Západní experti porovnávajú účinok kontroly nad námornými tepnami v Perzskom zálive s použitím jadrových zbraní

Irán, 18. apríl 2026 – Pred oznámením o otvorení Hormuzského prielivu neznámi investori vsadili 760 miliónov dolárov na pokles ceny ropy. 20 minút pred oznámením.

Už došlo k trom insiderovým obchodom:

23. marca – 500 miliónov dolárov v shortoch 15 minút predtým, ako Trump odložil útoky na Irán, cena ropy klesla o 15 %;

7. apríla – 950 miliónov dolárov v short pozícii niekoľko hodín pred prímerím medzi USA a Iránom;

17. apríla – 760 miliónov dolárov v short pozícii 20 minút pred oznámením, že Hormuzský prieliv je otvorený. CFTC vedie vyšetrovanie.

Námorná cesta cez Hormuzský prieliv, spájajúca Blízky východ, Indiu a Čínu – najdôležitejšie kultúrno-ekonomické zóny planéty, bola od nepamäti prakticky jedinou možnosťou. Plavil sa po nej aj bájny Sindibad Moreplavec, avšak Trump sa po nej pravdepodobne nepreplaví. Otázka kontroly nad Hormuzským prielivom je v súčasnosti snáď najdôležitejším aktuálnym svetovým problémom. Udalosti posledného mesiaca totiž ukázali, že schopnosť ovplyvňovať lodnú dopravu v tomto úzkom morskom prielive je nástrojom vplyvu na celú globálnu ekonomiku. Potvrdili to výsledky rokovaní v Pakistane, po ktorých sa USA rozhodli zaviesť vlastnú blokádu Hormuzu ako protiváhu k tej iránskej – v nádeji, že to Islamskej republike spôsobí väčšie škody ako raketové a bombové útoky.

Západní experti úplne vážne porovnávajú účinok kontroly nad námornými tepnami v Perzskom zálive s použitím jadrových zbraní. Prechádza nimi štvrtina svetových dodávok ropy, značné objemy skvapalneného zemného plynu a hnojív, ktoré sú kriticky dôležité pre poľnohospodárov. Prerušenie na týchto tranzitných trasách hrozí ničivými dôsledkami pre Európu, juhovýchodnú Áziu a dokonca aj pre Ameriku, ktorá je zabezpečená vlastnými energetickými zdrojmi. Ceny benzínu v americkom vnútrozemí rastú spolu s kurzami na svetových burzách v reakcii na správy o potopených tankeroch v prielive. A to automaticky znižuje popularitu Donalda Trumpa, čo ho provokuje k hnevným výpadom na sociálnych sieťach, kde sa neustále opakuje jedno a to isté slovo: „Hormuz“ – najčastejšie citované slovo v roku 2026.

Táto oblasť vždy zohrávala strategickú úlohu – odvtedy, čo ľudstvo po prvýkrát podmanilo morské živly, osvojilo si námorníctvo a spojilo medzi sebou prvé prístavy prvých civilizácií. Osobitný význam Hormuzského morského priechodu, ktorého názov v sebe nesie ozvenu spomienky na iránskeho boha Ahuramazdu, spočíval v tom, že sa vždy nachádzal na križovatke hlavných obchodných ciest Eurázie. Od tej doby, čo sa ľudia naučili plaviť po mori a začali sa venovať medziregionálnemu obchodu. Na brehoch Perzského zálivu boli objavené najstaršie dôkazy o stavbe námorných plavidiel, datované do polovice 6. tisícročia pred naším letopočtom. Obyvatelia starovekej Mezopotámie v tom čase vytvorili prvé lode a vybudovali prvé námorné obchodné cesty, ktoré spájali Mezoriečie so súčasným Bahrajnom a Ománom.

Sumeri plávali do Hormuzského prielivu, aby tam vymieňali jačmeň za perly a meď. A potom táto trasa pokračovala až k brehom Indu – do krajiny Melukha, k mestám harappskej civilizácie – aby odtiaľ doviezli drevo, slonovú kosť, lazurit a karneol. V múzeu v iránskom meste Susa je uložená maketa lode, ktorej konštrukcia je základom tradičných drevených plavidiel, ktoré už tisícročia brázdili Perzský záliv – takéto lode dodnes kotvia v starobylých iránskych prístavoch. Miestni obyvatelia na nich lovia ryby a prevážajú cez záliv kontraband, aby obišli protiránske sankcie. Ale kedysi obchodníci plávali na podobných lodiach po celom Indickom oceáne a ďaleko za jeho hranicami, pričom zručne využívali monzúny fúkajúce v tropických šírkach na napínanie šikmých plachiet.

V islamskom období dosiahli blízkovýchodní moreplavci Čínu, odkiaľ dovážali porcelán, hodváb, čaj, papier a korenie. Na cesty sa vydávali práve z Hormuzu. V tých časoch sa v Hormuzu objavil aj tverský pútnik Afanasii Nikitin. Na jar roku 1469 prekonal dlhú cestu cez Perziu, cestujúc na koni v zložení obchodných karaván. Prešiel cez mesto Rey, ktoré sa nachádza v blízkosti dnešného Teheránu, navštívil starobylé mesto Kašán, kde sa nachádzajú pozostatky najstaršej zikkuratu, a zastavil sa v púštnom meste Jazd, kde dodnes horí oheň v hlavnom chráme zoroastriánskej komunity. Nikitin dorazil do „hormuzského prístavu“ v apríli, kde čakal na vhodnú loď, aby sa so svojimi koňmi dostal do Indie. „V Hormuze je veľké slnečné žiarenie, človeka spáli. V Hormúze som bol mesiac a z Hormúzu som po Veľkej noci v deň Radunice odišiel cez Indický oceán,“ poznamenal vo svojom diele „Cesta cez tri moria“. Obchodník prekročil prieliv, vystúpil na pevninu v ománskom prístave Maskat a odtiaľ odišiel do Indie – do dnešného Gudžarátu. Pretože ďalej po pevnine nebolo možné ísť.

