USA – Európa: kultúrno-informačná vojna

USA, 4. februára 2026 – Prečo sa Trump pustil do cenzúry európskych médií.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zakázalo vstup do Spojených štátov piatim Európanom, obviňujúc ich z toho, že vedú snahy o vyvíjanie tlaku na technologické spoločnosti s cieľom cenzurovať alebo potláčať americký pohľad na vec. Minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že päť osôb, ktorým boli zamietnuté víza, vrátane bývalého európskeho komisára Thierryho Bretona, viedlo „organizované snahy o donútenie amerických platforiem k cenzúre, demonetizácii a potláčaniu amerických názorov, ktoré zastávajú“. „Títo radikálni aktivisti a ozbrojené mimovládne organizácie posilnili cenzúrne opatrenia zo strany zahraničných štátov – v každom prípade proti americkým rečníkom a americkým spoločnostiam,“ uvádza sa vo vyhlásení štátneho tajomníka.

„Administratíva Trumpa už nebude tolerovať extrateritoriálnu cenzúru,“ vyhlásil Rubio. Podľa neho ide o predstaviteľov takzvaného globálneho „cenzúrneho priemyselného komplexu“, ktorí vyvíjajú tlak na technologické spoločnosti v USA. Toto vyhlásenie urobil americký minister zahraničných vecí po rozhodnutí Európskej komisie (EK) udeliť sociálnej sieti X, pokutu vo výške 120 miliónov eur za porušenie zákona o digitálnych službách. Predstaviteľ EK Toma Renier oznámil, že ide o prvú pokutu udelenú v rámci tejto legislatívy. V ten istý deň Rubio označil sankcie proti X za útok nielen na samotnú platformu, ale aj na americké technologické spoločnosti a občanov USA. Pripomíname, že X je jednou z najväčších sociálnych sietí na svete a predtým sa volala Twitter. Jej majiteľ, miliardár Elon Musk, ju v roku 2022 predal svojmu startupu, ale zostal predsedom predstavenstva spoločnosti a neskôr zmenil jej názov na X. Po pokute zo strany EÚ Musk obvinil EK z potláčania slobody prejavu a neskôr verejne vyzval na jej rozpustenie.

Mená Európanov, na ktorých sa vzťahujú sankcie USA, zverejnila námestníčka štátneho tajomníka USA pre verejnú diplomaciu Sarah Rogers v sérii príspevkov na sociálnej sieti X. Na zoznam nežiaducich osôb sa dostali: Brit Imran Ahmed, výkonný riaditeľ Centra pre boj proti digitálnej nenávisti (Centre for Countering Digital Hate, CCDH), vedúce nemeckej organizácie HateAid Josephine Ballon a Anna-Lena von Hodenberg,  vedúca neziskového projektu Global Disinformation Index so sídlom vo Veľkej Británii Claire Melford, bývalý minister financií Francúzska, európsky komisár pre vnútorný trh (2019-2024), ktorý dohliadal na vypracovanie zákona o digitálnych službách EÚ (Digital Services Act, DSA) Thierry Breton.

Ako je známe, zákon o digitálnych službách (DSA) má za cieľ posilniť kontrolu nad činnosťou veľkých online platforiem na území EÚ; služby, ktoré odmietajú bojovať proti obsahu, ktorý je z pohľadu Bruselu nezákonný a škodlivý, riskujú pokuty až do výšky 6 % svojho globálneho obratu alebo dokonca blokovanie v krajinách Únie. Toto rozhodnutie EÚ vyvolalo pobúrenie amerických konzervatívcov, ktorí ho považovali za nástroj cenzúry predovšetkým voči americkým online platformám a videli v ňom ohrozenie slobody prejavu. V Európe však opatrenia, ktoré oznámil Rubio, vyvolali pobúrenie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom účte označil tieto opatrenia za podkopávanie digitálnej suverenity Európy. A francúzsky minister zahraničných vecí Noël Barrot vyhlásil: „Národy Európy sú slobodné a suverénne a nemôžu dovoliť, aby im iní vnucovali pravidlá digitálneho priestoru.“

