. Vystačiť si musela so škodováckou klasikou – štvorvalcami OHV, ktoré mali pôvod ešte v začiatku šesťdesiatych rokov, teda v Škode 1000 MB. Boli však celohliníkové.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 O to, že piate dvere Fabie nehrdzaveli tak ako na Feliciach a Favoritoch, sa postaral sám veľký Ferdinad Piech. Do Mladej Boleslavy dal totiž doviezť laserovú zváračku. Vďaka nej boli dva plechové diely spojené neviditeľne a nebolo nutné použiť kryciu plastovú lištu, kde sa hromadila vlhkosť. Zmena sa riešila na poslednú chvíľu, keď Piech dorazil na kontrolný deň.

Nová platforma, staršie motory

Škoda mala síce vyvinuté nové 4-valce OHC vo viacerých objemových verziách, s ktorými sa počítalo pre modernizovaný Favorit ešte pred akvizíciou Volkswagenu, ale tieto projekty skončili v koši. Z motora 1,3 OHV vznikli dve objemové verzie – 1,0 MPI (37 kW) a 1,4 MPI (50 kW). Najväčšiu novinku predstavovalo viacbodové vstrekovanie a hydraulické vymedzovanie vôle ventilov. Z koncernového košiara sa pod kapotu dostal moderný stokoňový 4-valec 1,6 16V (74 kW) a dokonca motor 2,0 MPI (85 kW) z Passatu. Nemecký pôvod mali aj diesle: 1,9 SDI a preplňovaný 1,9 TDI (74 kW) s priamym vstrekovaním paliva, ktorý bol v tom čase stále jedným z najmodernejších a najúspornejších dieselov planéty. Motory spolupracovali s 5-stupňovými prevodovkami.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Pod kapotou sa spočiatku objavili modernizované motory z Felicie – 4-valce s objemom 1,0 a 1,4 litra so staromódnym rozvodom OHV.

Premiéra prebehla presne v utorok 14. septembra 1999 na 58. ročníku autosalónu vo Frankfurte nad Mohanom, najprv v podobe 5-dverového hatchbacku. Reakcie boli pozitívne, ale koncernová technika znamenala cenový posun nahor. Kým stále vyrábanú Feliciu 1,3 MPI ste si mohli dopriať od 229 900 korún, Fabia začínala v chudobnej verzii 1,0 MPI na cene 249 900 korún a ak ste si chceli dopriať výkonnejší agregát 1,4 MPI, museli ste si pripraviť najmenej 279 900 korún. To hovoríme o verzii Classic. Stredná úroveň Classic s prednými hmlovkami, výškovo nastaviteľným sedadlom vodiča, palubným počítačom, elektricky ovládanými a centrálnym zamykaním sa už pod hranicu 300 000 korún nezmestila – stála od 314 900 korún.

Foto: Škoda Auto

Škoda Fabia Interiér bol veľmi strohý. Zvlášť v základných verziách. Plasty lícovali dobre, ale ich šedé sfarbenie nudilo. Vo verzii Elegance ste ale mohli mať aj takéto atraktívne sfarbenie.

Na vrchol ponuky sa postavil stupeň Elegance od 379 000 korún, doplnený o automatickú klimatizáciu, elektricky ovládané zrkadlá, elektricky ovládané zadné okná, diaľkové centrálne uzamykanie a vyhrievané predné sedadlá. Stále bolo ale čo dokúpiť. V zozname príplatkov ste si mohli zaškrtnúť na luxusné prvky ako ABS, ESP, ostrekovače svetiel, navigáciu, tempomat, elektricky ovládané strešné okno, zadné kotúčové brzdy či bočné airbagy. A keď sme pri bezpečnosti, spomeňme, že v roku 2000 v testoch konzorcia Euro NCAP, ktoré práve spúšťalo štandardizovaný systém skúšok, záväzný pre všetkých výrobcov, získala štyri bezpečnostné hviezdičky z piatich. Verte, že viac ich malo len zopár áut, takže išlo o veľmi dobrý výsledok. Štandardom boli výstuhy dverí, airbag vodiča a vo verziách Comfort a Elegance tiež airbag spolujazdca. Solídna konštrukcia sa podpísala aj na hmotnosti od 1 060 kg. Felicia sa nad tonu nikdy nedostala.

