Vinári bijú na poplach. Rastie počet abstinentov, dvadsiatnici a tridsiatnici holdujú čoraz menej vínu

Je to pravda, že krajina s najprestížnejšími vinárskymi oblasťami sveta sa chystá klčovať vinice?

Nielen vo Francúzsku, ale vo všetkých vinárskych krajinách začína byť veľmi napätá situácia. Celosvetovo sa znižuje spotreba vína. Je vysadených veľa vinohradov a spotreba klesá rýchlejšie, ako je prirodzený úbytok vinohradov. Vzniká nadprodukcia, ktorá sa doteraz vyvážala do celého sveta – do Číny, Japonska, USA, ale aj tam začína klesať spotreba vína. Okrem iného aj preto, lebo nová generácia sa preorientúva na pitie iných nápojov, nielen piva, ale aj miešaných nápojov. Prichádza veľmi kruté obdobie pre vinárov. Francúzsko ponúka vinohradníkom, ktorí idú do dôchodku, aby vyklčovali vinohrady. Sľubuje im za to kompenzáciu, ktorá by im zlepšila dôchodok.

Čítajte viac Dotkne sa konsolidačný balík najmä bohatých? Prepočty expertov na rozpočet ukazujú, koho to zabolí najviac

Čo je za zmenou spotrebiteľského správania, a to nielen generácie mileniálov?

Viac než inokedy sa hovorí o zdravom životnom štýle. Ľudí k nemu povzbudzujú rôzne kampane vrátane protialkoholických, ale aj iné rozpitvávajúce do najmenšieho detailu zloženie nápojov vrátane vína. Tento kurz vyúsťuje do rôznych regulácií. Víno, samozrejme, obsahuje alkohol, ale nemožno ho kvôli tomu stigmatizovať. Mierna konzumácia vína bola, je a bude súčasťou zdravého životného štýlu. To dobre vedia nielen vinári, ale aj lekári. Staronovým javom je odlíšenie sa generácie mileniálov od zvyklostí rodičovského pokolenia. Je to z jednej strany svojrázna revolta a z druhej strany móda, uniformizujúca správanie ľudí, ktorá sa prejavuje okrem iného aj tým, že „my mladí jeme a pijeme inak, ako ste boli zvyknutí vy (rodičia, starí rodičia)“. V podstate nič nové pod slnkom.

Aké sú teda preferencie dvadsiatnikov a tridsiatnikov?

Z jednej strany rastie spotreba nealkoholických nápojov alebo nápojov s nižším obsahom alkoholu a z druhej strany sa mení skladba a spotreba alkoholických nápojov. Rýchle sa zvyšuje spotreba miešaných alkoholických nápojov, kde sa mieša nielen gin s tonikom, ale do džúsov sa pridávajú rôzne iné drinky. Je veľký dopyt po už hotových miešaných alkoholických nápojoch. Ponúkajú sa v pragmatickom plechovkovom balení, sú stále poruke, možno aj preto ich spotreba prudko stúpa. Pomocou džúsov sa tvrdý alkohol stáva pitnejší, prijateľnejší a menej sa dá odhadnúť, koľko toho človek vypil. Džúsy akoby zastierajú obsah alkoholu a vnímam to pre mladý organizmus ako nebezpečnejší nápoj, ako je víno.

Lenže alkohol je aj vo víne…

Vždy sme to priznávali, vo víne je 12 až 14 percent alkoholu. Trendom je znižovanie obsahu alkoholu, je to viditeľné aj na Slovensku, kde čoraz viac vinárov dorába vína s obsahom alkoholu medzi 11,5 až 12,5 percenta. Presadzuje sa trend ľahkého sviežeho pitia, ide o víno, pohárik ktorého si môžete dať aj cez deň počas obeda, čo je v súlade so zodpovednou konzumáciou aj so zdravým životným štýlom.

Foto: Pravda, Jozef Sedlák

Jaroslava Kanuchova-Patkova vykonna riaditelka Zvaezu vinohradnikov a vinarov Slovenska Jaroslava Kaňuchová-Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Aká je budúcnosť vína a vinárskeho sektora v Európe?

Budúcnosť je nielen v rukách spotrebiteľov a vinárov, ktorí musia premýšľať nad tým, ako si udržať priazeň milovníkov vína, ale do vývoja reálne zasahuje klimatická zmena prejavujúca sa globálnym otepľovaním. To môže vyriešiť aj prebytky vznikajúce najmä v južných krajinách Európy, ktorých územie už prestáva byť vhodné na pestovanie viniča. V tomto smere Slovensko ležiace na severnom okraji európskych vinohradov má do budúcna ideálne podmienky na pestovanie viniča a výrobu vína. Črtá sa obdobie, keď sa vinohrady môžu stať vzácnosťou. Môže to podnietiť rozvoj agroturistiky spojenej s vínom. Je to cesta, ako ponúkať svetu slovenské víno s vyššou pridanou hodnotou a súčasne podporiť cestovný ruch. Treba aktívne pracovať s myšlienkou: kým budete v kúpeľoch, zoznamovať sa s našimi horami a zámkami, ochutnajte aj chuť Slovenska prostredníctvom slovenských jedál a vín.

Reálne sa však treba vysporiadať s tým, že v Európe sa hromadí víno. Ako si Brusel poradí s aktuálnou odbytovou krízou?

