Zuzana Fialová: Možno by bolo fajn nehanbiť sa za seba. Čím ju nadchol Dominik Tatarka

Na tlačovke ste povedali: Čo už môže byť slovenskejšie ako Dominik Tatarka. Čo je na Tatarkovi najviac slovenské?

Je Slovák, píše po slovensky, o Slovensku, o nás Slovákoch a nehanbí sa zo svojej slovenskej duše vydriapať aj trošku sebahanby či sebaspytovania všetkých našich morálnych otázok, ktoré by sme si mali klásť.

Vaši mladí hereckí kolegovia poznali Tatarkovo dielo?

Nepoznali a prezradím vám ohromné tajomstvo: ani ja som to nepoznala. Som šťastná, že aj v tomto veku mi dramaturgia SND dokáže priniesť niečo, z čoho odpadávam.

Čo ste si teda teraz od Tatarku prečítali? Všetko, čo ste od neho našli?

Nie, nezačala som ho teraz čítať, pretože som si nechcela text hry niečím obohacovať, chcela som pracovať s čistým textom. Keď sa teraz inscenácia zrodila a vypustíme ju von, áno, začnem si čítať ostatné Tatarkove veci. Jeho myšlienky sú totiž veľkolepé.

Zuzana Fialová hovorí o inscenácii Daniely Špinar Sme v pohode

Čo hovoríte na 3D koncepciu inscenácie Tatarka? Dramaturgička Darina Abrahámová ju vysvetlila ako mapovanie Doby (pred druhou svetovou vojnou, obdobie kultu osobnosti a neskoršiu fázu), Diela (nepredstavujete jeho autobiografiu, ale tri zásadné diela rôznych žánrov – ľúbostnú novelu Prútené kreslá, román o poklonkovaní moci Démon súhlasu a autobiografické zápisky spisovateľa Sám proti noci) a Duše Dominika, ktorý už nie je postavou Bartolomejom Slzičkom, ale slobodným človekom, ktorý sa rozhodol nesúhlasiť.

To, čo sa odohráva v Prútených kreslách – mníchovská dohoda z roku 1938, to prežívame znovu v konflikte Ruska a Ukrajiny a v postojoch západnej Európy a Ameriky: čo my s tým? Tiež sa dnes blazeovaným spôsobom s pohárom šampanského v ruke rozprávame o tom, či niekto má alebo nemá odovzdať svoje územie. Na to veľmi odkazujú Prútené kreslá, druhá časť inscenácie nazvaná podľa Tatarkovho románu Démon súhlasu je vlastne manuál prevzatia moci nad individualitou a záver sa týka každého z nás, či sme bieli, čierni, modrí, žltí, ľaví či praví, liberáli alebo zástancovia tradičného myslenia, ide o sebaspytovanie tesne pred záverom našej existencie.

Pozor Aktualita: Vo veku 80 rokov zomrela slovenská teatrologička Soňa Šimková

Od Tatarku je to také úprimné, že keď v zákulisí počúvam tie slová, je mi až do plaču nad osamelosťou nášho bytia. Možno by bolo fajn nehanbiť sa za seba na konci svojho života, ale vlastne neviem, či to tak majú všetci ľudia. Niekto je možno oveľa ľahostajnejší k tomu, akú zanecháva stopu na našom ľudskom vesmíre.

Odomykanie Tatarku

Šéfka Činohry SND Miriam Kičiňová na tlačovke pred premiérou inscenácie Tatarka vysvetlila, že v dramaturgii uvažovali o bielych miestach dejín a literatúry, ku ktorej sa istý čas nedalo dostať, a o tom, ako Tatarkovo dielo inscenovať. V tejto sezóne si podľa nej treba spomenúť na tri výročia: v auguste uplynulo 80 rokov od SNP, v novembri to bude už 35 rokov od vypuknutia nežnej revolúcie a na budúci rok 80 rokov od konca druhej svetovej vojny. Na výrazného mladého režiséra Dávida Pašku upozornila dramaturgička Darina Abrahámová, a on sa tiež pre Tatarku nadchol.

„Vnímam to ako hold človeku, ktorý tak veľa urobil pre slobodu krajiny, bol jedným zo zásadných disidentov, chartista, ktorý sa však novembra 1989 nedožil (zomrel 10. mája 1989 – pozn. red.). Takto symbolicky si jeho osobnosťou a tvorbou pripomenieme november 1989,“ povedala Kičiňová.

Pozor Aktualita: Päť tipov na jesenné výlety: Čo má Slovenský kras spoločné s Riom de Janeiro? A kde je tunel do zabudnutia

Dramaturgička Darina Abrahámová pripomenula, že Tatarka u mladej generácie nie je taký známy, ako by si zaslúžil. „Je ako zamknutý trezor, ktorý chceme odomknúť pre súčasnosť. Nepredstavujeme Tatarku ako biografiu, ale cez tri jeho dôležité diela. Tatarkovi sme sa chceli venovať oveľa skôr, no mali sme problémy so získavaním autorských práv. Spisovateľovu osobnosť nám priblížila aj jeho dcéra Desana,“ povedala Abrahámová. Upozornila tiež, že cez prestávku znie Tatarkov prejav o kultúrnej politike z roku 1968: „Pre nás pre všetkých je to zásadný manuál. Absorbujme to a už sa nevracajme tam, kde sme boli a za čo sa hanbíme.“

Abrahámovej slová potvrdila aj mladá herečka Viktória Šuplatová, ktorá v hre stvárňuje Švédku, Miru aj súčasníka: „S Tatarkom sa stretla na škole, keď na VŠMU inscenovali jeho Démona súhlasu. Keď ma zo SND oslovili do tejto inscenácie, tiež som si uvedomila, ako málo o Tatarkovi viem ja i celkovo mladá generácia, je to pre nás neprebádaný autor.“

Aj samotný režisér Dávid Paška (nar. 18. mája 1999), ktorý vyštudoval réžiu v Max Reinhardt seminári vo Viedni a má veľa zahraničných skúseností, priznal, že s Tatarkom sa prvýkrát stretol na strednej škole. Prečítal si Démona súhlasu, trochu vraj vedel o jeho Farskej republike, no Tatarkove ostatné knihy preňho boli novým svetom. Teraz si prečítal všetko, čo sa od Tatarku dalo zohnať.

Pozor Aktualita: Kód vesmíru ohlasuje Mesiac fotografie. Pozrite si fotky z laboratória časticovej fyziky CERN

„Pre našu inscenáciu som zvolil koncept o totalite a slobode myslenia, chceme ju robiť expresívne i prístupne. Vybrali sme si preto Tatarkove tri centrálne diela – Prútené kreslá, Démona súhlasu a zápisky Sám proti noci.“ Dodal, že svojim kolegom, scénografom Juliusovi Leonovi Seilerovi, hudobníkovi Moritzovi Geremusovi a kostymérke Marii-Lene Poindl, s ktorými spolupracuje vo viedenskom Burgtheatri, musel Tatarkove diela prekladať sám. Geremus dodal, že nechceli vytvoriť žiadnu retroinscenáciu, preto v nej znie moderná hudba. Ondrej Kovaľ, ktorý je v hre Jackom, Maršalom aj Psychiatrom, dodal, že všetci tvorili postavy spoločne a verí, že energia z javiska sa pretlačí do hľadiska.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….