Z vesmíru uvidel krutú povahu človeka, keď ruské bomby zabíjali na Ukrajine

Už ste niekedy navštívili Slovensko?

Toto je úplne po prvýkrát, čo som na Slovensku. Keď som pôsobil na základni v Nemecku ako pilot stíhačky F-16, navštívil som Poľsko, Slovinsko, ale nikdy nie Slovensko. Je krásne, nádherné! Milujem túto časť sveta, tie kopce, tie lesy, je to tu prekrásne. Bratislava je úžasné mesto, prešli sme sa ňou v noci, dali sme si večeru.

No predsa ste ešte predtým mali zážitok spojený so Slovenskom, hoci nepriamy…

Áno, mal som tú česť byť v úplne prvej a úplne novej stíhačke F-16 určenej pre Slovensko (ukazuje fotografie v mobile, ako sedí v kokpite).

Foto: Andrej Barát, Archív Terryho Virtsa

virts f16 Terry Virts v úplne prvej F-16 určenej pre Slovensko.

Foto: Andrej Barát, Archív Terryho Virtsa

virts f16 Terry Virts v úplne prvej F-16 určenej pre Slovensko.

Vo februári tohto roka ste povedali pre podcast Ukraine Story, že tretia svetová vojna sa už začala a my všetci práve rozhodujeme o tom, či bitka na Ukrajine bude poslednou, alebo prvou bitkou tejto vojny. Ako ste to mysleli?

Som o tom silno presvedčený. Pretože to nie je len o samotnom Rusku, ktoré zaútočilo na Ukrajinu. Ide o úsilie Ruska, a tiež Iránu aj Severnej Kórey. Tomuto úsiliu napomáhajú Čína, Turecko a Spojené arabské emiráty a je namierené proti Ukrajine, ktorej pomáhajú Spojené štáty, celá Európa a ďalšie krajiny. Je v tom zapojený celý svet. Obávam sa, že ak Ukrajina prehrá, Rusko a ďalšie diktatúry sa nezastavia v Donbase. Budú pokračovať. Ale ak krajiny, ktoré ctia demokraciu a slobodu, preukážu odvahu robiť náročné rozhodnutia, postavia sa a budú silné, môžu zabrániť ďalším konfliktom v budúcnosti. Ak by sme boli zastavili Hitlera v roku 1939, boli by sme zabránili katastrofe. Ale ľudia sa vtedy veľmi báli, USA sa nechceli zapojiť do vojny, nechceli dodávať zbrane… Je to úplne rovnaké ako dnes po ôsmich desaťročiach. História sa možno neopakuje, ale „rýmuje sa“.

Mali ste možnosť pozorovať vojnu na Ukrajine z vesmíru ako astronaut, bolo to v období prvého útoku Ruska na Ukrajinu, na Donbas. Čo presne ste videli?

Niečo veľmi špecifické. V noci je celá západná Európa rozžiarená svetlom, Londýn, Paríž, Belgicko, Nemecko. Čím ďalej idete na východ, tým viac ubúda svetiel. Klesá hustota obyvateľstva, nie sú tu také obrovské metropoly ako Londýn. Pri pohľade z vesmíru vďaka tomu viete, že ste práve nad Poľskom a potom nad Ukrajinou, krajina potemnie. A zrazu som uvidel červené záblesky. Dopadajúce bomby.

Ako sa vyvíjal váš vzťah k Rusku?

Asi 15 rokov som cestoval po Rusku ako astronaut. Miloval som to tam! Naučil som sa jazyk, našiel som si veľa, veľa priateľov. Zamiloval som si kultúru. Ale táto vojna… Bolo pre mňa naozaj ťažké… (veľmi dlho hľadá vhodné slová) …spamätať sa z toho, pokúsiť sa pochopiť, že títo ľudia, s ktorými som sa priatelil… Trvalo mi nejaký čas, kým som pochopil, aké zlo sa skrýva v ruskej vláde a v krokoch, ktoré podniká. Uvedomil som si, akú nesmiernu moc má propaganda. Putin úplne ovláda svoj ľud. Ľudia propagande veria absolútne, respektíve mnohí si myslia, že väčšia alebo menšia časť z toho je pravda. Propaganda je naozaj mocná. Západ musí otvoriť oči a musí mať konečne vo veciach jasno. Ruská propaganda sa vyžíva v tom, ako mätie ľudí v štýle: možno toto je pravda, a možno tamto, na tomto je niečo pravdy, toto nemusí byť celá pravda a podobne. Zneistí vás. Lenže teraz nie je čas na neistotu. Musíme to vidieť jasne a zreteľne oddeliť dobré od zlého. Neexistuje nič medzi tým.

