SNS chce paralyzovať stráž prírody. Štvorkolkári sa tešia

Podľa predloženej novely sa umožní vjazd motorových vozidiel, štvorkoliek, motoriek do území s druhým stupňom ochrany. Aký to bude mať dôsledok?

V druhom stupni ochrany sa nachádza väčšina území chránených krajinných oblastí, ktorých je na Slovensku 14, a tiež ide o ochranné pásma národných parkov. Tu všade budeme pozorovať negatívne dôsledky. Prakticky tým sprístupníme mototuristiku, stúpne počet motorkárskych, štvorkolkárskych aktivít v prírode. Živočíchy v danom území budú rušené, bude plašená poľovná zver a pôjde aj o zásah do vlastníckych práv, s čím sa majitelia pozemkov tak ľahko nestotožnia.

Ako to zasiahne vlastníkov?

Novela umožní komukoľvek jazdiť po účelových, lesných i poľných cestách. A majiteľom sa asi nebude páčiť, keď sa im niekto cudzí bude prevážať po ich lúke, poli alebo po pozemku, ktorý obhospodarujú. Neviem, čo chcú touto novelou dokázať. Nekontrolované vstupy môžu spôsobiť vyjazdenie trás na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch, čo je v rozpore s vlastníckymi právami. Stačí sa po rovnakej trase prejsť párkrát od večera do rána a máte cestu aj s koľajami. Farmárom spôsobíte škodu dvakrát. Najprv na úrode a potom – môžu im krátiť dotácie.

Pretože na snímkach, ktoré sa využívajú pri kontrole, už nebude na časti pole ale cesta?

Presne tak, tieto nové plochy vám z dotácií škrtnú.

Túto úpravu predkladatelia obhajujú aj tým, že chcú umožniť lepší prístup majiteľov na ich pozemky…

Ale veď toto je už v existujúcich zákonoch vyriešené. Zákazy vjazdu sa dnes nevzťahujú na vozidlá, ktoré slúžia na obhospodarovanie pozemkov alebo pokiaľ ide o správcov vodných tokov, správcov alebo nájomcov pozemkov. Ak by táto novela prešla, dostane sa do rozporu s inými zákonmi, s dopravným zákonom, lesným a ďalšími… Predkladatelia zákona tvrdia, že ľudia boli šikanovaní napríklad na kopaniciach, práve kvôli zákazom vjazdu. Alebo že včelári nemôžu ísť za svojimi včelstvami, či dokonca rybári nemôžu ísť na ryby. Ale toto všetko sa už dnes dá jednoducho vyriešiť.

Už ste niečo podobné vybavovali?

Rádioamatéri mávajú rôzne súťaže tri-, štyrikrát do roka. Jazdia s autami a konštrukciami aj do chránených území, snažia sa dostať na vrcholy kopcov, z ktorých majú najlepší signál. Pred niekoľkými rokmi netušili, že sa niečoho dopúšťajú. Všetci si však vybavili výnimky na okresných úradoch. Najprv im to povolili na skúšobnú dobu, ale v poslednom období to už veľmi pekne funguje. A presne takýmto spôsobom možno vyjsť v ústrety včelárom, rybárom, takisto si už dnes môžu požiadať o výnimku. Je to len o komunikácii. Navrhovaná úprava zákona ničomu neprospeje. Práve naopak. Negatívne to pocítia aj turisti.

Ako?

