Národný cintorín v Martine je kvôli osobnostiam, ktoré sú tam pochované, vo veľkom navštevovaný v podstate stále, no krátko pred Pamiatkou zosnulých sa tam frekvencia ľudí ešte zvyšuje. Významným slovenským spisovateľom či iným umelcom chodia niektorí ich obdivovatelia, počas sviatkov alebo krátko pred nimi, zapáliť sviečku každý rok. Na pár takýchto „fanúšikov“ sme natrafili priamo na mieste – viacerí si náhrobné kamene s menami svojich obľúbencov fotili, alebo natáčali videá, mobilnými telefónmi.
Náladu podčiarkovalo krásne jesenné počasie bohaté na slnko a padajúce lístie. Pietne miesto bolo v čase našej prechádzky, medzi hrobmi slovenských velikánov, pomerne rušné. Všimli sme si viaceré menšie skupinky, jednotlivcov aj školské výlety. Mládež tomu celému dodávala špeciálnu energiu, pričom na nejednej tvári sme videli úprimný záujem o osobnosti, ktoré tam odpočívajú.
„Deťom sme dali rozchod, nech sa tu voľne porozhliadajú. Bez zhonu, stresu, aby si tu každý pokojne našiel meno, ktoré ho zaujíma,“ povedala nám slovenčinárka Oľga Pružinská, ktorá prišla so študentmi Strednej odbornej školy stavebnej v Nitre.
„Chceme, aby naši žiaci získali lepší prehľad o osobnostiach, o ktorých sa učia na hodinách slovenského jazyka a literatúry,“ pokračovala pedagogička. „Mám pocit, že v dnešnej dobe to pre nich, keď sa to učia len v škole, nie je úplne zaujímavé. Keď to ale vidia na vlastné oči, že naozaj tu je pochovaný slovenský spisovateľ či nejaký iný národovec, skôr si to uchovajú v pamäti,“ mieni. Takáto spomienka bude pre nich podľa nej hodnovernejšia ako teória v laviciach. „Teda ako napríklad to, že si v škole len povieme, kedy a kde sa kto narodil, potom zomrel a odpočíva na tomto mieste,“ poznamenala. V zápätí upozornila na fakt, ktorý jej nie je ľahostajný.
Čítajte aj Od atentátu po konsolidáciu: aký bol prvý rok Ficovej vlády a čo si o ňom budeme pamätať?
„Množstvo detí vo vekovej kategórii okolo sedemnásť, osemnásť rokov, ešte nikdy nebolo na Národnom cintoríne v Martine. Nevideli ani Maticu slovenskú, Slovenskú národnú knižnicu či ďalšie takéto naše vynikajúce pamiatky, ktoré máme,“ vysvetlila. „Je tragédiou, že školy na tom, aby žiaci navštevovali práve takéto miesta, netrvajú,“ uzavrela.
Pútajú aj Meličková s Hejnou
Do reči sme sa dali aj s mladým mužom, ktorý sa práve pristavil pri jednom z hrobov. „Prišiel som zapáliť sviečku osobnostiam, ktoré si vážim. Chcem si uctiť našich bardov, ktorí pre nás niečo urobili. Je to moja tradícia, chodím sem takto každý rok,“ prezradil Pravde Miloš Zvrškovec. Do Martina prišiel zo Žiliny, kde žije a zároveň pracuje v tamojšej krajskej knižnici. Objasnil, že tiež vyštudoval slovenský jazyk a literatúru, pričom istý čas tento predmet aj učil. A komu zvykne zapáliť sviečku?
„Sú mi blízki Janko Kráľ, Ján Smrek, Martin Kukučín,“ vymenoval niektorých. „Aj Hurbanovi chodievam zapáliť a potom ešte ďalším. Podľa toho, koľko sviečok mi zostane,“ usmial sa a krátko nato sme sa rozlúčili.
Tento celoslovensky významný cintorín má „pod kontrolou“ martinská samospráva. Jej hovorkyňa Zuzana Jenigár ozrejmila, že o hroby osobností, tiež o ich okolie, sa stará mesto Martin pravidelnou očistou a údržbou. „K obnove týchto hrobov prispieva aj ministerstvo kultúry dotáciou v zmysle platného zákona,“ podotkla.
Aktuálny počet hrobov zahrnutých do pamiatkovej podstaty Národného cintorína je 859. Z nich 60 je samostatnou národnou kultúrnou pamiatkou. Jenigár uviedla, že pred sviatkami sa tam vždy vykonáva pravidelná mimoriadna očista, teda kosba, hrabanie lístia, zber a odvoz odpadu. Navyšujú sa tiež kontajnery a zvyšuje frekvencia vývozu „smetí“. Môžeme len potvrdiť, že aj počas našej návštevy sme tam, okrem turistov, videli viacerých zamestnancov mesta vykonávajúcich spomínané práce. Celkovo stojí mesto údržba tohto cintorína zhruba 40-tisíc eur ročne.
Najviac navštevovanými sú podľa samosprávy hroby Jozefa Cígera-Hronského, Martina Kukučína, Karola Kuzmányho, Janka Kráľa (symbolický, pozn. red.), Martina Benku či Svetozára Hurbana-Vajanského. Pozornosť však pútajú tiež Anna Hurbanová-Jurkovičová, Ján Francisci, Andrej Kmeť, Mikuláš Galanda, František Hečko, Hana Meličková, Naďa Hejná, Janko Jesenský či jeho neter Zora.
Národný cintorín často vyhľadávajú aj ľudia zo zahraničia, najmä z Českej republiky. Jeho otváracia doba je cez sviatky predĺžená, od 31. októbra do 2. novembra, do deviatej večer. Bežne je to o dve hodiny menej.
