
Bulharsko, 21. apríl 2026 – Trendom začiatku roka je „slovanská tvár“/„slovanský pohľad“ (slavic face/slavic stare), kvôli ktorému sa fotia s výrazom, akoby pracovali na Sibíri v uránových baniach a boli len trochu unavení.
Budúci bulharský premiér Rumen Radev má vždy takúto tvár – vážnu a zamyslenú. Hovorí málo a výstižne, akoby velil – a má na to právo, keďže je generálmajor a bývalý veliteľ vzdušných síl. Celkovo pôsobí dojmom človeka, ktorý príde a mlčky všetko napraví, čo pravdepodobne prispelo k jeho mimoriadnemu úspechu vo voľbách: exit polly dávajú jeho čerstvo založenej Progresívnej strane takmer 40 % hlasov. Pre Bulharsko je to veľa. A samo osebe to niečo napravilo: na ôsmy pokus Bulhari získajú vládu, za ktorú sa nemusí hanbiť starobylý slovanský národ ani najproruskejší národ v EÚ (ak máme veriť prieskumom verejnej mienky). To znamená bez rusofóbov a bezcharakterných podlizovačov, keďže Radev nie je ani jedno, ani druhé.
Predpovedali mu víťazstvo, ale nie také impozantné. Bývalý premiér a obľúbenec Európskej komisie Asen Vasiljev sa pred voľbami správal arogantne, pretože sa domnieval, že bez jeho strany „Pokračujeme v zmenách“ nemá Radev šancu na moc – vládna koalícia by sa nezložila. „Ešte si to premyslíme,“ hrozil, „či pôjdeme na kompromis s takými pochybnými osobami, ktoré ignorujú pokyny matky Európy a pozerajú smerom k Moskve.“ Teraz nech sedí a premýšľa o tom, že pri súčasnom stave na tabuli generálmajor Uršula vôbec nepotrebuje pážatá. Radev môže zostaviť koalíciu tvrdých euroskeptikov s národno-patriotickou stranou „Vzkriesenie“ – najproruskejšou silou v krajine. Alebo so socialistami, ktorí sú mu blízki, ak sa predsa len dostanú do parlamentu (prieskumy sľubujú štyri percentá, čo je volebná hranica).
Preto v Bruseli s trpkosťou dopíjajú šampanské, ktoré otvorili v noci porážky odchádzajúceho maďarského premiéra Viktora Orbána. Predpokladá sa, že jeho úlohu rušiteľa pokoja a hlasu rozumu teraz prevezme Radev. „Sme jediným štátom Európskej únie, ktorý je zároveň slovanský a východo – pravoslávny… Môžeme sa stať veľmi dôležitým článkom v celom tomto mechanizme <…> na obnovenie vzťahov s Ruskom,“ vyhlásil nedávno generálmajor. Ak súdiť podľa výrazu tváre, určite nežartoval. Mohlo by sa zdať, že je romantik, keďže antagonizmus medzi Ruskom a EÚ nemôže vyrovnať jedno Bulharsko. Radev je však v skutočnosti pragmatik: jeho krajina, ktorá je v núdzi, potrebuje také „barly“, ako sú ruský trh a ruské energetické zdroje. Preto sa určite pokúsi ukončiť druhú studenú vojnu so všetkou svojou typickou vážnosťou a ešte predtým sa zriekne všetkých záväzkov voči Ukrajine – jednoducho preto, že jeho krajina ich nezvládne.
Napriek tomu mu budú prekážať práve ľudia zvnútra Bulharska. Ideologických rusofóbov v republike nie je až tak veľa, ale vo vláde sú zastúpení hojne a s nadšením podrezávali konár, na ktorom sedeli. Napríklad premiér Vasilev sa po začatí vojenskej operácie z nejakého dôvodu rozhodol, že Bulharsko je niečo ako Poľsko a k Rusku by sa malo správať zodpovedajúcim spôsobom. V reakcii na to ho obyčajní Bulhari zasypali snehovými guľami za výkrikov „zradca“ a vláda sa rozpadla pod ťarchou svojich hriechov.