Vyberiete sa na turistiku. Budete si chcieť oddýchnuť, zrelaxovať, budete hľadať to, čo vždy – pokoj, ticho a zrazu sa tam budú okolo vás preháňať štvorkolky, motorky. V prírode sa bude kopiť ďalší odpad. Jazdenie spôsobuje zánik bylinného porastu, ničí chránené rastliny, ničí hniezda. Veľa ohrozených vtákov hniezdi v trávnatom biotope, napríklad škovránok poľný, ľabtuška poľná, pŕhľaviar červenkastý, chrapkáč poľný, strnádka lúčna a mnoho ďalších druhov. Pre mnohé živočíchy to bude znamenať veľký stres. Už len keď sa motorka preženie lesom, kde je silná ozvena, môžete prekaziť hniezdenie vzácnych druhov vtákov. Toto do prírody nepatrí. Je to nežiaduci prvok. Motorkári predsa majú svoje legálne trate, kde si môžu ísť zajazdiť. Toto je však novodobý turizmus, moderné hobby a nie je správne, keď si niekto ide na úkor prírody presadzovať svoj adrenalínový zážitok.

Čítajte viac V slovenskej prírode sa bude môcť pytliačiť, ťažiť, kradnúť a ubližovať. Zničíme ju bez hanby a svedkov?

Niekto to môže vnímať ako lepšie sprístupnenie prírody ľuďom…

…naozaj neviem, či práve toto bude predstavovať otvorenie krajiny a prírody ľuďom, aby si ju ľudia mohli viac užiť. Kedysi sme chodili do prírody pešo, s batohom na chrbte, alebo na bicykli. Naozaj si dnes vieme prírodu užiť len z auta, motorky, zo štvorkolky? Z vlastných skúseností viem, že sa vždy dá nájsť nejaké riešenie, keď sa ľudia chcú dohodnúť. Celoplošná úprava nie je správna. Každé územie má svoje špecifiká, malo by sa na to prihliadať. Táto novela môže spôsobiť vážne problémy. Sú vypuklé už dnes.

Narážate na rozbeh hubárskej sezóny?

Niektorí ľudia sú ako odtrhnutí z reťaze. Nič nerešpektujú, jazdia autami po lesoch, krížom-krážom po lúkach. Je to neuveriteľné… A keď sa Huliak oháňa obyvateľmi vidieka, tak ich v skutočnosti šikanuje niekto iný. Motorkári. Pred piatimi rokmi boli obyvatelia kopaníc atakovaní nájazdmi motorkárov. Skupina piatich až siedmich motorkárov si chodila len tak jazdiť po lesoch, lúkach. Domácim a chalupárom to prekážalo. Chceli tam mať pokoj, túžili po oddychu, neboli nadšení z hluku. Dali sa dokopy, spísali petíciu asi v takomto znení – my obyvatelia kopaníc sme proti tomu, aby sa porušovali zákony a aby nám motorkári jazdili cez pozemky a rušili nás. Chceme mať zdravé kopanice, nechceme motorkárov. Petíciu odovzdali starostovi na obecný úrad a ten konal. Riešilo sa to s políciou, zapojili sa poľovné združenia, aj stráž prírody. A vyriešilo sa to. Nejde o jediný prípad. Neraz nám ľudia z kopaníc volajú – prosím vás, mohli by ste tu dať značenie, aby ľudia vedeli, že je tu chránené územie? Jazdia tu motorky. A tak sme osadili značenie a dohovárali tým, čo porušovali zákon. My strážcovia máme veľmi dobrú spoluprácu s poľovnou strážou. Výhovorka, že šikanujeme ľudí na vidieku, je absolútnym nezmyslom.

Ďalšia zmena zákona o ochrane prírody sa týka cyklistov, tiež by sa mali uvoľniť pravidlá. Ako sa na to pozeráte?

Cyklista by si potom mohol z pohľadu ochrany prírody jazdiť, kde sa mu len zachce v druhom stupni ochrany. No opäť narážame na ten istý problém. Cyklista by takýmto konaním porušoval iné zákony, napríklad lesný zákon. Ak by sa uvoľnili súčasné pravidlá pre pohyb cyklistov v druhom stupni ochrany, ľudí by to nabádalo, aby si kdekoľvek vyjazdili nové traily. S týmto máme v Malých Karpatoch bohaté skúsenosti. Partia bajkerov si vytýči cyklotrasu skrz lesný porast. Povie si – tu chceme skokanský mostík. Vypília si stromy, ktoré im na trase zavadzajú. Zo skalného podložia vylúpu skaly. To všetko je podľa súčasných zákonov zakázané. Prijatím novely sa to zlegalizuje a my nebudeme môcť nijako zakročiť.

