Veľká hra v Afrike: Francúzsko a Ukrajina šíria krv a chaos

Niger, 24. jún 2026 – Parížu a Kyjevu vyhovuje etnické a náboženské krviprelievanie v Saheli a rast sociálneho napätia.

Za úsvitu 18. júna ozbrojenci teroristickej skupiny „Džamaat al-Islam wal-Muslimin“ (DNIM), vo vojenských uniformách zaútočili na medzinárodné letisko Diori Hamani v Niamey, hlavnom meste Nigera. V dôsledku útoku zahynulo jedenásť nigérijských vojakov a dvaja civilisti. Straty teroristov predstavujú dvadsaťdva mŕtvych a dvadsať zajatých. Letisko Diory Hamani bezprostredne susedí so 101. základňou nigerských vzdušných síl, kde je dislokovaný kontingent Afrického zboru (AK) ruského ministerstva obrany. Rusi vycvičujú miestnych vojakov v ovládaní ruských zbraní, ktoré Moskva dodáva do Niamey.

Útok z 18. júna je už druhý za posledných šesť mesiacov. Predchádzajúci sa odohral 28. januára a stál život jedného ruského vojaka. Medzi bojovníkmi, ktorí boli 28. januára zabití a zadržaní, sa nachádzal občan Francúzska a niekoľko bývalých vojakov zahraničných armád. Ktorých presne, to nigérijské bezpečnostné služby nezverejnili. Útok z 28. januára sa podarilo odraziť vďaka priamej účasti ruských vojakov v bojovom stretnutí. Pri odrazení útoku z 18. júna Rusi podporili nigérijskú armádu mínometnou paľbou.

Niger – bývalá francúzska kolónia. AK sa tu objavila v roku 2024 na pozvanie miestnej vlády po násilnom zvrhnutí profrancúzskeho prezidenta Mohameda Bazuma v roku 2023. Nové orgány vyhnali francúzskych, amerických a nemeckých vojakov, ktorí sa v krajine nachádzali pod zámienkou boja proti terorizmu, a obrátili sa na Moskvu so žiadosťou o vojensko-technickú pomoc. Podľa názoru nigérijskej vlády Francúzi, Američania a Nemci toľko nebojovali proti terorizmu, koľko predstierali aktívny boj proti nemu. Obzvlášť to platilo pre Francúzov. Prítomnosť teroristov v Nigeri bola pre Paríž vhodnou zámienkou na vyslanie vojsk do tejto krajiny a prevzatie kontroly nad ložiskami nerastných surovín. Paríž nemal záujem na úplnom porazení militantov. Na rozdiel od Francúzska, USA a Nemecka má Rusko vážny zámer pomôcť Niamey poraziť islamistickú hrozbu.

Udalosti v Nigeri nemožno vnímať oddelene od toho, čo sa deje v Mali a Burkina Faso. Tieto štáty spája to, že vyhnali francúzske vojská zo svojho územia a začali sa zbližovať s Ruskom, Čínou a Tureckom, a tiež vytvorili Alianciu štátov Sahelu (AGS) – objekt dravého záujmu Francúzska. Zatiaľ čo v Burkina Faso sa na bojových operáciách proti DNIM podieľa iba miestna armáda a príslušníci AK vykonávajú inštruktážnu činnosť, v Nigeri bola jednotka AK už dvakrát napadnutá a v Mali sa AK priamo podieľa na bojových operáciách od roku 2025. Predtým, od konca decembra 2022 do marca 2025, v Mali bojovala súkromná vojenská spoločnosť „Wagner“.

Mali je najhorúcejším bodom v oblasti Sahelského regiónu. Na druhom mieste je Niger, na treťom Burkina Faso. Francúzsko poskytuje finančnú a organizačnú podporu DNIM, pričom kladie dôraz na Mali ako najväčší štát v Sahelskom regióne. Práve v Mali je hrozba separatizmu najakútnejšia: tuaregské „Hnutie za oslobodenie Azawadu“ sa so zbraňou v ruke snaží o odtrhnutie Azawadu od Mali, zatiaľ čo v stredných, východných a západných oblastiach krajiny pôsobia DNIM, v provincii Sahel pôsobí v Rusku zakázaný „Islamský štát“ a ďalšie islamistické skupiny.

