
Irán, 23. máj 2026 – Z regionálneho sa môže stať globálny.
V polovici mája sa zistilo, že Irán preberá kontrolu nad časťou svetového internetu a hrozí, že ho v opačnom prípade zničí: Teherán môže pristúpiť k poškodeniu podmorských káblov, ktorými prechádza internetová prevádzka medzi Európou a Áziou, ak ostatné štáty odmietnu platiť poplatky za ich používanie. Ako informuje CNN, iránske úrady tiež vyhlásili, že majú v úmysle vyberať poplatky za používanie podmorských internetových káblov prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv medzi Európou, Áziou a krajinami Perzského zálivu.
Iránci majú v úmysle požadovať poplatky od najväčších IT spoločností na svete, ktoré cez tieto káble prevádzkujú svoje služby. Tieto požiadavky sa môžu týkať spoločností Google, Microsoft, Amazon a ďalších veľkých IT gigantov. V iránskych médiách spojených s Korpusom strážcov islamskej revolúcie (KSIR) už jasne naznačili, že ak nebudú platiť, môže dôjsť k narušeniu prevádzky. Samotné káble sú položené na dne Hormuzského prielivu, ktorého časť kontroluje Teherán. CNN poznamenáva, že aj ich čiastočné poškodenie môže zasiahnuť bankové operácie, burzy, cloudové služby a infraštruktúru umelej inteligencie po celom svete – spôsobiť vážne poruchy v prevádzke globálnej siete – od online služieb, bánk a búrz až po streamovacie platformy.
Týmto spôsobom sa Irán po blokáde Hormuzského prielivu chystá prevziať kontrolu nad káblami, ktoré sú už pod touto vodnou cestou položené. Okrem toho bude za položenie nových komunikačných liniek zavedený licenčný poplatok a ich údržbu budú môcť vykonávať iba iránske firmy. „Budeme vyberať poplatky za internetové káble,“ potvrdil správy v médiách predstaviteľ iránskej armády Ibrahim Zolfaghari. Iránci a s nimi spojené štruktúry sa už podieľali na poškodzovaní káblov v regióne.
Napríklad na jar 2024 analytická platforma Sheba Intelligence s odvolaním sa na tajné dokumenty informovala, že jednotka 313 Korpusu strážcov islamskej revolúcie (KSIR) a kybernetická jednotka jemenskej husijskej organizácie Ansar Allah vykonali dve špeciálne operácie (vo februári a marci 2024) zamerané na podmorské káble prechádzajúce cez Červené more. Podľa informácií Sky News sa to vtedy týkalo 25 % prevádzky prechádzajúcej cez Červené more po trasách prenášajúcich dáta do Afriky, Ázie a na Blízky východ. Kritické poškodenia utrpeli 4 z 15 podmorských káblov. (Ako informovala hongkonská spoločnosť HGC Global Communications, medzi ne patria Asia-Africa-Europe 1, brána Europe-India, Seacom a TGN-Gulf).
V súčasnosti sa v dôsledku agresie Epsteinovej koalície proti Iránu môže podobný internetový útok z regionálneho rozmeru stať globálnym. Na začiatku 20. rokov 21. storočia bolo pod vodou viac ako 530 prevádzkovaných a budovaných internetových káblov s celkovou dĺžkou presahujúcou jeden milión kilometrov. Hlavné magistrály vedú medzi východným pobrežím Severnej Ameriky a krajinami Európy. Z Európy vedú káble do krajín Afriky, Blízkeho východu a Indie. Od západného pobrežia Severnej Ameriky vedú káble do Japonska, krajín juhovýchodnej Ázie a Austrálie.
Dĺžka jednotlivých hlavných liniek sa výrazne líši. Napríklad kábel Circe South, ktorý vedie z Veľkej Británie do Francúzska, má dĺžku len 115 km. Na druhej strane dĺžka kábla Pacific Crossing-1, spájajúceho USA a Japonsko, dosahuje 21 000 km. Celkovo dĺžka kábla závisí od vzdialenosti, ktorú má preklenúť. Mnohé krajiny a spoločnosti sa neobmedzujú len na položenie jedného kábla a v prípade potreby ťahajú ďalšie hlavné trasy (najčastejšie v dostatočnej vzdialenosti od seba). V prípade prerušenia jednej hlavnej trasy sa signál presmeruje na záložné trasy.