Nie je ale tlak na sprístupnenie ďalších miest na bicyklovanie prirodzený? Horská cyklistika sa stala fenoménom.

Slovensko rozvíja nové cyklotrasy, pribúdajú nové bikeparky. Každá kategória cyklistov si už dnes môže prísť na svoje. Každý, kto si ide vybiť adrenalín do prírody, zaskákať si po skalách, by mal myslieť na to, že aj on môže plašiť vtáctvo, zver, a nechtiac usmrcovať živočíchy. Ak vyrezáva stromy, jazdí po semenáčoch, poškodzuje les. Môže prispieť k šíreniu inváznych druhov rastlín. A opäť, ak niekto chce spraviť nejaké cyklistické podujatie a chcel by umožniť ľuďom prejsť cez chránené územie, vždy sa dá nájsť nejaké riešenie. Len treba komunikovať, osloviť obhospodarovateľa, okresný úrad. Treba však nastaviť rozumné hranice, nepustiť do vzácnych území 200, ale povedzme iba 50 cyklistov.

Novela upravuje jednu podstatnú vec, a to, kde vlastne dobrovoľná stráž prírody bude môcť pôsobiť. A to iba na vlastnom pozemku. Ak bude chcieť riešiť niečo na cudzom, musí si najprv vypýtať povolenie od vlastníka. Čo to v praxi prinesie?

Dobrovoľnú stráž prírody to paralyzuje. Ani si neviem predstaviť, ako by tento model, ktorý navrhli, mohol vôbec fungovať. To je rovnako absurdné, ako keby si policajti museli od vás pýtať povolenie, či vám vôbec môžu kontrolovať auto, merať rýchlosť. Alebo by si policajt musel pýtať povolenie od vlastníka cesty, aby mohol vykonávať to, čo mu prikazuje jeho profesia. Ide o bizarné obmedzenie pôsobenia strážcov. Bez predchádzajúcich súhlasov nebude môcť dobrovoľný strážca vykonať absolútne nič.

Tento model obhajujú predkladatelia tým, že to podobne funguje pri rybárskej, poľovnej, lesnej či poľnej stráži…

Lenže stráž prírody, či už profesionálna, alebo dobrovoľná, neháji niečo súkromné. Háji verejný záujem a tým záujmom je ochrana prírody! Každá zo stráží, ktoré ste vymenovali, má na starosti nejaký „objekt“, rybárska stráž vodné plochy, priehrady, poľovná stráž svoj revír, lesná, poľná to isté. Sú viazaní na objekt, ktorý vlastnia, alebo majú v prenájme. Ale stráž prírody v CHKO Biele Karpaty má na starosti oblasť od Skalice po Púchov, a nedokážem si predstaviť, ako by to mohlo fungovať. Niekto nám nahlási nejaký problém v lese, a my povieme – viete čo, nemôžeme tam ísť, lebo nemáme povolenie od majiteľa?!

Ak by to prešlo, aké to bude mať následky?

Veľmi negatívne. Dobrovoľní strážcovia prírody nebudú chodiť do terénu. Bude sa vo väčšej miere páchať nelegálna činnosť. Do prírody sa budú voziť odpady, bude sa poškodzovať verejný aj súkromný priestor. Nebude to mať kto kontrolovať. V treťom stupni zastavím motorkára, budem ho chcieť poriešiť z pohľadu zákona o ochrane prírody, ale on mi zrazu utečie o 20 metrov do vedľajšej časti lesa, kde už nebudem mať povolenie vlastníka alebo správcu pozemku, a teraz čo?! Mám od kolegov informácie, že ešte tento zákon neschválili a už v ochranných pásmach národných parkov jazdia motorkári a myslia si, že tieto zmeny už platia. Sledujeme motorkárske fóra, takmer všetci motorkári a štvorkolkári sa tešia, keď táto novela vstúpi do platnosti! Niečo sa tu roky budovalo a teraz to všetko zničíme. Stráž bude mať zviazané ruky, nebude mať kto kontrolovať dianie v prírode a to je na tom to smutné. Bude to odkázané len na „dobrú vôľu“ občanov, ich aktívnu činnosť.

