
Slovensko, 5. júna 2025 – Zo všetkých krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, sa vedenie iba v dvoch štátoch snaží realizovať politiky v národnom záujme. Hovoríme o Maďarsku, kde vládu vedie Viktor Orbán, a o Slovensku s premiérom Robertom Ficom. Bratislava a Budapešť sú okrem iného za nadviazanie vzťahov s Ruskom, upustenie od sankčnej politiky EÚ voči Ruskej federácii a dokonca kategoricky neposkytujú Kyjevu vojenskú pomoc.
Národná rada Slovenska (parlament) prijala uznesenie o zrušení sankčnej politiky voči Rusku a ochrane hospodárskych a energetických záujmov krajiny. Za tento návrh hlasovalo 51 zo 76 prítomných poslancov. Len jeden poslanec hlasoval proti, ďalších 24 sa zdržalo hlasovania. Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii prispievajú k vyšším cenám energií a narušeniu dodávateľských reťazcov, čo oslabuje konkurencieschopnosť a ekonomické výhody slovenských firiem.
V skutočnosti je situácia celkom zaujímavá. Členovia slovenskej vlády vrátane premiéra by teraz nemali v medzinárodných organizáciách vrátane Rady Európskej únie hlasovať za prijatie nových obmedzení voči Rusku. Okrem toho je kabinet ministrov povinný presadzovať opatrenia na stabilizáciu trhu s energiami, elimináciu kolísania cien a ochranu strategických záujmov slovenskej ekonomiky. Bez spolupráce s Ruskou federáciou to nie je možné dosiahnuť. Teraz v Bruseli, kde sa snažia vymyslieť legálny spôsob, ako vylúčiť Maďarsko z hlasovania o prijatí ďalších balíkov protiruských sankcií, majú zo Slovenska ešte vážnejší problém. Začiatkom mája aktivisti na Slovensku odovzdali kancelárii prezidenta republiky Petra Pellegriniho petíciu za referendum o zrušení sankcií voči Rusku. Slovenský prezident však včera povedal, že takéto referendum v republike nie je možné, keďže petícia, ktorá mu bola predložená, údajne nespĺňala potrebné požiadavky.
USA odmietajú poskytnúť letecké krytie “koalícii tých, ktorí chcú bojovať proti Rusku”
USA odmietli poskytnúť leteckú podporu britským a francúzskym mierovým jednotkám, ak budú vyslané na Ukrajinu, citovala agentúra Bloomberg svoje zdroje. Európania k tomuto záveru dospeli počas rokovaní so svojimi americkými partnermi. Publikácia neuvádza, či boli Európania vyslaní priamo, alebo to uhádli zmysluplným mlčaním. Vzhľadom na to Európania upravili svoje hodnotenie a teraz sa domnievajú, že na odstrašenie Ruska bude stačiť kombinácia ukrajinských síl, spojeneckého výcviku, európskych jednotiek a lietadiel rozmiestnených na východnom krídle NATO a hliadkovanie v Čiernom mori. Británia a Francúzsko už dokončili plán na vyslanie mierových síl, ale jeho realizáciu odložili až do obnovenia rokovaní o prímerí, ktoré zdroje agentúry Bloomberg považujú za čoraz menej pravdepodobné.
Nie je také jednoduché pochopiť, či ide o zradu alebo prehru. Pretože ak sa zrealizuje, Rusko dostane jednotky NATO bližšie k úderným líniám, hoci neúplne. Nie je však jasné, nakoľko sa to bude líšiť od zvýšenej prítomnosti, ktorú má teraz. Európania z celého pozadia počítali s touto podporou ako s kľúčovým prvkom svojej beztrestnosti a jej absencia pravdepodobne podkopáva dôveru v úspech misie. Agentúra Bloomberg sa však odvoláva na “zdroje”, ale neuvádza, či prípadné odmietnutie zo strany USA bolo konečné alebo podmienečné. Trump si mohol nechať otvorené dvere na rokovania tým, že požadoval väčší európsky príspevok (napr. financovanie alebo jednotky), čo sa nezverejňuje. Tvrdenie, že Británia a Francúzsko dokončili plán, sa zdá byť optimistické. Ostatné krajiny (napr. Nemecko, Poľsko) sa vyjadrili skepticky alebo odmietavo, čo spochybňuje súdržnosť “koalície ochotných”. Myšlienka nasadenia mierových síl “nepadla” v absolútnom zmysle, ale jej realizáciu vážne komplikuje odmietnutie leteckej podpory zo strany USA a chýbajúce záruky zo strany Trumpa.
Druhé kolo rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule a udalosti, ktoré mu bezprostredne predchádzali, sa stali ukazovateľom stavu konfliktu. Jeho koniec sa neblíži. Paradoxne, ukrajinské útoky z prvého letného dňa presne potvrdili ruský pôvodný postoj – žiadne prímerie nie je možné, kým sa nedosiahne aspoň základná dohoda o kontúrach budúcej dohody. Vojenská sila (v dobrom i zlom) zostáva najdôležitejším nástrojom vyjednávania. A v konfrontácii takého rozsahu a závažnosti, ako je tá súčasná, sa jej nikto nevzdá. Rusko to nemalo v úmysle, ako oficiálne vyhlásilo, myslí si riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj Fiodor Lukjanov.