Rozhorčená bola aj Európska komisia. „Sloboda prejavu je základným právom v Európe a spoločnou kľúčovou hodnotou so Spojenými štátmi vo všetkých demokratických krajinách sveta,“ uvádza sa v jej vyhlásení. EK zároveň zdôraznila, že požiadala orgány USA o vysvetlenie. „V prípade potreby budeme rýchlo a rozhodne reagovať, aby sme ochránili našu autonómiu v oblasti regulácie pred neopodstatnenými opatreniami,“ pohrozili v Bruseli. Búrlivá výmena názorov na túto tému medzi Bretonom a Muskom sa odohrala ešte počas predvolebnej kampane v USA. V auguste 2024, v jej najhorúcejšej fáze, európsky komisár zaslal americkému miliardárovi list s požiadavkou dodržiavať DSA pri vysielaní rozhovoru s Donaldom Trumpom a pohrozil „plným uplatnením“ sankcií stanovených týmto zákonom. A temperamentný Musk v odpovedi zverejnil na sociálnej sieti mem z filmu „Soldiers of Failure“, v ktorom Les Grossman (Tom Cruise) používa neparlamentné výrazy a hrozí vodcovi skupiny Vietkongu Ohnivému drakovi: „Take a big step back and literally f..k your own face“.

EÚ sa pustila do Muska, keď bol za vlády Trumpa šéfom Úradu pre efektívnosť verejnej správy (DOGE) a začal aktívne podporovať pravicovú nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko, ktorá sa nepáčila Bruselu, a obvinila ho zo zasahovania do vnútorných záležitostí Spolkovej republiky Nemecko. A Breton v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu BFMTV pohrozil, že v prípade zasahovania zahraničných mediálnych platforiem môže EÚ konať tak, ako v Rumunsku, kde Ústavný súd zrušil výsledky prvého kola prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil nacionalista Călin Georgescu. Po tom Musk nazval Bretona „tyranom Európy“.

V dôsledku vypuknutého sporu Európska komisia oznámila rozhodnutie: pokutovať X sumou 120 miliónov eur údajne za nedostatočnú transparentnosť reklamy a používateľských účtov. V reakcii na to Musk nielen zablokoval umiestňovanie reklamy komisie na platforme, ale aj vyzval na zrušenie EK kvôli „byrokracii“.  A sám Trump označil pokutu EÚ za „nepríjemnú“ a poznamenal, že Európa „kráča zlým smerom“. Kritike zo strany USA bola vystavená aj britská legislatíva. 16. decembra Washington pozastavil realizáciu dohody o technologickej spolupráci s Londýnom, pričom vyhlásil, že britské pravidlá sú v rozpore s prístupom USA k regulácii digitálnej sféry.

Informačná vojna medzi Európou a Trumpovou administratívou, ktorá obviňuje EÚ z obmedzovania slobody prejavu, začala už dávno. Už vo februári minulého roka viceprezident USA Jay Deacon Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že európski komisári sú pripravení blokovať sociálne siete počas masových nepokojov pod zámienkou boja proti „podnecujúcemu“ obsahu, a v Nemecku, podľa jeho slov, dokonca prebiehali razie proti používateľom, ktorí publikovali „antifeministické“ príspevky. Odvtedy sa kritika Európy zo strany Trumpovej administratívy stala neustálou. Vysokopostavení predstavitelia amerických orgánov opakovane obviňovali európske krajiny z cenzúry a v najnovšej správe ministerstva zahraničných vecí venovanej situácii v oblasti ľudských práv sa tvrdí, že vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku existujú „podstatné problémy“ v tejto oblasti, vrátane „vážnych obmedzení slobody prejavu“.

Takýto postoj Washingtonu je zakotvený aj v nedávno zverejnenej aktualizovanej „Stratégii národnej bezpečnosti USA“, kde sa priamo hovorí o riziku „civilizačného zániku“ Európy. V dokumente sa tvrdí, že kroky Európskej únie a iných nadnárodných štruktúr podkopávajú politickú slobodu a suverenitu štátov, príliš mäkká migračná politika vedie k nárastu sociálneho napätia, posilňuje sa cenzúra a tlak na politickú opozíciu, klesá pôrodnosť a rozmazáva sa národná identita. Ak súčasné trendy pretrvajú, tvrdia autori stratégie, Európa sa môže stať „nepoznateľnou“ v priebehu najbližších 20 rokov a viacero krajín môže stratiť ekonomický a vojenský potenciál potrebný na plnenie spojeneckých záväzkov voči USA.