Práve týmto argumentuje Taraba, že napokon ľudia chodia do prírody a tí môžu nahlasovať podozrivé veci. Fungovalo by to?

To je nemysliteľné. Často stretávame ľudí, ktorí nám povedia, že videli nelegálne vjazdy alebo inú nelegálnu činnosť. Vyzveme ich, že aj oni to môžu ako občania zdokumentovať a poslať na príslušné orgány, dáme im aj vizitku s linkom a adresou, kde môžu dávať tieto podnety (podnet.straz­prirody.online). Ale takmer každý jeden vám povie – ja nebudem nič nahrávať a niekam posielať, nie som udavač! Nebude to fungovať. Niektorí ľudia sú uvedomelí, ale takých je minimum, možno pár percent. Dnes väčšina obyvateľov nechce vyjsť z komfortnej zóny.

Aké profesie majú zvyčajne záujem o dobrovoľnú stráž prírody?

Pôsobia medzi nami aktívni aj bývalí policajti, bývalí vyšetrovatelia z kriminálky, členovia Zboru väzenskej a justičnej stráže, vojaci, právnici, lekári, členovia Horskej záchrannej služby, poľovníci, odborníci z ochrany prírody.

Špinavá zosnovaná zločinecká skupina. Toto povedal Huliak o vás vo verejnoprávnej televízii, výroky podobnej úrovne na vás smerujujú aj Taraba, Kuffa. Ako ich vnímate?

S kolegami sme znechutení a zaskočení. Keď sa v prírode zhovárame s ľuďmi, máme zvláštne pocity. Nevieme, čo máme očakávať od verejnosti alebo od konkrétneho človeka, ktorého prejednávame po týchto vyjadreniach, ktoré zazneli v médiách. Ide o urážky každého poctivého strážcu, ktorý vykonáva svoju prácu s presvedčením, s tým, že zložil sľub a štát mu dal moc, aby mohol vymáhať dodržiavanie zákonov v prírode. Nedokážem si predstaviť, že by napríklad minister vnútra Šutaj Eštok takéto niečo hovoril na adresu Policajného zboru. To je niečo nemysliteľné, aby niekto nazval dobrovoľných strážcov, že sú teroristická jednotka Hamasu alebo špinavá zločinecká skupina. Veď toto do 21. storočia nepatrí. Za kolegov, s ktorými chodievame na hliadky, sa môžem zaručiť, že ich ľudia vnímajú pozitívne. Pristavujú sa pri nás, sú zvedaví, pýtajú sa, dozvedajú sa veľa informácií o biotopoch, živočíšnych či rastlinných druhoch. Sme prvým kontaktom pre ľudí v chránenom území. Sme tu pre ľudí, pre turistov, vieme poskytnúť prvú pomoc, vieme nasmerovať ľudí správnym smerom. Neviem, kto podstrkuje týmto pánom rôzne informácie, ale keby sa s nami stretli, určite by pochopili, že nie sme žiadni militanti ani teroristi, ktorí hádžu ľudí o zem či ich strhávajú z bicyklov. To, čo o nás narozprávali, je urážka.

Je však fakt, že sa občas objavovali výhrady voči konaniu niektorých strážcov, k ich správaniu. Niektorí ľudia si aj boli vedomí svojho priestupku a uznali ho, ale predsa len, očakávali zrejme ústretovejší prístup. Viem o prípade, keď si jedna pani vyvrtla členok na turistike, a preto si chcela pri zostupe skrátiť cestu a mala nie príjemný zážitok so strážcom. Registrujete niečo podobné?