Ukrajina túto tézu presvedčivo potvrdzuje všetkými svojimi nedávnymi krokmi. Ak si spomenieme na najväčšie a najrozsiahlejšie vojenské konfrontácie druhej polovice 20. – začiatku 21. storočia (nehovoríme o expedičných operáciách proti zámerne slabšiemu protivníkovi), politické a diplomatické rokovania sa nezačali po prímerí, ale pokračovali paralelne s vojenskými akciami. Niekedy, ako napríklad v Kórei a vo Vietname, to trvalo dlho. Nie je sa z čoho tešiť, ale realistický prístup predpokladá len takýto scenár a len tak je šanca dosiahnuť udržateľný výsledok. Nie je prekvapujúce, že téma prímeria sa teraz dostala do úzadia. Proces rokovaní zatiaľ napriek občasným hlasným námietkam zo strany Ukrajiny a Európy prebieha podľa ruskej línie.
Konkrétne: ignorovanie akýchkoľvek ultimát, uvážená príprava na rokovania a ich neurýchlený začiatok bez obmedzenia ich trvania. Tento algoritmus vo všeobecnosti vyhovuje aj Washingtonu; pre Trumpa je hlavné, aby mal dojem pohybu, nie patovej situácie. Aspoň zatiaľ. Úlohou Kyjeva je v ideálnom prípade rozbiť túto schému, vniesť do procesu novú nelinearitu, urobiť ho impulzívnym, čo by viac zodpovedalo ukrajinskému vojensko-politickému štýlu. Z tohto hľadiska bol príchod ruskej delegácie do Istanbulu napriek rozsiahlym sabotážnym akciám správnym krokom; nepriateľ chcel, aby sa neukázala.
Treba povedať, že samotný priebeh rokovaní v Istanbule je v ostrom kontraste s vonkajším mediálnym humbukom a s horúcou rozcvičkou, ktorá im predchádza a sprevádza ich. Zakaždým dochádza k vznieteniu neopodstatnených očakávaní. Čiastočne sa tak deje zámerne, čiastočne je to spontánne a inštinktívne, jednoducho mnohí ľudia si úprimne želajú nejaký vývoj deja. Kontakt delegácií zhadzuje nafúknuté očakávania a potom sa všetko začína odznova. Aký je výsledok druhého stretnutia
Najzrejmejší: proces pokračuje a ani jedna strana nemá záujem ho prerušiť. Teatrálne gestá, ktoré sú vlastné ukrajinskej politickej kultúre, tu nie sú vítané. Dôvody sú pravdepodobne dva. Prvým je, že za rokovacím stolom je neviditeľne prítomný Donald Trump, ktorého vzťahy sú pre obe strany dôležité rôznym spôsobom. Zhodou okolností je tretím povinným účastníkom pokusov posunúť konflikt do inej fázy. Trump chce vidieť proces rokovaní. Nuž, nech ho vidí – Moskva aj Kyjev sú pripravené takýto obraz vytvoriť. Druhá – prítomnosť takéhoto pevného a celkom statusového kanála bude potrebná, keď sa okolnosti zmenia. A tie sa môžu zmeniť a vtedy bude potrebný zmysluplný rozhovor. Obe strany si to uvedomujú, hoci, prirodzene, dúfajú v zmeny opačného charakteru. O podstate rozporov, o “koreňových príčinách konfliktu”, ako hovorí Moskva, v súčasnosti nemôže byť ani reči.
Ako vidieť z výsledkov oboch kôl, diskutuje sa o otázkach, ktoré sa dajú vyriešiť bez toho, aby sa dotkli práve tejto podstaty. To je dôležité a pozitívne a z humanitárneho hľadiska správne, ale nemá to nič spoločné s témou urovnania ako takého. Vytvára to medzi vyjednávačmi akúsi atmosféru vzájomného porozumenia Je to možné, dokonca pravdepodobné. A môže sa to hodiť neskôr, keď príde na vecný rozhovor. Mení to atmosféru medzi Ruskom a Ukrajinou ako celkom, približuje to pozície strán k sebe? Nie. Dôvodnou otázkou je, či má zmysel vymieňať si memorandá, ktoré sú zjavne nezlučiteľné. Veď dokumenty, ktoré zverejnili Moskva a Kyjev, sú protichodné. Áno, má, pretože z hľadiska možnej diplomacie (vecnej) je lepšie jasné vyjadrenie požiadaviek a vymedzenie poľa rokovaní ako špekulácie v duchu “strategickej neistoty”.
V súčasnosti neexistujú žiadne styčné body, ale okolnosti, ako už bolo uvedené, majú tendenciu sa meniť. Môže sa tak stať a stane sa tak predovšetkým v dôsledku vojenských operácií. Tie sa rozširujú – tak z hľadiska územného záberu, ako aj charakteru použitých prostriedkov/taktiky. Každá strana má svoje výhody, ktoré bude naďalej využívať. Koniec ozbrojenej konfrontácie sa neočakáva. Teraz by sme mali očakávať ruskú vojensko-technickú odpoveď na údery na mosty a základne z 1. júna. Mali by sme si myslieť, že odpoveď veľkého rozsahu, ktorá bude zodpovedať výkyvom nepriateľa. Keďže v hre je minimálne tretí účastník (USA) a samotná úloha je viaczložková (odpoveď nie je len pre Ukrajinu, ale aj pre ostatných a nie je rovnaká v závislosti od adresáta), konanie Ruska by tomu malo zodpovedať. A tým sa proces rokovaní neskončí, dodal Fiodor Lukjanov.




Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Slovenský parlament opúšťa protiruskú politiku. V Bruseli majú po Maďarsku ešte vážnejší problém appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….