Dubček, Dubovský, Tatarka
Významné osobnosti sú pochované aj na každom z osemnástich cintorínov, ktoré spravuje organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy. Okrem nich má „pod palcom“ tiež bratislavské krematórium, Urnový háj a dva vojenské cintoríny.
„Momentálne pracujeme na aktualizácii dát o hroboch, kde sú takíto zosnulí pochovaní,“ hovorí Katarína Šemberová, vedúca obchodného oddelenia Marianum. „Napríklad na Ondrejskom cintoríne sme pri tohtoročnej aktualizácii zaradili do zoznamu, v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok, až 160 takýchto hrobov. Na ďalšom historickom cintoríne Kozia brána evidujeme 39 miest s pochovaním významnej osobnosti,“ povedala.
Pre zaujímavosť spomenieme, že na Ondrejskom cintoríne odpočívajú napríklad Vavro Šrobár, Martin Ťapák, Július Satinský, Marián Labuda, Stano Dančiak, Julo Viršík a Jana Kocianová. Na cintoríne Kozia brána nájdete mená ako Ján Levoslav Bella či Rudolf Viest, ktorý tam má, podobne ako Janko Kráľ v Martine, symbolický hrob.
„Na ostatných cintorínoch nemáme ešte aktualizované dáta k roku 2024, ale počet takýchto miest sa pohybuje v desiatkach. Martinský cintorín ich má 35, Slávičie údolie 57, Vrakuňa 214, Urnový háj 31,“ vymenovala Šemberová. Pripomenula, že Marianum, ako správca cintorínov, sa stará o ich údržbu, čiže kosenie, hrabanie lístia, v zime odhrabávanie snehu, bezpečnostné orezy stromov, vývoz odpadov a podobne.
Hroby niektorých významných osobností tam vyhľadávajú aj bežní ľudia, a to najmä počas obdobia Dušičiek. „Napríklad na Martinskom cintoríne hrob spisovateľa Dominika Tatarku alebo grófky Heleny Szapáry. Vo Vrakuni futbalistu Petra Dubovského a v Slávičom údolí Alexandra Dubčeka,“ priblížila Šemberová. „Návštevy chodia aj zo zahraničia – z okolitých krajín ako Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Po hroboch sa dopytovali tiež z Nemecka, Holandska, Anglicka. Z Dánska sem napríklad prišli hľadať svetoznámu opernú speváčku Luciu Popp,“ dodala.
Timrava, Horák, Marína
Veľké mená sú aj na cintorínoch v Lučenci. Je tam pochovaná geniálna Božena Slančíková-Timrava a hneď vedľa nej má hrob Karolína Štúrová – milovaná sestra národného buditeľa Ľudovíta Štúra. Nechýba tiež básnik Koloman Banšell, maliar a grafik Július Szabó, prvý novohradský župan Ľudovít Bazovský, publicista József Kárman či rodina továrnika Rakottyay.
Hovorkyňa Lučenca Michaeal Baboľová upozornila, že mesto na počesť dejateľov Novohradu zrekonštruovalo nevyužívanú budovu starej márnice a vytvorilo Sieň významných osobností, ktorá je otvorená najmä počas Dušičiek. „V priebehu roka podľa záujmu návštevníkov. Pietne miesto v ňom majú aj vojaci z prvej svetovej vojny,“ spresnila.
Okrem bežnej údržby cintorínov a hrobov, ktoré sú v správe mesta, venuje Lučenec zvýšenú pozornosť práve Timrave a Karolíne Štúrovej. „Pred sviatkami napríklad pri hrobe Boženy Slančíkovej mesto vysádza kvety,“ podotkla Baboľová.
Bohatá na slávne mená je aj Banská Štiavnica, ktorá má celkovo štrnásť cintorínov. Z nich tri sú už nefunkčné, čiže sa na nich nepochováva. Ďalší je židovský a spravuje ho Židovská náboženská obec Banská Bystrica.
Čítajte aj Štátna VšZP pripúšťa, že nepredĺži zmluvu s psychiatrickou nemocnicou v Pezinku
Pod Novým zámkom, na cintoríne Frauenberg, je pochovaný spisovateľ Jozef Horák aj maliar Jozef Kollár. Na evanjelickom, ktorý je hneď oproti, odpočíva múza Andreja Sládkoviča – Marína Pischlová. V Štiavnici však majú hroby aj osobnosti bývalej Baníckej a lesníckej akadémie, lekári, biskupi (napr. Joannes Szeberínyi), významní mešťanostovia či zakladateľ 1. dobrovoľného hasičského zboru – rytier Lothar von Berks.
„O uvedené hroby sa starajú buď ešte žijúci rodinní príslušníci, dobrovoľníci, mesto, žiaci a študenti štiavnických škôl, tiež maďarských univerzít z Miškovca alebo zo Šopronu,“ vysvetlila primátorka mesta Nadežda Babiaková. „Verejnosťou sú navštevované počas celého roka, sviatkov, výročí úmrtia či narodenia alebo pri iných príležitostiach,“ poznamenala.
Z Maďarska tam prichádzajú ľudia najmä na hroby profesorov bývalej Baníckej a lesníckej akadémie – súčasní študenti a pedagógovia z tamojších univerzít ju totiž považujú za svoju alma mater. „Na hroby kladú vence so svojou trikolórou, sviečky a podobne. Nedávno napríklad vyčistili a upravili hrob významného lekára Imricha Tótha, ktorého 180. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli,“ doplnila primátorka.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….