Áno, vieme z počutia o nejakých prípadoch z minulosti. Dnes ale máme prijaté smernice, ktorými sa každý strážca musí riadiť. Sme si vedomí, že môžete vykonať tisíc dobrých skutkov, môžete zachrániť turistu, pomôcť chatárom, ale stačí jeden zlý skutok a ten vymaže všetko. Za seba a mojich najbližších spolupracovníkov, či už profesionálov, alebo dobrovoľníkov, môžem povedať, že sa snažíme o ústretovejší prístup v zmysle zákona a etického kódexu. Ale pôsobíme na západnom Slovensku a napríklad neviem, čo sa deje na východe. Nemáme dosah na všetkých. Sú dve skupiny dobrovoľných strážcov. Prvú tvoria srdciari, tí, čo to robia z presvedčenia, ktorých to baví a chcú niečo robiť pre spoločnosť, prírodu a dobrý pocit. Druhá skupina sa vezie s pocitom, že má pridelený status strážcu, vstupku na vjazd, ale v skutočnosti je aktivita slabá a pre stráž prírody nie sú prínosom. V tomto roku bolo práve z tohto dôvodu niekoľko strážcov vyradených z evidencie. Dobrovoľných strážcov však treba motivovať, rozvíjať, robiť im školenia. Riešením nie je paralýza zmenou zákona, ale reforma.

Ako by sa mali riešiť zlé skúsenosti so strážcami?

Každá CHKO má svojho koordinátora pre stráž prírody, ten koordinuje výkon strážnej služby. Vždy hovorím, keď sa nám dostane do uší, že nejaký strážca nevykonal ten úkon tak, ako by mal, aby si ľudia odpísali číslo služobného preukazu. Je povinný ho dať k nahliadnutiu. Ľudia môžu dať podnet na Štátnu ochranu prírody alebo na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, nech sa tým úrady zaoberajú. Ak sa človeku nepáči prejednávanie priestupku, nech si urobí záznam. Ak strážca nechce ukázať preukaz, zavolám hliadku Policajného zboru. Ja osobne by som tak konal. Iné riešenie nevidím.

Ako je to so strážou prírody v Česku? Posilňuje sa alebo sa chystá oslabenie ako na Slovensku?

Viem o tom, že v priebehu dvoch rokov sa českým dobrovoľným strážcom rozšírili kompetencie a, naopak, stúpol ich kredit, sú verejnými činiteľmi.

Spomínali ste, že často dávate turistom informácie. Čo na Slovensku chýba, a prejavuje sa to najmä pri medveďoch, je osveta. Vedeli by ste si predstaviť, že by práve strážcovia mohli s týmto pomôcť?

Myslím si, že toto je celkom dobrý nápad. Ak by sme mali problémy s medveďmi aj na západnom Slovensku, verím tomu, že by sme niečo podobné mali už rozbehnuté. V lokalitách, kde by sa zdržiaval medveď a kde by napríklad chodili hubári alebo turisti, by sme určite chodili často do terénu a vysvetľovali by sme ľuďom, ako sa správať pri stretnutí s medveďom. Možno by stálo za to urobiť aj brožúrku. Pomáhalo by to odprezentovať strážcov – aj my sme tu! Keď je problém, môžete sa na nás obrátiť. Sme tu pre vaše bezpečie. Napokon, už sme mali podobnú skúsenosť. Počas strážnej služby sme sa stretli s mláďaťom diviaka lesného. Vedeli sme, že blízko je jeho mama a vieme, aké vážne by mohlo byť stretnutie s rozzúrenou diviačicou. Pri ceste z lesa sme sa stretli s turistom, upozornili sme ho na výskyt diviačích mláďat a na riziko stretnutia s ich matkou, čo by mohlo ohroziť jeho zdravie a život. Vysvetlili sme mu, že mu nechceme brániť v slobodnom pohybe po náučnom chodníku, ale že mu to vzhľadom na súčasný výskyt diviakov neodporúčame. Turista bol zaskočený, ale zároveň milo prekvapený, že sme ho upozornili.