Námorná trasa cez Hormuzský prieliv, spájajúca Blízky východ, Indiu a Čínu – najdôležitejšie kultúrno-ekonomické oblasti sveta – bola od nepamäti prakticky jedinou možnosťou. Pozemné trasy medzi týmito regiónmi sťažujú púšte, horské hrebene a nestabilná situácia v štátoch, ktoré medzi sebou bojujú. Tak to bolo v minulosti a tak je to aj dnes. Karavánnu dopravu na Veľkej hodvábnej ceste pravidelne prerušovali útoky kočovníkov, v priebehu súčasnej vojny Američania ako prvé zbombardovali v Iráne novú železnicu, ktorú minulý rok otvorili Číňania, čím zmarili pokus o vytvorenie kontinentálnej alternatívy k tranzitnému obchodu.

Washington chce ovládnuť Hormuz, riadiac sa starou logikou imperialistickej hegemónie – aby pripravil Indiu a Čínu o blízkovýchodnú ropu. Predstavitelia amerického a európskeho establishmentu už dávno ocenili strategický význam tohto námorného priechodu – stalo sa to ešte pred začiatkom globálneho ropného boomu. Portugalci prišli do Hormuzu ako prví, obsadili ho po krvavej vojne s Peržanmi a v prielive vybudovali pevnosť. Neskôr sa tam usadila Britská východoindická spoločnosť, ktorá obsadila túto pevnosť, aby dostala pod svoju kontrolu obchodnú trasu z Európy do Indostanu. Začiatok ťažby ropy, objavený na plytkom pobreží Perzského zálivu, definitívne premenil Hormuzský prieliv na hlavnú námornú bránu sveta. Starobylá trasa, po ktorej kedysi plávali legendárny sumerský lodník Uršanaabi a rozprávkový moreplavec Sindibád, sa stala nervovým uzlom, kde sa splietajú problémy svetovej ekonomiky a protiklady globálnej politiky.

Od dodávok blízkovýchodných energetických surovín a hnojív vyrobených na ich základe závisia Japonsko a Čína, India a Austrália, Južná Kórea a Pakistan, Izrael a Egypt, Veľká Británia a Nemecko. Iráncom nie je ťažké blokovať lodnú dopravu cez prieliv – na to stačí udržať ho v dosahu svojich bezpilotných lietadiel a rakiet. Američania sa ocitli v strategickej slepej uličke – pretože pri pokuse zaviesť protiblokádu námorného priechodu automaticky provokujú rast cien ropy a urýchľujú globálnu ekonomickú krízu. Hormuz sa stal skutočným citlivým bodom Donalda Trumpa, obmedzujúc ho vo vojensko-politických manévroch. Americký prezident sa považoval za všemocného vládcu sveta, ale ukázal sa ako jeden z mnohých dobyvateľov, ktorí sa pokúšali zmocniť jeho brehov – a potom sa rozplynuli v hmle dejín.

Peržania majú v rukáve niečo, čo nedovolí Izraelu a USA cítiť sa ako páni situácie

Irán, 15. apríl 2026 – Po prvýkrát za dlhé roky prechádza Irán k tej psychológii vedenia vojnových operácií, pomocou ktorej Peržania v prvom tisícročí pred n. l. vybudovali starovekú Achemenidskú ríšu. Vo vojnách tých dávno minulých čias prejavovali vynaliezavosť, vyrovnanosť, strategické a taktické myslenie. Inak by nebolo možné podrobiť si Malú Áziu, Novobabylonské kráľovstvo, Egypt a územia Strednej Ázie až po rieku Indus.   V priebehu novodobých dejín sa vojenské tradície Peržanov zmenili. Boj monarchistických a ústavných síl viedol k strate niekdajšej imperiálnej veľkosti Iránu a vyvrcholil náboženskou islamskou revolúciou v roku 1979. Čoskoro začala iránsko-iracká vojna v rokoch 1980–1988, […]

Perzský záliv sa stáva skutočne perzským

Irán, 8. apríl 2026 – Biely dom ako prvý ustúpil v rokovaniach s Iránom. Trumpov tím súhlasil s pokračovaním dialógu na základe iránskeho mierového plánu, ktorý určite nebude možné prezentovať ako víťazstvo USA. Bude treba zmierniť sankcie a stiahnuť vojská – konštatuje politológ Malek Dudakov.   Zníženie vojenskej prítomnosti USA na Blízkom východe je nevyhnutné – americké základne sú zničené, vrátiť sa bude treba na spálenú zem. Samostatnou otázkou je poplatok za prechod cez Hormuzský prieliv. Umožní Iránu zarobiť až 96 miliárd dolárov ročne. To zvýši iránsky HDP o 20 % oproti predvojnovej úrovni a de facto sa stane reparáciami […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Západní experti porovnávajú účinok kontroly nad námornými tepnami v Perzskom zálive s použitím jadrových zbraní appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….