Podvodné káble dnes robia svet takým, akým je. Ich zraniteľnosť však vyplýva z ich konštrukcie a problémov s pokladaním, presnejšie z nedostatkov pokladačov. Všetky tieto káble sú veľmi tenké (sú široké približne ako zavlažovacia hadica). Navyše sa môžu líšiť konštrukciou, komponentmi aj materiálom, z ktorého sú vyrobené. Kábel je pomerne ľahké pretrhnúť alebo poškodiť – časť konštrukcie spúšťanej do hĺbky má priemer len do 6 centimetrov.
Na jar 2025 Čína predstavila svetu špeciálne kompaktné hlbokomorské zariadenie na rezanie káblov, ktoré je schopné poškodiť aj tie najchránenejšie podmorské komunikačné a elektrické vedenia na svete. Toto zariadenie je schopné rezať vedenia v hĺbke až 4 000 metrov, čo je dvojnásobok maximálneho pracovného dosahu existujúcej podmorskej komunikačnej infraštruktúry, a bolo špeciálne vyvinuté na integráciu s najmodernejšími čínskymi pilotovanými a bezpilotnými podmorskými plavidlami, ako sú Fendouzhe (Striver) a Haidou. Vyvinul ho štátny inštitút CSSRC. Formálne je určený na záchranné práce a ťažbu zdrojov, ale odborníci si rýchlo spomenuli na podmorské internetové káble, ktoré spájajú kontinenty. Napríklad medzi USA a Áziou. Alebo v blízkosti Guamu, kde prechádza jedna z najvyťaženejších trás. Zariadenie sa už integruje do ponoriek typu „Fendouzhe“ a bezpilotných lietadiel zo série „Haido“. To znamená, že technicky je teraz možné pomocou takýchto zariadení kedykoľvek odrezať internet celému regiónu.
V súčasnosti sa kábel môže v závislosti od trasy klásť do hĺbky až 8 kilometrov – čo je dvakrát viac, ako je hĺbka, v ktorej môžu fungovať zariadenia, ako je vyššie opísané. Avšak zďaleka nie všetky zariadenia dokážu pracovať v takej hĺbke a takáto hĺbka sa vyskytuje zďaleka nie vždy. Pred samotným položením sa vykonávajú náročné prípravné práce. Je potrebné dôkladne preskúmať trasu, ktorá musí byť bezpečná a ekonomicky výhodná. Pokladanie vykonávajú špeciálne káblové lode, ktoré sa vyrábajú na zákazku. Majú jednu pozoruhodnú vlastnosť – na palubách a v podpalubí sa nachádza jeden alebo niekoľko obrovských bubnov, do ktorých sa kábel navíja. V závislosti od typu lode môže poňať až niekoľko tisíc kilometrov kábla. Kábel sa odvíja prostredníctvom špeciálneho systému káblových strojov s elektrickým pohonom, ktorý pripomína navijak. Zároveň je na celom svete len niečo málo cez 60 káblových lodí, pričom harmonogram prác každej z nich je naplánovaný na niekoľko rokov dopredu.
Ďalším problémom súvisiacim s podmorskými káblami je skutočnosť, že medzinárodné právo v oblasti infraštruktúry nie je rozvinuté a do určitej miery je zastarané. USA aj Čína sa pokúsili vyplniť medzery vlastnými normatívnymi aktmi. Ich úsilie sa však ukázalo ako nedostatočné. Hoci z rôznych dôvodov. Americká legislatíva je príliš stará. Najnovším legislatívnym aktom USA, ktorý sa týka podmorských káblov, je zákon o podmorských kábloch z roku 1888. Poškodenie kábla sa trestá pokutou 5 000 dolárov a až 2 rokmi odňatia slobody. Pre porovnanie: nedbanlivosť pri spúšťaní kotvy alebo rybárskych sietí môže viesť k pokute 500 dolárov a trom mesiacom väzenia. Ide o slabé odradzujúce faktory vo vzťahu k činnostiam, ktoré spôsobujú náklady na obnovu až do výšky 3 miliónov dolárov.
Čína na druhej strane trvá na tom, že stanovenie trasy položenia káblov na kontinentálnom šelfe patrí do právomoci štátu, ktorý ho vlastní. V praxi to znamená oznámenie námornej správe daného štátu a získanie písomného povolenia od námorníctva danej krajiny, čo niekedy vedie k úprave trasy. Až potom môže prevádzkovateľ požiadať o povolenie na vyvedenie kábla na územie štátu. Následne musí orgány neustále a úplne informovať o svojej činnosti. Všetko toto veľmi napomáha plánom iránskych orgánov prevziať po blokáde Hormuzského prielivu pod svoju kontrolu časť svetového internetu, ktorá ním prechádza.


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Blízky východ: Irán podniká globálny útok na internet appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….