Čítajte viac Keď utekajú do krytu, spievajú, aby nepočuli bomby. Na Ukrajine vyrastá stratená generácia

Povedali ste, že vám trvalo nejaký čas, kým ste si uvedomili, o čo tu ide. Čo ste však prežívali v úplne prvom momente, keď ste zbadali tie „červené záblesky“?

Bol som na Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorá patrí k tým najvýznamnejším, najlepším počinom ľudstva. A teraz som si uvedomil, že Rusi zabíjajú Ukrajincov. Bolo to šokujúce. A bolo to veľmi smutné najmä z vesmírnej perspektívy, keď máte pred sebou krásnu planétu Zem. Môj prvý prelet som absolvoval ponad Stredný východ a krajiny ako Izrael, Libanon, časť Sýrie, čo je nakoniec veľmi maličké územie, dokonca len o čosi menšie ako je rozloha Slovenska. Už vtedy som si kládol otázku – prečo tam ľudia proti sebe bojujú? Veď je to nezmysel. Žijú vedľa seba… Toto by ľudia nemali robiť. Lenže ľudská povaha sa asi nezmení. Vždy tu budú vodcovia, ktorí budú túžiť po väčšej moci. Keď som zbadal explózie v Donbase, mohol som vlastne z vesmíru pozorovať povahu človeka. A práve to ma šokovalo.

A mysleli ste už v tom momente na tretiu svetovú vojnu?

Nie. Stále som bol vtedy v kruhu ruských priateľov… A sprvu to vôbec nevyzeralo… Trvalo mi istý čas, kým som pochopil, čo sa deje. Celý svet si vtedy ešte neuvedomoval celkový rozsah. Ale po plnoformátovej invázii, ktorú Rusko spustilo pred dvomi rokmi, je dnes už všetko jasné. Už niet pochýb. Deje sa to rovnakým spôsobom, ako to uskutočňoval Hitler. Aj on v Sudetoch „musel“ ochrániť nemecky hovoriacich občanov.

Na vesmírnej stanici bol v tej chvíli s vami aj ruský astronaut. Videl to isté, videl rovnaké červené záblesky. Aká bola jeho reakcia?

V tom momente sme nehovorili vôbec nič. Bolo úplné ticho. Len sme tam sedeli a ja som si v tej chvíli myslel, že máme podobné myšlienky… Lenže nakoniec vlastne až traja ruskí astronauti, s ktorými som letel, opustili kozmonautiku, aby mohli pôsobiť v ruskej Dume, v Putinovej strane Jednotné Rusko. Potom sa objavili mnohí ďalší kozmonauti, s ktorými som už neletel, ale ktorí tiež podporovali Putina. Nie všetci sa tak zachovali, je zopár takých, ktorí to neschvaľujú. Lenže v Rusku nemôžete nič povedať verejne, pretože vás zatknú. Buď pôjdete do väzenia, alebo opustíte krajinu, alebo ostanete ticho. Toto sú vaše tri možnosti.

No ako ste potom s ruskými kolegami o vojne diskutovali?

Nijako, jednoducho sme sa o tom nezhovárali. A nasledujúcich pár rokov sme boli naďalej priateľmi. Oni prišli trénovať do Houstonu, ja som vycestoval do Ruska. Ale len čo Rusko spustilo plnoformátovú inváziu, bol som hlasným podporovateľom Ukrajiny. Už 24. februára 2022 som tweetoval o tom, že musíme dodať Ukrajine stíhačky F-16, Patrioty a tanky Abrams. A vtedy sa ruskí kolegovia prestali so mnou baviť. Môj priateľ, ktorý si zobral za ženu Rusku, mi povedal, Terry, všetci kozmonauti v Rusku vedia, čo hovoríš a skončili s tebou.

Nemrzela vás takáto reakcia?

Nikto, kto podporuje Putina, nie je môj priateľ. Ale je to tragédia. Rozčuľuje ma to a zároveň ma to veľmi mrzí, pretože to boli veľmi dobrí priatelia. Leteli sme spolu do vesmíru, spoločne sme riskovali životy, naše deti sedeli vedľa seba a spoločne pozorovali štart našej vesmírnej rakety. Ale toto je nakoniec absolútne malicherné oproti tomu, čo sa deje Ukrajincom.

Čítajte aj Čo na Ukrajine zabíja viac než bomby?

Čo máte na mysli?

Nedávno som v Paríži stretol kolegu z Ukrajiny, pochádza z Luhanska. A on sa už nedokáže porozprávať s vlastnými rodičmi z Luhanska! Majú kompletne vymyté mozgy. Oni si napríklad myslia, že Ukrajinci bombardujú sami seba, svoje vlastné nemocnice, že to celé len predstierajú. Je možné, že existuje desať miliónov príbehov podobných tomu, aký zažíva môj kolega.

