Ak by sme porovnanie súčasnosti a obdobia spred roka 1989 mali zhrunúť do jednej vety znela by – zarábame viac, na jednotlivé tovary musíme pracovať menej času, no cesta k tomuto stavu bola dlhá. Napríklad len na dorovnanie reálnych platov sme museli čakať dlhých 18 rokov, do roku 2007. Ako približuje analytik 365.bank Tomáš Boháček, po prevrate sme sa s nástupom voľného trhu museli vyrovnávať aj s prudkým zdražovaním. Inflácia totiž nakrátko vyskočila nad 50 percent.
Čo sa týka minulého a súčasného trhového režimu, rozdielov bolo viac. Centrálne plánovaná ekonomika spred 35 rokov napríklad znamenala, že vtedajšia moc rozhodovala o tom, čo a v akých množstvách sa bude vyrábať. Štát mal v tej dobe monopolné postavenie a rozhodoval prakticky o všetkom. Ako pripomína Boháček, aj v tej dobe bola inflácia, no práve štátom riadená ekonomika dozerala na jej stabilnejší priebeh ako v súčasnosti.
Dôležitým prvkom, ktorý mal priamy vplyv na budúci ekonomický vývoj v bývalej Československej socialistickej republike, bola menová reforma z roku 1953. „Dôležitým atribútom pri konštituovaní novej meny bol jej zlatý štandard a pomer k iným svetovým menám. Zo zákona bol určený zlatý obsah koruny na 0,123426 gramu rýdzeho zlata za 1 československú korunu (Kčs) a pomer Kčs k ruskému rubľu bol stanovený na 1,8:1 v prospech rubľa.Hodnota amerického dolára v porovnaní s korunou československou klesla, z predošlých 50 Kčs za 1 dolár na 7,2 Kčs za 1 dolár. Z týchto opatrení možno usudzovať umelé zásahy do ekonomiky v podobe neobjektívneho nadhodnotenia Kčs,” píše vo svojej kapitole v zborníku Radikálny socializmus a komunizmus (1918 – 1989) historik Marcel Pecník.
Riadená ekonomika mala okrem toho vplyv aj na bankový sektor. V Československu v období reálneho socializmu fungoval v tomto sektore centralizovaný systém, v ktorom ekonomické nastavenia určovala Štátna banka československá.
Znamená to, že v tom čase ešte neexistovali súkromné banky a bežní ľudia si nemohli brať napríklad úvery či pôžičky. Ak ste si teda pred rokom 1989 chceli kúpiť byt, chladničku či farebný televízor, peniaze ste si museli požičať od priamo od štátu. Prostredníctvom vtedajšej mladomanželskej pôžičky si vtedy ľudia mohli napríklad na zariadenie svojho bytu požičať napríklad 30 či 50-tisíc vtedajších československých korún.
V priebehu posledných desaťročí sa však zmien odohralo podstatne viac. Denník Pravda sa preto pri príležitosti výročia 17. novembra pozrel na niekoľko vybraných oblastí, ktoré sa v priebehu posledných desiatok rokov výrazne zmenili.
1. Platy
Nech už je režim či politický systém akýkoľvek, nemalú časť ľudí zaujíma najmä to, koľko reálne zarobia a čo všetky si za svoje peniaze môžu kúpiť. Novembrový prevrat znamenal pre mnohých v tomto smere výrazný krok vpred. Avšak, ako sme spomínali vyššie, na začiatku sme sa museli vysporiadať so zmenami v podobe zdražovania či pomalého dorovnávania reálnych platov.
Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská v tejto súvislosti vysvetľuje, že takmer celý prepad reálnych platov v pribehu prvých 18 rokov od novembrového prevratu bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch. Za prepadom stála devalvácia koruny, strikné ekonomické reformy s čím súvisel aj prudký rast cien v obchodoch.
V priebehu nasledujúcich rokov sa však situácia začala výrazne zlepšovať a v peňaženkách či na účtoch nám zostáva oveľa viac peňazí ako pred rokom 1989. „V súčasnosti zarábame priemerne reálne približne o 35 až 40 percent viac ako v roku 1989,” tvrdí analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Podľa Štatistického úradu SR zarábal priemerný Slovák pred 35 rokmi v prepočte 104 eur a priemerná mesačná mzda v druhom kvartáli tohto roka sa vyšplhala na úroveň 1 520 eur. Ide tak takmer 15-násobný nárast.
Našim platom výrazne prispel najmä vstup Slovenska do štruktúr Európskej únie (EÚ) v roku 2004. Zatiaľ čo pred 20 rokmi priemerný Slovák zarobil za mesiac v hrubom 525 eur, teraz dostane o tisícku viac.
Je však potrebné upozorniť na to, že hoci naše platy kontinuálne rastú, stále v tomto smere výrazne zaostávame za západnými vyspelými ekonomikami. V platovom rebríčku sa spomedzi všetkých krajín EÚ nachádzame na šiestom mieste od konca.