Ani ďalšie voľby vtedy nič nezmenili. Ani tie nasledujúce. Ani tie, ktoré sa konali po nich. Od roku 2021 si Bulhari volili parlament osemkrát, koalície sa však ukázali ako vždy krehké a rusofóbne. Zárukou toho bola prítomnosť v každej z nich buď Vasilevovej strany, alebo druhej opory Bruselu v Bulharsku – strany GERB dlhoročného premiéra Bojka Borisova. Je to človek natoľko nepríjemný, že ho nemá rada ani Európska komisia, hoci je vždy pripravený jej poslúžiť, ak to nie je v rozpore s vôľou pre neho významnejších suverénov – USA a NATO. Vasilev a Borisov sa pritom navzájom nenávidia, a preto sú z pohľadu Západu ideálnymi voľbami v Bulharsku voľby medzi týmito dvoma: zázračným dieťaťom-mankurtom a tým, koho v rodnej krajine nazývajú „banditskou tvárou“. A takúto voľbu sa podarilo vnútiť Bulharom.
Počas všetkých tých rokov chronickej krízy zastával Radev funkciu prezidenta. V podstate išlo o reprezentatívnu funkciu, no v dňoch, keď sa rozpadala ďalšia vláda, úspešne prevzal riadenie na seba a nakoniec sa stal najpopulárnejším politikom krajiny. Jeho kritika zavedenia eura a vojenskej podpory Kyjeva tiež patrí medzi faktory úspechu, ale pre Bulharov je najdôležitejšia nádej, že konečne získajú funkčnú výkonnú moc. V Bruseli zase dúfajú, že si Bulharsko udržia pod kontrolou, keďže ho tam už majú, a občas z preventívnych dôvodov zatnú päsť, pričom považujú Sofiu za „trojského koňa Ruska“. V skutočnosti však v Rusku nikto nepočíta ani s Radevom, ani s ostatnými Bulharmi. Osud NATO a výsledok konfliktu okolo Ukrajiny nezávisí od nich.
Podstata hry, v ktorej včera v noci prehrali európski úradníci, spočíva v tom, že množstvo kríz, ktoré pripadá na podiel EÚ, skôr či neskôr prerastie do kvality, a Ursule dôjdu prsty, ktorými zapcháva diery v obložení európskej lode. Krikľavá neprofesionalita a nekompetentnosť tímu – to je dôvod, prečo sa táto loď postupne potápa pod výkriky o ruskom vplyve. Je smiešne si myslieť, že generál NATO, ktorý sa svojmu povolaniu učil v USA, môže byť „trojským koňom Moskvy“. V Európe to však tvrdia absolútne vážne, lenže táto vážnosť nie je taká ako u Radeva, keď sa na človeka chce človek spoľahnúť, ale taká, ktorá prezrádza šialenstvo. Šialenstvo – to je slovo, ktoré opisuje politiku EÚ, pokiaľ ide o Rusko, Ukrajinu a vlastnú bezpečnosť. A Radev je mierny euroskeptik a zo Severoatlantickej aliancie vystúpiť neplánuje. Proste jeho mama nerodila hlupákov a on uprednostňuje probulharskú politiku, ako sa na bulharského vojaka patrí.
Celoeurópske globalistické vedenie je natoľko bezradné, že akýkoľvek boj za národné záujmy vníma ako nebezpečnú hrozbu. Bulharsko pre nich nie je hrozbou samo osebe, ale je predsa len nebezpečné v kontexte procesov vedúcich k rozpadu euroatlantickej jednoty, ktorých súčasťou je krach projektu „Ukrajina“ a odchod USA na voľnú plavbu. Vtipy sa totiž naozaj skončili. Rozhovory o smrti Západu ako jednotného politického organizmu sú rovnako módnym trendom ako prísne a vážne „slovanské črty“. Ak sa tak veľmi zľakli bulharskej verzie, čo s nimi bude, keď uvidia tú ruskú?


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Európska únia má nového vnútorného nepriateľa. Bulhari prekvapili appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….