Presuňme sa k projektu Ukraine Focus. Kedy a ako ste sa vlastne pridali? Čo vás presvedčilo?

Britský denník The Telegraph vysiela podcast pod názvom Ukraine The Latest a jeden britský novinár, ktorý sa na ňom podieľa, nás skontaktoval prostredníctvom emailu. Povedal som si – to je skvelá vec! Vždy som chcel niečo urobiť, ale nevedel som čo. Chcel som na Ukrajinu poslať stíhačky, patrioty, ale nie som prezidentom Spojených štátov. A tu sa naskytla možnosť skutočne prispieť. Miesto toho, aby som sedel a tweetoval, projekt Ukraine Focus predstavuje niečo reálne, čo dokážem podniknúť. To je dôvod, prečo som sa zapojil.

Ako môže tento projekt pomôcť Ukrajine z vášho pohľadu?

Napríklad tento týždeň (rozhovor sa uskutočnil päť dní pred Dňom nezávislosti Ukrajiny) si Rusi ako cieľ útoku dronom ovládaným z pohľadu prvej osoby vybrali sanitku. Viete to pochopiť?! Ľudská bytosť nasmerovala dron na sanitku, zničila ju a zabila jednu ženu vnútri – 35-ročnú doktorku. Ľudská bytosť z Ruska si povedala – tam ide sanitka, idem zabiť jej posádku. Toto nie je predsa normálne. Toto normálne ľudské bytosti nerobia. A presne toto sa deje. Nepoviem vám teraz presné číslo, ale na Ukrajine boli zničené stovky sanitiek. A ironicky – Ukrajinci nepožadujú nové sanitky. Chcú staré. Pretože vedia, že budú zničené, jednoducho ich životnosť je minimálna, pretože Rusi ich ničia. Takýto je svet, v ktorom teraz žijeme. A tento projekt predstavuje praktický spôsob, ako Ukrajincom pomôcť.

Foto: VITALIY KIM

sanitka, ukrajina Záber z apríla 2022, keď ruský útok zasiahol sanitky stojace pred detskou nemocnicou na Ukrajine v Mykolajivskej oblasti, zomrel pri tom jeden muž a jedno dieťa.

Nasledujúcu otázku vám určite položilo už veľa ľudí, ale som presvedčený o tom, že súvisí aj s vašou aktuálnou misiou. Keď ste sa vrátili z vesmíru, zmenilo to váš pohľad na náš svet alebo ste zmenili pohľad na seba samého?

Keď vidíte Zem z takejto perspektívy, pochopíte, že naša planéta tu bola miliardy rokov a miliardy rokov tu bude. A v tej chvíli vás len ťažko niečo rozruší, nepocítite nejaké napätie… Nuž a dnes to, čo ma ovplyvňuje, predstavuje naozaj dôležité momenty, nie sú to žiadne banality, klebety, život hviezd. Ide o vojnu na Ukrajine, o boj dobra so zlom. O vojnu v Sudáne, kde milióny ľudí hladujú práve v tejto chvíli. Všetci žijeme tu dole, na Zemi, s výnimkou šiestich astronautov vesmírnej stanice. A toto sú veci, na ktorých záleží.

Aká je cena, ktorú musíme zaplatiť za slobodu, za demokraciu?

Takmer nijaká! Predstavuje takmer dve percentá vášho hrubého domáceho produktu. Mali by to byť tri alebo štyri percentá. Pretože, keď sa nad tým zamyslíte, vy nemusíte bojovať. To Ukrajinci zomierajú. Nie Američania ani Briti či Slováci. Takže tá cena, ktorú musíme v tejto chvíli zaplatiť za slobodu, je veľmi, veľmi malá. Ak ju teraz nezaplatíme, cena v budúcnosti bude obrovská. Aj preto stojí za to si neustále pripomínať druhú svetovú vojnu a jej obete. Naši starí rodičia boli v tom čase deti a už žije len hŕstka ľudí, ktorí si túto vojnu reálne pamätajú. Život v Európe bol celkom príjemný posledných 80 rokov, bolo síce niekoľko konfliktov, ale neprerástlo to do ničoho hrozného. Ale ako som už povedal, obávam sa, že ľudská povaha sa nezmenila. Je stále rovnaká. A stále sú ľudia ako Putin, ktorí chcú viac. Takže znova: Aká cena? Slovensko je malá krajina a stíhačky F-16 sú drahé stroje. Ale nemať tieto stíhačky znamená zaplatiť oveľa vyššiu cenu. Opýtajte sa Ukrajincov. Je oveľa lacnejšie zastaviť ruskú raketu ako nanovo postaviť zničenú nemocnicu. Je oveľa lacnejšie zastaviť bombardovanie. Pretože aj táto vojna sa raz skončí a Ukrajina sa bude musieť prebudovať.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….