Ak som na piešťanských Zlatých stuhách v júni tohto roku s úžasom hľadela na nablýskané a zrekonštruované veteriány na červenom koberci, na Kube jazdia oldtimery v rôznom technickom stave po bežných cestách. Slúžia nie ako historická starožitnosť, ktorej naleštený blatník a puklice odrážajú pýchu svojho zberateľa, ale ako nevyhnutnosť na štyroch kolesách, ktorej úlohou je previezť osoby alebo tovar z jedného bodu do druhého. Po cestách, ktoré nepoznajú zápchy a šoférov nerozptyľuje informačný šum reklám ani bilboardov. Nanajvýš nejaký ten výtlk na kubánskom asfaltovom tankodrome.
Kuba nikdy nemala automobilový priemysel, takže pri zaľudňovaní ostrovných ciest sa spoliehala výlučne na dovoz automobilov. Prvé auto sa na Kube objavilo v roku 1898. Prišlo z Francúzska. Bolo však omnoho menej náročné prepravovať na Kubu autá z neďalekých Spojených štátov. V roku 1919 bola Kuba najväčším latinskoamerickým dovozcom amerických áut a dielov a patrila medzi krajiny s najvyšším počtom vozidiel na obyvateľa na svete. Klasický Ford Model T bol v kubánskych uliciach všadeprítomný.
Amerika importovala na Kubu množstvo áut v 40. a 50. rokoch 20. storočia a základ súčasného vozového parku tvoria práve tieto autá dovezené ešte pred embargom. V tom čase vozili niektoré americké automobilky na Kubu svoje autá dokonca na testovanie a údajne si mnohí Američania v minulosti prišli kúpiť auto vyslovene na Kubu a až následne si ho odviezli do USA. Podľa štatistík sa pred embargom nachádzalo na ostrove vyše 140-tisíc takýchto áut, z čoho len v Havane ich jazdilo viac ako 90-tisíc. V tom období bola ešte Kuba obľúbenou turistickou destináciou najmä pre Američanov a aj preto boli na ostrov dovezené desiatky tisíc amerických strojov.
Boli to však roky pred kubánskou revolúciou a obchodným embargom, ktoré neskôr nastalo. Kubánska revolúcia od začiatku 60. rokov zakonzervovala (nielen) tunajší vozový park na mnoho desaťročí. Pre zákaz dovozu áut zo zahraničia sa začalo obdobie automobilového úpadku a nastáva éra udržiavania a obnovovania starých áut za každú cenu. Keďže k dispozícii neboli ani náhradné diely, fantázii sa medze nekládli a na zveľadenie štvorkolesového tátoša sa vymýšľajú najrôznejšie originálne cestičky. Jedna zo slovenských sprievodkýň po Kube dokonca hovorila o tom, že raz boli dočasné súčiastky do motora vyrobené dokonca z dreva – aspoň kým sa ho podarilo dopraviť do miestneho servisu. Využívajú sa aj rôzne drôty z pokazených elektrických zariadení, dodatočná montáž niektorých dielov z práčok a píše sa aj o prerobených karburátoroch za pomoci kávových filtrov.
Na Kube podľa všetkého prakticky neexistujú vrakoviská – pretože všetky autá sa používajú, aj keď majú 60–70 rokov. Pompézne americké autiaky dostali neskôr konkurenciu v podobe áut dovezených zo Sovietskeho zväzu – ocitli sa tu volgy, lady, moskviče, ale aj poľské fiatky. Na rozdiel od socialistickej Srí Lanky, na socialistickej Kube som v priebehu svojho pobytu nevidela jedinú škodovku. Škoda.
Aj tak najpómpeznejšie pôsobia práve hranaté americké veterány – Chevrolet, Ford, Buick alebo Chrysler. K nim sa ešte pridali ďalšie staré americké klasiky Plymouthy, Lincolny, Cadillacy a Pontiacy. Milovníkom týchto áut bol aj azda najslávnejší obyvateľ Kuby, spisovateľ Ernest Hemingway, ktorý vlastnil sedem takýchto áut. Niektoré vyzerajú horšie, iné lepšie, ale krátko po našom príchode do Havany pred vchodom do hotela zaparkoval naleštený ružový kabriolet a jeho majiteľ ponúkal dvojhodinovú prehliadku Havany za 60 usd. Nie je zlé pred takouto jazdou požiadať majiteľa o malú ukážku toho, ako auto brzdí – aspoň na krátkom úseku. Mnohé veterány sú dnes ukážkou tvorivého ducha Kubáncov, ktorí ich pozliepali z rôznych náhradných dielov. Autá sa opravujú s tým, čo je práve poruke a fungujú vďaka neskutočnej vynaliezavosti domácich. Nečakajte airbagy ani bezpečnostné pásy.
Najpompéznejšie vyzerajúce naleštené klenoty parkujú pred päťhviezdičkovými hotelmi v Havane, kde čakajú na turistov a takisto pred havanským Kapitolom, ktorý viac ako výrazne pripomína ten vo Washingtone D. C. Na Kube sa takýmto autám hovorí almendrón zo španielskeho slova almendra, čo v preklade znamená mandľa. Ešte sa im hovorí aj máquinas, čo v španielčine znamená stroje, voľne by sa to však dalo preložiť ako „fáro“ alebo skôr „mašina“.
V roku 2016 brat Fidela Castra, Raul Castro, uvoľnil povolil nákup zahraničných áut a zrušil zákaz dovozu amerických áut a náhradných dielov. To viedlo k prílevu úplne nových áut na kubánske cesty. Mnohí obávajú, či to nebude časom znamenať koniec klasického automobilového priemyslu na Kube. Zatiaľ čo láska Kubáncov k veteránom je zakorenená v ich kultúre a tvorí dôležitú súčasť ich turistického priemyslu, existuje podstatný dôvod, prečo na Kube stále vidíme veľa starých áut – financie. Dovoz nových áut je regulovaný a pre vysokú cenu je nákup auta pre väčšinu miestnych obyvateľov Kuby nereálny. Peugeot 508, ktorý sa zvyčajne predáva za 29-tisíc dolárov, stojí na Kube neuveriteľných 262-tisíc usd. Keďže priemerný kubánsky občan zarába okolo 20 dolárov mesačne, je nepravdepodobné, že nastane nákupný boom, čo sa týka nových dovážaných áut.
Kuba je jediné miesto na svete, kde nájdeme múzeum funkčných veteránov priam pod holým nebom. V takomto múzeu na kolesách sa neriešia emisie ani STK, ľudia sú radi, že motor pradie a voz ide vpred. Odhliadnuc od toho, že pôvodný benzínový motor je možno dávno prerobený za Európskou úniou nenávidený diesel, ktorý má výrazne lacnejšie prevádzkové náklady.
Raz sem možno prídu tisíce milovníkov starých áut zakúpiť si staré kubánske kúsky do svojich automobilových zbierok. Nepochybne sú mnohé stále zapadnuté v garážach či v záhradách obrastené vegetáciou. A nebolo by zlé, keby raz boli zaradené ako „automobilové historické relikvie“ do kultúrneho dedičstva UNESCO a jednoznačne sa zakázalo aj v budúcnosti vyviezť ich z ostrova inam.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….