Súhlasili s atentátom na Fica a polícia ich obvinila. Diskutujete aj vy na internete? Na toto si dajte pozor, inak vám zaklopú na dvere polícajti

Muža obvineného zo schvaľovania atentátu na predsedu vlády Roberta Fica budú stíhať väzobne. Ako informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková, sudkyňa pre prípravné konanie ŠTS vyhovela návrhu prokurátora na vzatie do väzby obvineného J.K. Ten je obvinený z trestného činu niektorých foriem účasti na terorizme. Dôvodom väzby je obava z možného úteku a z pokračovania v trestnej činnosti, teda úteková a preventívna väzba.

„Sudkyňa pre prípravné konanie, z dôvodu absencie výnimočných okolností, nenahradila väzbu nad obvineným dohľadom probačného a mediačného úradníka ani písomným sľubom obvineného,” uviedla Kudjáková. Doplnila, že rozhodnutie súdu nie je právoplatné, nakoľko obvinený proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vo štvrtok 3. októbra informoval, že polícia zadržala a obvinila muža, ktorý vo zverejnenom videu povedal: „…neviem, ale podľa mňa Cintula ho zle trafil. Mal ho trafiť do čela“. Šutaj Eštok ho zároveň označil za „jedného z absolútnych podporovateľov súčasnej opozície“, čo podľa neho dokazuje napríklad aj transparent, ktorý u neho našli počas domovej prehliadky.

A práve za takéto diskusie vám hrozí väzenie a trestné stíhanie.

Legislatíva chýba, trestať ale môžu

Falošné správy, alebo dezinformácie sa v online priestore šíria niekoľko rokov, pričom sa tento problém stal najvypuklejším počas obdobia pandémie Covid-19. Bývalá vláda mala niekoľko návrhov, ako môcť takýto obsah v online priestore zakázať, či trestať. Vtedajšie vedenie ministerstva spravodlivosti navrhovalo, aby do Trestného zákona pribudol nový trestný čin „Šírenie nepravdivej informácie”, avšak tento legislatívny zámer neprešiel. Jedným z dôvodov neúspechu bolo veľmi nejasné definovanie nepravdivej informácie.

Následne malo snahu vniesť poriadok do online sveta ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prostredníctvom návrhu zákona o opatreniach na zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti platforiem v online prostredí, avšak s končiacim sa mandátom dočasnej vlády skončil aj tento legislatívny zámer. „Šírenie dezinformácií alebo falošných správ nie je aktuálne upravené žiadnym osobitným právnym predpisom, aj keď v minulosti boli pokusy o prijatie nového zákona, ktorý by upravoval uvedenú problematiku”, upozorňuje advokát z advokátskej kancelárie LEXANTE, JUDr. Ján Huňady.

Aj napriek chýbajúcej legislatíve môže polícia voči šíriteľom dezinformácií alebo falošných správ konať, musia však napĺňať znaky trestného činu, teda postupuje sa podľa Trestného zákona, prípadne podľa zákona o priestupkoch.

Tresty sú pomerne prísne

Šírenie dezinformácií alebo falošných správ môže za určitých okolností napĺňať znaky šírenia poplašnej správy, čo je trestný čin: „V takom prípade hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na 2 roky resp. až 5 rokov v závislosti od závažnosti šírenej dezinformácie alebo falošnej správy. Osobitným prípadom je tzv. recidíva (ak už bol páchateľ odsúdený za taký čin), vtedy hrozí trest odňatia slobody až 8 rokov. V prípade nízkej závažnosti môže byť za takéto konanie páchateľovi uložená len pokuta”, dopĺňa JUDr. Ján Huňady.

Pri výmere výšky a druhu trestu zohráva dôležitú úlohu aj fakt, či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivostné zavinenie. Páchateľovi tak môže byť uložená pokuta v rôznej výške v závislosti od formy zavinenia alebo v prípade trestného konania mu môže byť uložený trest odňatia slobody resp. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, rovnako v závislosti od formy zavinenia.

Kto a ako môže zabrániť šíreniu nepravdivých informácií

Keďže regulácia obsahu na internete nemá konkrétnu legislatívnu podobu, obsah, o ktorom sa domnievame, že je falošný, šíri nepravdy, alebo podporuje schvaľovanie trestného činu, môžeme veci vziať aj do vlastných rúk. „V zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa môže každý domáhať práva na súdnu a inú právnu ochranu, pod ktorou možno rozumieť aj domáhať sa zamedzenia šírenia falošných správ. Domáhať sa okamžitého odstránenia obsahu, ktorý je považovaný za falošnú správu je už zložitejšia otázka, nakoľko slovenský právny poriadok nedefinuje, čo možno považovať za falošnú správu. V takýchto prípadoch je preto vecou dokazovania či tá správa je považovaná za falošnú alebo nie. V práve existujú určité právne inštitúty, ktoré je možné využiť v prípade okamžitej ochrany svojich práv, avšak je na rozhodnutí súdov, či podaným návrhom vyhovejú alebo nie”, vysvetľuje advokát Ján Huňady.

Čo je sloboda slova a čo už nie je

Trestať ľudí za názory je až krajné riešenie a nastupuje až vtedy, keď všetky ostatné prostriedky ochrany z iných právnych odvetví sa minuli účinku. „V praxi sa však často stretávame s podávaním trestných oznámení v prípade šírenia dezinformácií alebo falošných správ. Tieto trestné oznámenia sa však častokrát končia odmietnutím, prípadne odovzdaním veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu”, dopĺňa advokát.

Ochrana slobody prejavu úzko súvisí s ochranou osobnosti, ktorú bližšie vymedzuje Občiansky zákonník. V praxi sa preto v prípade falošných správ najčastejšie stretávame so žalobou na ochranu osobnosti, ktorou sa poškodený môže domáhať ochrany svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Čítajte viac Ťažko chorý syn, starajúca sa matka bez práce, podľa štátu nemajú nárok na finančnú pomoc. Aké sú ďalšie šokujúce zistenia komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím?

Otázka limitov slobody prejavu nie je bližšie špecifikovaná osobitným zákonom, nakoľko každý prípad je špecifický. Hranicu, čo je dovolené a čo už nie, vymedzujú súdy vo svojich rozhodnutiach známych aj pod názvom judikatúra. Ide prevažne o rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR.

Navyše dokázať úmysel šírenia takýchto falošných správ je veľmi náročné, v našom právnom poriadku je definovaný tak, že páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. „Ako dôkaz na preukázanie úmyslu môžu slúžiť rôzne listiny, fotografie, videozáznamy, výsluchy svedkov a iné, na základe ktorých by bolo možné hodnoverne preukázať úmysel páchateľa porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Avšak, aj v prípade zabezpečenia viacerých dôkazov je dokazovanie v takýchto prípadoch veľmi náročné”, uzatvára advokát Ján Huňady.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….