Tvár odvahy a ľudskosti? Zverejnené dokumenty vykresľujú Dubčeka ako poslušného prisluhovača režimu

Alexander Dubček ja často považovaný za symbol Pražskej jari. Ľudia si ho pamätajú ako politika, ktorý sa snažil o komunizmus s ľudskou tvárou. Aspoň tak sa to javí z reputácie, ktorú na verejnosti požíva aj 32 rokov po smrti. V archívoch sa však nachádzajú nezverejnené či málo spomínané dokumenty, ktoré na jeho prívetivú tvár vrhajú nové svetlo. Zverejnili ich v knihe Občan Dubček, ktorej autorom je spisovateľ a súčasný poslanec NR SR Jozef Hajko.

Dubcek, nepouzivat

„Dubček ako vedúci tajomník Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Západoslovenskom kraji mal v rukách osudy konkrétnych ľudí. V roku 1960 napríklad riadil násilné odstránenie posledných rehoľných sestier z nemocníc. Bola to úloha, ktorú nariadilo priamo celoštátne komunistické ústredie,“ opisuje v knihe autor.

Ako sa ďalej v knihe píše, tento príbeh mal dôsledne pripravenú predohru. V júni 1960 sa komunisti rozhodli nadobro vyhnať rehoľné sestry zo slovenských nemocníc. V zdravotníckych zariadeniach po nich malo ostať iba pomenovanie sestra, ktoré tam prišlo práve s nimi. Zbaviť sa obetavých a nezištných zdravotníckych pomocníčok by komunisti neváhali už v roku 1950, keď uskutočnili akciu R zameranú na rozprášenie ženských reholí. Narazili však na problém – nemal ich kto nahradiť, keďže tvorili až 70 percent personálu. A tak ich z ich miest vytláčali postupne, s tým, ako do zdravotníctva prichádzali absolventky komunisticky a ateisticky indoktrinovaného školstva. Rehoľné sestry, nech sa starali o pacientov akokoľvek obetavo, mali zmiznúť, do nového režimu sa totiž už nehodili.

Akciu dostali na starosť miestne štruktúry. V polovici júna 1960 doručili na rokovanie predsedníctva krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave materiál s názvom Správa o obmedzení a odsune rehoľníc zo zdravotných zariadení Západoslovenského kraja. Prítomní ho odklepli, potom už nasledovalo len samo riešenie. Vyhnanie z nemocníc sa týkalo 85 rehoľných sestier zo západného Slovenska. Zvyšných 15 dočasne využili tam, kde nechcel nikto pracovať. Táto stovka rehoľníc bola už torzom takmer desaťnásobného počtu z roku 1950. Vtedy sa ich nachádzalo na celom Slovensku ešte zhruba 1 600, pričom viac ako polovica z nich pôsobila na území západného Slovenska.

A ako zdôvodnila vládna moc vyhnanie zvyšku rehoľných sestier? V spomenutom materiáli vyhotovenom na základe unesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o „odsune náboženského vplyvu zo zdravotných zariadení“, bolo neakceptovateľnou snahou rehoľníc v službe „idealisticky ovplyvňovať pacientov a zdravotníckych pracovníkov“. Pacientov vraj sústavne nabádajú k náboženským obradom a „takto rozširujú a upevňujú nášmu zriadeniu škodlivý a reakčný idealistický svetonázor“.

Na spomínanom júnovom zasadnutí predsedníctva bratislavského krajského výboru Komunistickej strany Slovenska, kde sa rozhodlo o tejto akcii, sa zúčastnilo 13 ľudí – na čele s vedúcim krajským tajomníkom Alexandrom Dubčekom.

„Často sa hovorí, že vtedajší režim bol založený na nútenej poslušnosti. A tu naozaj vidíme, že verdikt prišiel zhora, priamo z celoštátneho komunistického ústredia. Miestni riadiaci komunisti vrátane Dubčeka mali príkazy počúvať bez reptania. Ak však zoberieme vážne neskoršie Dubčekove slová, kde sa o veriacich a cirkvách vyslovuje zmierlivo, potom musel v tie letné dni roka 1960 konať proti vlastnému presvedčeniu,“ píše v knihe jej autor Jozef Hajko.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….