Z nebeských záhrad
Odmalička sníval o vesmíre a o návšteve svetových metropol umenia – obidvoje sa mu zdalo rovnako vzdialené. Napriek ťažkým začiatkom sa mu podarilo študovať najprv v rokoch 1959 – 1963 na Sklárskej umelecko-priemyselnej škole v Železnom Brode a v rokoch 1963 – 1969 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Ale ku skutočnej práci v sklárskej peci sa dostal až po štúdiách, sústredene hľadal a objavoval svoj vlastný špecifický výraz a nové technologické postupy, ktoré mu umožnili vytvorenie osobitého sklárskeho prejavu.
Jeho tvorbu nie je možné zaradiť do nejakých skupín či „izmov“. Je solitérom, pohybujúcom sa vo vlastnom osobitom svete a vo vlastnom vesmíre. Ten bol centrom jeho inšpirácií od začiatku jeho tvorby. Vytváral rozsiahle cykly, ako Priestory, Signály, Vesmírne signály, Poslovia vesmíru, Nebeské kvety, Nebeské záhrady, Konštelácie, Veľký tresk, Nebeské kytice, Hviezdy, realizoval aj Arktický a Antarktický polárny kvet a ďalšie.
Vystavoval vo významných svetových galériách, získaval významné ocenenia, medziiným sa stal aj rytierom francúzskeho Rádu umenia a literatúry (Chevalier de l’Ordre des Arts et Lettres). Žije a tvorí v pôvabnom prostredí v Talloires vo Francúzsku.
Pracoval aj pre výskum
Jedným zo Zoričákových pozoruhodných projektov bola aj spolupráca s CERN-om vo švajčiarskej Ženeve. V tomto výskumnom stredisku, zameranom na skúmanie počiatkov vesmíru, boli pre jeden z tamojších projektov (zameranom na meranie rýchlosti letiacich častíc) vyrobené v Japonsku špeciálne sklá, v ktorých sa zaznamenával ich pohyb. Po skončení pokusov ich odviezli do ateliéru Jána Zoričáka, ktorý pokračoval v hľadaní a skúmaní začiatkov vesmíru už inými, vlastnými umeleckými prostriedkami a vytvoril série krištáľovo priezračných a zároveň mnohovrstevných, hlboko iluzívne pôsobiacich diel.
Jeho tvorba však nemá len čisto abstraktný charakter. Miestami sa v nej objavuje aj ľudská figúra, často reaguje na aktuálne dianie vo svete, ľahostajným ho nenecháva utrpenie ľudí, genocídy a vojny. Ako materiál nepoužíva len sklo, miestami ho dopĺňa aj kovom, bronzom či rôznymi prírodnými materiálmi.
Predbehol techniku
Dôležitým je proces niečoho spaľujúceho, čo vytvára novú podobu iných svetov a pootvára cestu do vesmíru. Jeho diela sú čitateľné zo všetkých pohľadov, nie je možné ich uchopiť naraz, obsahujú mnoho vrstiev a rovín vnímania.
Majú blízko k mnohým štruktúram vesmíru, je až prekvapujúce, ako veľa majú spoločného s objavmi Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a neskôr infračerveného vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, ktoré nám aj teraz prinášajú úžasné objavy vesmírnych priestorov, o ktorých fascinujúcich podobách sme doposiaľ ani netušili, ale ktorých rôzne podoby sa už predtým objavovali v tvorbe Jána Zoričáka.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….