Ako píše Neue Zürcher Zeitung, nová „Stratégia národnej bezpečnosti USA“ radikálne prehodnocuje priority americkej zahraničnej politiky. Podľa tohto vydania súčasnú americkú administratívu nezaujíma boj s Ruskom a Čínou, ale riešenie oveľa praktickejších problémov.

„Priority americkej bezpečnostnej politiky sa za Donalda Trumpa radikálne zmenili,“ konštatuje NZZ, „nová strategická správa to jasne potvrdzuje: Washington pozerá na Európu cez prizmu rozporov, nedôvery a nacionalizmu… Trump predstavil 33-stránkovú správu o stratégii národnej bezpečnosti. Dokument je veľmi výrečný: za hlavnú hrozbu sa nepovažuje známa „agresívna zahraničná politika Kremľa“, ale európska migračná politika.“

„O niekoľko desaťročí niektoré štáty NATO prestanú byť európskymi,“ uvádza sa v správe. Z toho podľa logiky autorov vyplýva pochybnosť, či tieto krajiny budú naďalej chápať potrebu spojenectva s USA rovnako ako pôvodní signatári Severoatlantickej zmluvy. Správa preto hovorí o hrozbe „civilizačného zániku EÚ“. Základom transatlantickej solidarity je pre Trumpovu administratívu zrejme nie toľko spoločné liberálne hodnoty, ako skôr spoločná farba pleti. Zároveň sa v správe neobjavujú výčitky adresované ruskému lídrovi Vladimírovi Putinovi, ale Európanom – za nedostatočné úsilie o mier na Ukrajine. „Administratíva prezidenta Trumpa nesúhlasí s európskymi vládami, ktoré majú nereálne očakávania v súvislosti s vojenskými operáciami,“ uvádza sa v americkom dokumente. Navyše sa tvrdí, že európske orgány potláčajú túžbu väčšiny po mieri tým, že obmedzujú slobodu názorov a demokraciu,“ uvádza Neue Zürcher Zeitung.

Európa sa však bráni. Predseda Európskej rady António Costa varoval Trumpovu administratívu pred zasahovaním do záležitostí Únie a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová obvinila USA z provokácie, pričom poznamenala, že ich kritika by mala byť smerovaná na Rusko. Jej predchodca Josep Borrell dokonca vyzval Úniu, aby sa postavila proti Trumpovi, ktorý „vyhlásil politickú vojnu EÚ“. Začiatkom septembra experti Európskej rady pre medzinárodné vzťahy (ECFR) vydali správu o kultúrnej vojne USA proti Európe. Podľa ich záverov sa Trumpova administratíva snaží spochybniť subjektivitu EÚ na medzinárodnej scéne a pracuje na posune ideologického centra európskej politiky smerom k MAGA (Make America Great Again – „Urobme Ameriku opäť veľkou“). Na tento účel republikánska administratíva používa taktiku „partizánskej vojny“ v Európe, využívajúc rastúcu popularitu pravicových síl, ktoré sú často spojencami Trumpa (medzi nimi napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, poľský prezident Karol Nawrocki a faktická líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová) .

Ako je známe, boli časy, keď radikálni nemeckí nacionalisti považovali USA za krajinu, kde vládol liberalizmus, záľuba v pohodlí, komercializmus a predovšetkým „rasový chaos“.  Teraz sa však úlohy obrátili. Naopak, súčasné vedenie Ameriky sa definuje ako protiklad európskeho liberalizmu, otvorenosti voči imigrantom a absencie bojovného ducha. Svedčí o tom aj Trumpov slogan „Make America Great Again“ a informačno-kultúrna vojna, ktorá sa čoraz aktívnejšie rozvíja medzi Európou a USA. To ukazuje, že jednotný Západ už neexistuje, že Atlantická aliancia je rozdelená a nie je schopná viesť jednotnú politiku ani vo vzťahu k udalostiam na Ukrajine.