V hre je budúcnosť nie desiatok, ale stoviek tisíc hektárov európskych vinohradov. Slovensko, ktoré obhospodaruje vinice na 12-tisíc hektároch, je v tomto ohľade kvapkou v mori vína. Len na porovnanie, Francúzsko má vinice na ploche 792-tisíc hektárov, Španielsko na výmere takmer milión hektárov, Taliansko na 720-tisíc hektároch. Treba prijať radikálnejšie opatrenie vo veľkých producentských krajinách, lebo práve v nich sa rodia najväčšie prebytky.

Čítajte viac Príbeh z juhu Slovenska. Spadli až na samé dno, no podarilo sa im vstať z popola ako Fénixovi

Niet väčšieho egoizmu ako v poľnohospodár­skej, a teda aj vo vinohradníckej a vinárskej politike. Nebude každý hľadieť iba na svoje záujmy?

Nerobme si ilúzie, je to tak. Preto bola v EÚ zriadená skupina na vysokej úrovni, ktorá má spoločne hľadať kompromisné riešenie prijateľné pre vinársky sektor. Požiadali sme ministerstvo, aby sa nestalo, že na reštrikcie doplatia malé krajiny, aby neprišlo k úplnej likvidácii vinohradov na Slovensku. Spájame sa spolu s Rakúskom a Českom, ako aj s Nemeckom, lebo sami by sme nezmohli nič. Tieto krajiny nemajú starosti s prebytkami ako veľkoproducenti z juhu Európy, ale nechcú a nemôžu doplatiť na to, aké opatrenia sa na európskej úrovni prijmú.

Kam sa európske a spolu s ním aj slovenské vinohradníctvo a vinárstvo budú uberať?

Ukážu to najbližšie roky. Vinohrad je ľahšie vyklčovať, ako založiť. Vinič sa nesadí ako pšenica na jeden rok. Za založením vinice je veľa práce, úsilia, peňazí. Vinohrady neprinášajú potešenie len v podobe vína, ale zvyšujú biodiverzitu v krajine, znižujú obsah oxidu uhličitého, vinica plní prirodzené vodozádržné a protierózne funkcie, dáva krajine tvar, atmosféru. Nevznikla včera, ale utvárala sa po stáročia. Je to niečo, na čo treba myslieť, krajina bez viníc by stratila funkčnosť aj dušu.

Aké víno dopestovalo Slovensko v rekordne teplom roku 2024?

Bol to rok, aký sme ešte nezažili, pravdu o ňom povie víno, stojí za ochutnanie. Zmenu najlepšie charakterizuje fakt, že sme požiadali rezort, aby sa mladé víno uvádzalo na trh od prvého októbra. Ostatne aj burčiak sa predával už od prvého augusta. To sme si v minulosti nevedeli predstaviť. Tohtoročná kampaň bola veľmi rýchla, kvôli vysokým teplotám sa zotreli rozdiely medzi skorými, stredne neskorými a neskoro dozrievajúcimi odrodami, hrozno dozrievalo jedno za druhým. Museli sme sa ponáhľať aj kvôli poklesu kyselín v hrozne. Bola to najskôr začatá a najkratšia kampaň, skončila sa okolo. 20 septembra. Na porovnanie, pred dvoma rokmi sme zberali ešte začiatkom novembra. Ešte sa nájde tu a tam nepozberané hrozno, ktoré vinohradníci ponechali na ľadové víno, alebo dozrievajú modré odrody na červené víno.

Čím budú osobitné tohtoročné vína?

Očakávame mimoriadny ročník pre červené vína, tie dozreli do neuveriteľnej krásy, priamo na kroch sa odbúravala kyselina jablčná, hrozno malo vysokú cukornatosť od 27 do 28 stupňov. V bielych vínach sa ukazuje veľmi zaujímavá aromatika, dôležité je, či vinohradníci stihli biele odrody včas pooberať. Ak nie, budú to vína s vyšším obsahom alkoholu a so zvyškovým cukrom, čo nie je trend. Čo sa týka množstva, výpadky za celé Slovensko budú na úrovni priemerne 25 percent, ale sú lokality, ktoré pre mrazy alebo sucho prišli aj o 50 percent úrody. To sa premietne aj do ceny.

Čítajte viac Príbeh zo Záhoria. Na ich škvarky čakajú mesiace, odmietli 3 ponuky investorov. Dojičkám v maštali dávajú aj 1 800 eur

Napokon o výbere takého alebo onakého nápoja rozhoduje cena. Aké víno si na Slovensku kupujeme najčastejšie?

Najviac vína sa predá cez obchodné reťazce, kde zákazníka zaujíma prednostne cena, tá sa pohybuje medzi 4 až 5 eurami za fľašu vína priemernej kvality, pri vyššej treba rátať s cenou 10 až 15 eur.

Nie je to veľa pre priemerne zarábajúceho slovenského spotrebiteľa?

Veľa to nie je, iba málo zarábame.

Čím môže slovenské víno presvedčiť ľudí, aby predsa len po ňom siahli?

Určite svojím príbehom. Za každým vínom nájdeme osud vinára a vinohradu, kde ho dopestoval. Cez víno objavíme prítomnosť aj minulosť Slovenska. Čoraz viac vinárov ponúka zážitok zo snúbenia jedla s vínom. Iste, nežije sa nám ľahko, ale skúsme vybočiť na chvíľu zo stereotypu a vydajme sa za vínom, k jeho tvorcom. Vinohradnícke a vinárske Slovensko sa zmenilo, pribudli nové architektonicky atraktívne pivnice zakomponované priamo do vinohradov. Víno mení krajinu, je jej prirodzenou súčasťou. Nechajme ho vstúpiť do našich životov, nech nás trochu zabaví, uvoľní a odhalí pravdu života. Nie náhodou Rimania vraveli – in vino veritas. Vo víne je pravda.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….