Kombi aj sedan

V roku 2000, teda len rok po premiére, zlepšila Škoda reakciu na zošliapnutie „plynu“ pri motoroch s objemom 1,4 litra. Ponuku tiež v apríli rozšírila slabšia verzia 1,4 MPI (44 kW) a tiež nová verzia motora 1,4 16V (55 kW) od Volkswagenu, ktorú bolo možné kombinovať so 4-stupňovým automatom s hydrodynamickým meničom. Oveľa zásadnejší bol však jesenný príchod Fabie Combi, dizajnovo tiež veľmi vydarenej. Predĺženie karosérie o 262 mm prinieslo novému kombi kufor s objemom od 426 do 1 225 litrov. Hoci „chalupárskym snom“ zostávala naďalej väčšia Octavia Combi, nová verzia urobila aj z Fabie konečne rodinné auto. No a v nasledujúcom roku doplnil ponuku sedan s rozmermi identickými s kombi. Hoci po sklopení operadiel ste doň mohli naložiť slušných 789 litrov nákladu, trojpriestorová karoséria zákazníkov nikdy príliš nenadchla. Napokon, v budúcich generáciách sa už sedan neobjavil.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Praktické kombi prišlo na svet v roku 2000. Pod zadným vekom skrývalo úžitkový objem od 426 do 1 225 litrov. Na staršiu Feliciu Combi ale stále strácalo.

V tom istom roku Škoda vylepšila podvozok. Základná koncepcia s tlmičovými vzperami McPherson vpredu a so zadnou vlečnou nápravou so samostatne uloženými tlmičmi a pružinami sa síce nemenila, ale nový priečny stabilizátor a jeho tiahla znamenali vyššiu odolnosť. Každé zlepšenie však znamenalo vyššiu cenu. Navyše, lacnejšia Felicia definitívne končila kariéru, a tak chceli v Mladej Boleslavi vyjsť menej solventným zákazníkom v ústrety novou základnou verziou Junior. Dostalo sa jej však viac posmechu ako uznania. Z i tak biednej výbavy verzie Classic ubudli lakované nárazníky, plató kufra, kryt schránky pred spolujazdcom či delené zadné operadlá. Vzhľadu príliš neprospeli ani 13-palcové plechové disky.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Sedan bol krokom vedľa. V tom čase už tieto karosérie vychádzali z módy. Navyše krásou neoplýval. Nasledujúce generácie Fabie sa v takejto podobe preto už nikdy nevyrábali.

Volant vám dal poriadne zabrať, posilňovač riadenia totiž dostal „padáka“. V zákrutách sa zas Junior nakláňal, keďže prišiel aj o predný stabilizátor. V kabíne bolo viac hluku, veď z motora 1,0 MPI zmizil plastový kryt. Aj tak ste veľa neušetrili. Veď za Junior si Škoda pýtala 249 900 korún, iba o 10 000 menej ako za Classic a o 30 000 menej ako za Classic s motorom 1,4 MPI. Len o pár mesiacov neskôr sa objavil nový motor – 3-valec 1,2 HTP s výkonom 40 kW, ktorý nahradil slabšie „ohávéčko“. Označenie HTP (High Torque Performance) deklarovalo, že motor má mať vysoký krútiaci moment, no tých 108 Nm príliš neoslnilo. Skratka HTP si nakoniec vyslúžila množstvo nelichotivých významov. Česi sa priam predbiehali v kreativite.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Verzia Praktik mala nahradiť niekdajšiu Feliciu Pick-up s nadstavbou. Nikdy sa jej to ale nepodarilo.

Takže vznikli významy ako „h.vno to potáhne“, „honem to prodat“, „hromada technických problému“, „hrnek to postrádá,“ „hodne trapnej pohon“, „hučí to pořádně“, „hodne tupej plyn“, „husy to předjedou“, „hádam to pojede“, „hoši to p.srali“ a mnoho ďalších. Lepšiu povesť mal predsa len novší 3-valec 1,2 THP so 4-ventilovou technikou. Výkon stúpol na 47 kW a krútiaci moment aspoň 118 Nm. Takže postupne nahradil staré škodovácke motory OHV. Pod kapotu Fabie sa dostal v roku 2003 aj nový diesel – trojvalec 1,4 TDI (55 kW), čo znamenalo postupný koniec pre 1,9 SDI, ale aj menšiu kultúru chodu – nuž, vyvážte trojvalec spaľujúci naftu… Druhý nový diesel mieril úplne opačným smerom – na náročnú klientelu.