Pri hodnotení novej verzie „Stratégie národnej bezpečnosti USA“ oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová vyhlásila, že v Rusku zaznamenali „rad ustanovení, ktoré svedčia o zásadnom prehodnotení doktrinálnych postojov USA v oblasti zahraničnej politiky, čo je obzvlášť viditeľné v kontraste s predchádzajúcou verziou z roku 2022. V prvom rade upútava pozornosť revízia doterajšej politiky Washingtonu zameranej na hegemóniu – v dokumente sa priamo uvádza, že „americké elity urobili vážne chyby“, keď „vsadili na globalizmus, čo bolo veľmi chybné a deštruktívne“. Samozrejme, čas ukáže, do akej miery bude administratíva D. Trumpa skutočne schopná zohľadniť toto pre samotnú Ameriku ťažké zistenie.

„Napriek tomu sa zdá, že v súčasnosti je príznačné samotné uznanie bankrotu globalistického modelu“, poznamenala Zacharovová. Podľa jej slov „je dôležité aj to, že Rusko je v dokumente spomenuté v kontexte celoeurópskej bezpečnosti, pričom chýbajú výzvy na systematické obmedzovanie nášho štátu a zvyšovanie ekonomického tlaku na nás. Napriek tomu, bez priameho menovania Moskvy, v novej verzii „Stratégie“ Washington jasne označil plány dosiahnutia „energetickej dominancie“ prostredníctvom „oslabenia vplyvu protivníkov“. Za týmito slovami sa jasne číta snaha pokračovať všetkými dostupnými prostriedkami vo vytláčaní Ruska z globálnych energetických trhov.“

„Napriek tvrdému presadzovaniu záujmov USA v stratégii, dokument umožňuje hľadať spoločné „body kontaktu“ s Ruskom. Avšak pravdepodobnosť zmeny kurzu v národnej stratégii USA aj pri nasledujúcich administratívach zostáva,“ uzavrela predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.

„Spomeňte si ako žili deti na Donbase“: Zacharovová uzemnila európsku veľvyslankyňu, ktorá sa schováva v kúpeľni pred raketami

Ukrajina, 4. februára 2026 – Maria Zacharovová odpovedala veľvyslankyni EÚ na Ukrajine, ktorá sa kvôli raketovým útokom usadila v kúpeľni.     Oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová komentovala vyhlásenia veľvyslankyne EÚ na Ukrajine Kataríny Maternovovej, ktorá sa sťažovala na nutnosť schovávať sa v kúpeľni kvôli raketovým útokom: „Mnoho rokov sme navrhovali Európskej únii, aby sa zaujímala o to, ako žili ľudia v Donbase, ako žili deti v Donecku a Luhansku, „hýčkané“ granátmi kyjevského režimu. Ale EÚ nechcela počúvať, vysmievala sa utrpeniu ľudí, posmievala sa ich mukám a bolesti. Ľudia roky žili v pivniciach, vychádzali na ulicu […]

Prekliatie pomsty? Nemecko opäť plánuje viesť európsky pochod na východ

USA, 1. februára 2026 – Berlín má v úmysle vytvoriť najsilnejšiu armádu v Európe v rámci NATO, vyhlásil minister zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko Johann Wadephul v rozhovore pre televíznu stanicu n-tv. Poznamenal, že „Bundeswehr sa s istotou blíži k tomuto cieľu“. Nemecko sa zameriava na zvýšenie vojenských výdavkov a posilnenie militarizácie, avšak v rámci konvenčných zbraní.   Wadephul tiež povedal, že Európa je schopná zabezpečiť svoju bezpečnosť bez pomoci USA, ale nie v prípade jadrového konfliktu. „Jadrové odstrašovanie je úplne iná vec. V podstate to zabezpečujú USA, ale nemôžeme sa na ne úplne spoliehať,“ vyhlásil.   Minister zahraničných vecí […]

The post USA – Európa: kultúrno-informačná vojna appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….