2. Ceny
S výškou platov priamo súvisia aj ceny, za ktoré jednotlivé tovary v obchodoch nakupujeme. Ekonóm ČSOB Marek Gábriš pripomína, že pred 35 rokmi bola nielen iná výška platov, ale aj mena rovnako ako aj ceny. Podľa neho však vzájomné porovnávanie miezd a cien dokáže zotrieť veľa rozdielov. „Najväčší rozdiel medzi našim a západným tovarom bol vtedy v spotrebnom tovare. Napríklad za priemernú mzdu v slovenskej časti republiky, ste si v roku 1989 mohli kúpiť presne 0 (slovom „nula“) televízorov. Dnes, teda 35 rokov od Nežnej revolúcie, si ich môžete dovoliť za priemernú mzdu kúpiť takmer tri,” píše analytik.
Pokračujme ďalej. Ak ste si pred revolúciou chceli kúpiť napríklad chladničku, za priemernú mesačnú mzdu by sa vám to nepodarilo. Teraz je však všetko inak a za priemernú mzdu si v roku 2024 kúpite tri chladničky. Ak si chcete kúpiť auto teraz, potrebuje na to približne 11 priemerných mesačných platov v hrubom. V spomínanom roku 1989 by ste však na auto minuli až 24 celých výplat.
Presňume sa teraz k nákupom potravín. Zaujímavou ilustráciou rozdielu medzi nákupmi „vtedy a teraz” je, koľko času musíte stráviť v práci na to, aby ste si konkrétny produkt mohli dovoliť kúpiť. Napríklad na kilo tmavého chleba, ktorý stál pred 35 rokmi 2,80 československých korún ste odpracovať 9 minút. Dnes na ten istý chlieb v hodnote 2,50 eura pracujeme 18 minút.
Na konci minulého režimu musel človek pracovať podstatne dlhšie ako teraz ak si chcel kúpiť napríklad 10 kusov slepačích vajec. V tej na ne pracujúci zarábal až 44 minút, zatiaľ čo teraz je to len 15 minút. Podobne je to aj v prípade kila kurčaťa, na ktoré musel človek pred revolúciou robiť až 1 hodinu a 41 minút, v tomto roku sa potrebný čas skrátil už iba na 19 minút.
Vodičov určite bude zaujímať aj porovnanie cien benzínu. Za liter 95 oktánového benzínu ste „vtedy” zaplatili 9 československých korún a museli ste naň pracovať pol hodinu. Dnes už pri cene 1,60 eura za rovnaký objem benzínu musíte odrobiť 11 minút.
Porovnanie cien ostatných vybraných produktov si môžete pozrieť v priloženej tabuľke.
Čítajte viac Rast aj napriek silnému protivetru. Aké budú platy a ceny v najbližších rokoch?
3. Práca
Častým tvrdením, ktoré sa dotýka obdobia reálneho socializmu, je, že v tom čase neexistovala nezamestnanosť. Práca bola pred revolúciou považovaná nielen za povinnosť, ale rovnako sa stala aj dôvodom na oslavu – spomeňme len každoročné veľkolepé slávnosti spojené s 1. májom, sviatkom práce.
Energetický analytik Radovan Potočár a riaditeľ a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda však upozorňujú na to, že pohľad na realitu ukazuje skreslené predstavy ľudí o práci vo vtedajšej dobe. „Socialistický režim oficiálne vykazoval takmer 100-percentnú zamestnanosť. Ľuďom však boli pri výbere povolania kladené prekážky, podnikanie bolo znemožnené a práca nebola právom, ale povinnosťou pod hrozbou väzenia,” píšu spomínaní odborníci na webe buraniemytov.sk.
Potočár a Gonda upozorňujú na to, že minulý režim ľuďom neumožňoval slobodný výber svojho zamestnania a 100-percentnú zamestnanosť režim dosahoval aj pomocou donucovania. Byť zamestnaný znamenalo pre zákonnú povinnosť, v opačnom prípade bol človek považovaný za príživníka, ktoré sa neraz trestalo väzením.
Plná zamestnanosť však automaticky nerovnalo tomu, že vykonaná práca musela byť produktívna. „Povinnosť byť zamestnaný samozrejme neznamenala pre človeka povinnosť odvádzať produktívnu prácu. V praxi išlo neraz o predstieranie činnosti či rôzne zbytočné a fiktívne pracovné pozície, na ktorých významnú časť pracovného času ľudia venovali súkromným záležitostiam,” zdôazňujú Potočár a Gonda, ktorí sa zhodujú na tom, že hovoriť o dostatku užitočnej práce v minulom režime je mýtus.
Produktivita práce je však skutočnou výzvou aj pre modernú ekonomiku Slovenska v roku 2024. Tu platí jednoduchá rovnica – ak chceme viac zarábať, potrebujeme využívať technológie, ktoré prácu zefektívnia. Nie je teda nutné mať v ekonomike plnú zamestnanosť či stráviť v práci čo možno najviac hodín, ale pracovať efektívne.
Po 35 rokoch od pádu socializmu ale môžeme skonštatovať, že problém s nezamestnanosťou aktuálne nemáme. Zatiaľ čo ešte v roku 2001 u nás nemalo prácu vyše 18 percent ľudí, posledné štastiky hovoria, že máme rekordne nízku nezamestnanosť. Posledného trištvrte roka sa počet nezamestnaných pohybuje na úrovni okolo piatich percent.
Odborníci však dlhodobo upozorňujú, že okrem nízkej produktivity práce, kde zaostávame za vyspelým západom, máme veľký problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Našim firmám aktuálne chýba približne 100-tisíc ľudí, ktorých by mohli ihneď zamestnať.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….