Vedci zmapovali mozog ovocnej mušky. Objav môže priniesť revolúciu v neurovede

Vedci po prvýkrát vytvorili kompletný diagram neurónových spojení mozgu ovocnej mušky – úžasný úspech, ktorý môže zásadne zmeniť chápanie toho, ako neurónová sieť ovplyvňuje správanie. Tento prielom môže znamenať revolúciu v oblasti neurovedy a otvoriť dvere novým poznatkom o fungovaní mozgu nielen zvierat, ale aj človeka.

Výskumníkom trvalo niekoľko rokov, kým zmapovali všetkých 139 255 neurónov a 50 miliónov spojení v mozgu ovocnej mušky, ktorý je veľký ako makové semienko. Tento proces zahŕňal klasifikáciu viac ako 8 400 rôznych typov buniek, čím sa vytvoril akýsi prvý „návod“ na stavbu mozgu mušky.

Profesor Sebastian Seung, vedec v oblasti počítačovej vedy a neurovedy na Princetonskej univerzite, ktorý spoluviedol tento projekt FlyWire, zdôrazňuje dôležitosť tejto práce: „Ak dokážeme skutočne pochopiť, ako funguje akýkoľvek mozog, poskytne nám to dôležité informácie o všetkých mozgoch.“

Výskum začal zložitým procesom rozrezania mozgu samice mušky na 7 000 extrémne tenkých plátkov, pričom každý z nich bol následne analyzovaný pod elektrónovým mikroskopom. Na pomoc pri identifikácii neurónov a synaptických spojení vedci použili umelú inteligenciu (AI), ktorá však často robila chyby. Preto bola do projektu zapojená aj široká vedecká komunita a dobrovoľníci z celého sveta, ktorí pomohli mapu zdokonaliť.

Výsledky výskumu už priniesli prvé objavy. Vedci identifikovali napríklad neuróny, ktoré kombinujú rôzne typy informácií, a iné, ktoré vysielajú signály na koordináciu činnosti rôznych neurónových sietí. Objavili tiež konkrétnu neurónovú sieť, ktorá po aktivácii spôsobuje, že ovocná muška náhle zastane a prestane sa pohybovať.

Zásadný objav, ktorý môže pomôcť pri mapovaní ľudského mozgu

Vedci pomocou tohto prepracovaného diagramu vytvorili počítačovú simuláciu časti mozgu mušky. Táto simulácia im pomohla objaviť neurónové siete, ktoré spracúvajú chuť, čo naznačuje, že ďalšie simulácie môžu odhaliť nové súvislosti medzi štruktúrou mozgu a správaním zvierat. „Tento projekt predstavuje začiatok digitálnej transformácie neurovedy,“ uviedol Seung. „Očakávame rýchle zrýchlenie výskumu mozgu vďaka týmto metódam.“

Práca na projekte, na ktorom sa podieľali vedci z Kanady, Nemecka a Veľkej Británie, bola publikovaná v deviatich štúdiách v prestížnom časopise Nature. Anita Devineni, neurovedkyňa z Emory University v Atlante, označila tento výskum za „historický úspech“. Vedci už začali pracovať na mape celého mozgu myši, čo by mohlo byť dokončené v priebehu piatich až desiatich rokov. Čo sa týka ľudského mozgu, s jeho 86 miliardami neurónov a biliónmi spojení, je vypracovanie kompletného diagramu zatiaľ technicky nemožné. Odhaduje sa, že pri takomto výskume by bol vygenerovaný zettabajt dát, čo je ekvivalent ročného objemu celosvetovej internetovej prevádzky.

Praktickejším prístupom by mohlo byť mapovanie častí ľudského mozgu, čo by mohlo priniesť nové poznatky o neurologických a psychiatrických ochoreniach. Ako uvádza Dr. John Ngai, riaditeľ Národného inštitútu zdravia USA pre výskum mozgu: „Nemôžeme opraviť to, čomu nerozumieme – a práve v tomto je význam dnešného objavu.“ Vedci sa však jednohlasne zhodujú, že pred nimi ešte stojí obrovská úloha.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….