Zážitok z cesty aj z histórie na vás čaká na Devíne

My sme vyrazili po diaľničnom obchvate, kde sa prejavila svižná dynamika vozidla. Po zjazde do Karlovej Vsi a odbočke na Devínsku cestu míňame Vodárenské múzeum na brehu Karloveského ramena v chránenej oblasti riečneho ostrova Sihoť. Ten je zdrojom pitnej vody pre obyvateľov Bratislavy. Nachádza sa tu prvá vodárenská studňa z roku 1886 s pôvodnou elektrickou čerpacou stanicou, ktorá odvádzala vodu 1,7 km dlhým tunelom popod Dunaj do Karlovej Vsi. Dnes sú súčasťou expozície múzea. Rajom pre deti je priľahlá Vodárenská záhrada. Okrem altánku či malého vodojemu s vyhliadkou a kaskádovou fontánou tu nájdete množstvo hojdačiek a preliezok, pingpongové stoly alebo rozľahlé trávnaté plochy na relax a loptové hry.

Cesta pokračuje popri ramene Dunaja a lemujú ju listnaté lesy. Jej súčasťou je cyklotrasa, preto je maximálna povolená rýchlosť miestami znížená. Oceňujeme kultivovaný, tichý chod motora a hladké, presné radenie automatickej prevodovky. Pred kameňolomom sa horizont otvára do šírky a po chvíli už vchádzame do Devína. Hoci patrí k najmenším mestským častiam, jeho minulosť a historický význam sú fascinujúce. Zachováva si pokojný charakter vinárskeho mestečka, no keď vystúpite na hradné bralo, otvorí sa úchvatný panoramatický výhľad na časť Bratislavy so známou siluetou Nového mosta, na Rakúsko a najmä na majestátny sútok Dunaja a Moravy. Najväčším lákadlom je, samozrejme, hrad.

Najstaršie archeologicky potvrdené osídlenie tejto lokality sa datuje do neolitu. V mladšej dobe železnej sa tu stretávali obchodné cesty a prišli sem prví Kelti. V 1. až 4. storočí nášho letopočtu bol súčasťou opevnenia Limes Romanus. Od 9. storočia tvorili hrebene Karpát hranicu medzi kniežatstvami slovanských kmeňov a moravských Slovienov. Stúpol tak význam Devínskej brány i malej pohraničnej pevnosti, základu budúceho hradu, ktorý neskôr vznikol na pozostatkoch rímskeho opevnenia. V stredoveku často menil majiteľov, k najvýznamnejším patrili Garayovci, Báthoryovci či Pálffyovci. V roku 1288 sa stal kráľovským pohraničným hradom. Viackrát bol zničený a opäť obnovený. V 19. storočí zažíval Prešporok krušné časy. Napoleonské delostrelectvo z pravého brehu Dunaja niekoľko dní ostreľovali Bratislavu a zasiahlo aj devínsky hrad. Odvtedy sú z neho len ruiny. V roku 1836 naň vystúpili štúrovci, pre ktorých bol symbolom národného uvedomenia a slovanskej vzájomnosti. Dnes je Národnou kultúrnou pamiatkou. Tvoria ho dolný, stredný a horný hrad s priľahlými nádvoriami. Nájdete tu stálu expozíciu s viac ako 300 vystavenými exponátmi. Okrem archeologickej má aj geologickú časť s unikátnou prezentáciou nálezov z treťohorného mora. Hrad je pre návštevníkov otvorený počas celého roka.

Chystáte sa na Devín aj s deťmi? Určite sa nebudú nudiť. Pod hradným bralom je ihrisko, na ktorom sa zabavia. Okrem prechádzky či návštevy hradu s nimi môžete zájsť do sokoliarne s kontaktnou mini zoo a oddychovým areálom, kde uvidia dravce aj s letovými ukážkami. Najviac ich však bude tešiť možnosť nakŕmiť alebo pohladkať niektoré zvieratká.

Chcete pokračovať ďalej? Vydajte sa smerom na Devínsku Novú Ves a nenechajte si ujsť nenáročný výstup na blízky „pieskový kopec“ Sandberg. Je významným paleontologickým náleziskom a našlo sa tu veľké množstvo skamenelín lastúrnikov a ulitníkov, zuby žraloka, veľrybie kosti alebo pozostatky korytnačiek. Bohatá je aj jeho kvetena, ktorej kraľuje veľmi vzácna orchidea. Obľúbeným cieľom turistov je národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla s vyhliadkovou vežou. Pri dobrom počasí ponúka výhľad na Zobor, Schloss Hof, Viedeň, dokonca aj Alpy.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….