Taraba povedal, že strážcovia majú pôsobnosť na celom Slovensku, nikto nevie, kde beháte a celá stráž prírody je nekontrolovateľná. Je to tak?

Je to hlúposť. Dobrovoľný strážca nemá v pôsobnosti celé Slovensko. Každý je viazaný na niektorú CHKO, napríklad ja som pre CHKO Biele Karpaty, iní strážcovia sú pre Malé Karpaty, Záhorie, Strážske vrchy, Kysuce. Je tu taká možnosť, ak má strážca dobrý kredit a je dobrý vo svojom odbore, je spoľahlivý, môže si rozšíriť kompetenčné územie aj do druhej CHKO. A to tak, že ho koordinátor z CHKO odporučí. Ale nebeháme po celom Slovensku, ako to tvrdí Taraba. Navyše predsa existuje aplikácia – Integrovaný systém stráže prírody. Vďaka nej si vie každý koordinátor pozrieť rozpis služieb, vie, kto, kde, v akom čase je. Takže existuje dobrý prehľad o práci strážcov v teréne.

Jedna z Tarabových výčitiek smerovala aj k tomu, že si môžete lustrovať ešpézetky a majiteľov vozidiel. Ako to prebieha?

To nie je tak, ako povedal, že my si po večeroch lustrujeme ľudí. Môžeme to vykonávať len počas našej služby v teréne a prístup do toho majú len osvedčení strážcovia. Inak sa to ani nedá, robia sa z toho odpisy. Vždy sa zaznamená, za akým účelom lustrácia prebehla, nejde o nič svojvoľné, ako to na tlačovke tvrdil Taraba. Opäť je to nezmysel. Rovnako ako tvrdenie, že nám k tomu dali prístup za Mikulca. Túto funkcionalitu majú k dispozícii oprávnení strážcovia niekoľko mesiacov, my týmto odbremeňujeme správne orgány. Ak nájdeme odstavené vozidlo na mieste, kde je zákaz vjazdu, vieme si napríklad overiť, či ide o vlastníka pozemku. Ak sa preukáže, že išlo o nelegálny vjazd, inšpekcii alebo okresnému úradu dodáme kompletné podklady so všetkými potrebnými údajmi, takže už nemusia nikam ísť a vedia to vybaviť rovno z kancelárie.

Ako sa celkovo pozeráte na súčasné dianie v ochrane prírody?

Sledujeme to dennodenne od príchodu novej vlády, veď my tým žijeme. A to, čo sa robí, nemá s ochranou prírody nič spoločné. Chápem, že je tu verejný záujem a určite aj súkromný záujem, ale treba hľadať prieniky, riešiť veci s rozvahou, aby boli oba záujmy vyvážené. Som znepokojený z toho, aký to môže mať ďalší vývoj. Stále sa objavuje niečo nové. Už len touto zmenou v zákone nastanú vážne problémy. A obávam sa, že tých zmien je do budúcna pripravených viac. Asi neskončili len pri tejto jednej novele. Kvôli nej sme z Asociácie strážcov chránených území Slovenska písali každému jednému poslancovi NR SR list, kde sme poukázali na nezmyselnosti tohto zákona, uviedli sme aj alternatívy. Písali sme aj prezidentovi, nech tento zákon vetuje v podobe, v akej je predkladaný. Verejnosť sa k tomu nemala ako vyjadriť. A mala by sa. Veď tu žijeme všetci, zdieľame jeden priestor. To predsa nemôže fungovať tak, že päť poslancov niečo predloží v parlamente, ostatní to odklikajú a hotovo.

K čomu by ste chýbajúcu dobrovoľnú stráž prirovnali?

Na Slovensku pôsobia dobrovoľné hasičské zbory. Keby ich nebolo, nie som si istý, či by profesionálni hasiči všetko stíhali.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….