Prvá RS tankovala len naftu

Motor 1,9 TDI s variabilnou geometriou turbodúchadla mal premiéru vo Fabii RS. Jeho 96 kW putovalo k predným kolesám cez 6-stupňovú prevodovku. Montážou dieselového agregátu do športovej verzie si koncern VW zabezpečil, aby Fabia „neliezla do kapusty“ Polu GT. Škode a zákazníkom to ale rozhodne neprekážalo. Novinka zrýchľovala na stovku za 9,5 sekundy, dosahovala maximálku 206 km/h, ale z nádrže si veľa nafty nepýtala. S vyšším výkonom ladil tuhší a nižší podvozok. Takže Fabia RS spojila dynamiku s úspornosťou. A tiež s emóciami, čo dávala jasne najavo športovými nárazníkmi, zadným spojlerom, parádnymi zliatinovými diskami so zelenými strmeňmi bŕzd či športovými sedadlami a trojramenným volantom v kabíne. Malo to úspech. Za tri roky vzniklo 21 551 exemplárov.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 Vrcholom ponuky sa stala Fabia RS. Na rozdiel od ostrého Pola používala výlučne naftový motor 1,9 TDI. Mal výkon 96 kW, čo stačilo na šprint na stovku za 9,6 sekundy a maximálku 206 km/h. Pritom ste spotrebu udržali hlboko pod šesť litrov na 100 km.

V roku 2004 prišla na trh modernizovaná verzia. To už mala Fabia na konte milión vyrobených exemplárov. Obchody išli dobre, takže zmeny boli skôr kozmetické, aspoň čo sa týkalo dizajnu. Prepracovaná maska dostala po facelifte masívnejšie lamely a v novom prednom nárazníku sa podľa vzoru RS objavili kruhové hmlové svetlá. Pribudla tiež „céčková“ zadných svetiel. Jednotlivé verzie výbav sa pýšili novými názvami – napríklad Comfort nahradila úroveň Ambient. Boli tiež štedrejšie. Pod kapotou sa toho udialo viac. Trojvalcový diesel 1,4 TDI si mohli zákazníci vybrať s výkonom 51 alebo 59 kW. Navyše plnil prísnejšiu emisnú normu Euro 4. No a polepšil si aj motor 1,4 16V, ktorého výkon vzrástol z 55 na 59 kW. To boli ale naozaj posledné technické zmeny, pretože rožky už vystrkovala druhá generácia.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 V roku 2004 prišiel čas na menší facelift. Maska dostala masívnejšie lamely a v nárazníku sa objavili kruhové hmlové svetlá.

Tá sa predstavila v roku 2007 na jarnom ženevskom autosalóne. Krátko nato, presne 13. apríla, zastavila Škoda výrobu hatchbacku a v decembri aj výrobu kombi a sedanov. Kto sa v tom čase rozhodol uprednostniť prvú generáciu, spravil dobre. Výpredajové kusy u dílerov mali lákavé cenovky. Taký sedan sa dal kúpiť za menej než 230 000 korún. Z liniek zišlo za takmer osem rokov produkcie 1,79 milióna kusov. Boli medzi nimi aj verzie, ktoré sme nespomínali. Okrem mnohých akčných aj Combi s priehradkou v triede N1, ktoré sa dalo v tom čase zaobstarať bez DPH, či vyslovene úžitková verzia Praktik s dvoma sedadlami a nákladným priestorom. Veľmi úspešná ale nebola. Na pôvodnú Feliciu Pick-up s nadstavbou sa nechytala úžitkovými vlastnosťami, nehovoriac o cene.

Počas svojho života vznikala Fabia nielen v domácich českých závodoch. Montovali ju v poľskej Poznani, ruskej Kaluge, na Ukrajine v Solomonove a dokonca v Keni, kde sa o jej montáž starala spoločnosť CMC Motors Group v Nairobi. Z druhej generácie vyrobila Škoda približne rovnaký počet exemplárov. Jej dizajn však rozhodne nenadchol. To sa zmenilo až v roku 2014 s treťou generáciou, ktorú navrhol vtedajší šéfdizajnér automobilky Jozef Kabaň. Od roku 2021 je na trhu aktuálna štvrtá generácia, postavená na platforme MQB. Vo výrobe by mala vydržať, napriek plánu nahradiť ju elektrickým modelom, až do konca desaťročia. Dovtedy sa budeme iste stretávať na cestách aj s autami prvej generácie. Je ich stále dosť a na rozdiel od Felicie jej protikorózna ochrana zaručila dlhšiu životnosť.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia – prvá generácia 1999 A takto vyzerala kompletná zostava.

Benzínové motory

Naftové motory

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….