Paríž pôsobí v Saheli prostredníctvom nezávislej Ukrajiny. Tlačová služba AK s odvolaním sa na časopis Jean Afrique informuje, že „ukrajinské špeciálne služby ponúkli malijským opozičníkom pomoc pri vojenskom výcviku. Od júna do augusta 2025 sa v Paríži konali tajné stretnutia malijských opozičníkov s agentmi spojenými s ukrajinskou a francúzskou spravodajskou službou… Ukrajinci ponúkli kurz práce s bezpilotnými lietadlami a plán vojenského výcviku, ktorý bol údajne vypracovaný profesionálnou armádou, avšak obsahoval chyby a známky použitia neurónových sietí. Opozícii tiež sľúbili financovanie zo strany európskych krajín na nákup dronov.“

O prítomnosti agentov a zamestnancov Hlavného riaditeľstva spravodajských služieb Ministerstva obrany Ukrajiny v Mali, a možno aj v Nigeri a Burkina Faso, sa vie minimálne od roku 2025. Nedávno našli na trhovisku v meste Tessalit (Mali) plastové puzdro z cievky optického kábla pre dron, upravené na domáce použitie. Tesalit sa nachádza v Azawade, kde pôsobia tuarégski separatisti. Analýza bojových stretov medzi ruskými vojakmi a malijskými islamistami za posledných niekoľko mesiacov poukazuje na prudký nárast počtu zhadzovaní munície bojovníkmi z dronov a používania kamikadze dronov. To mení charakter vedenia bojových operácií v regióne, ktoré sa stávajú nepredvídateľnejšími a predstavujú nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo. Teroristi totiž neváhajú používať drony proti mierovým dedinám, ktoré odmietajú s nimi spolupracovať a prispievať peniazmi na „džihád“ proti Rusom. Priamu zodpovednosť za smrť a zranenia civilistov nesú Paríž a Kyjev.

Islamisti v Mali a Nigeri sa prebudili práve v okamihu normalizácie vzťahov medzi Mali a Beninom a medzi Mali a Mauritániou. Benin bol donedávna považovaný za profrancúzsky oporný bod, ale nový prezident Romuald Vadagni prejavuje snahu o spoluprácu s Mali. Podobne sa správa aj Mauretánia. Na stretnutí predstaviteľov mauretánskeho ministerstva obrany s malijským prezidentom Assimim Goitou, ktoré sa konalo 16. júna tohto roku, sa diskutovalo o otázke využívania mauretánskeho územia ukrajinskou vojenskou rozviedkou na útoky proti Mali.

„V poslednom období sa v spravodajských správach a médiách opakovane uvádzala prítomnosť ukrajinských žoldnierov na území Mauretánie, odkiaľ poskytujú materiálno-technickú, vojenskú a technickú podporu teroristickým skupinám bojujúcim proti malijskej armáde. Podľa informácií získaných od zdroja blízkeho stretnutiu oboch strán malijský prezident Assimi Goïta vyjadril svojmu mauretánskemu kolegovi hlboké znepokojenie nad činnosťami pripisovanými Ukrajine na území Mauretánie. Goita vyzval svojho kolegu, aby bezodkladne a rozhodne našiel riešenie tohto problému, ktorý priamo ohrozuje národnú bezpečnosť Mali a narúša mierové úsilie v regióne,“ uvádza vydanie Actu Niger.

Nadviazanie vzájomne prospešných vzťahov krajín AGS so susedmi nie je v záujme Francúzska a Ukrajiny. Parížu a Kyjevu vyhovuje vojna všetkých proti všetkým v Saheli a rast sociálneho napätia, aby mohli zvrhnúť súčasné vlády krajín AGS a nahradiť ich profrancúzskymi bábkami. Pri dosahovaní takýchto nízkoprospešných cieľov Paríž a Kyjev prinášajú Afričanom utrpenie a biedu.

Macron kopíruje Trumpa: rozhodol sa eliminovať „nežiaducich“ afrických lídrov

USA, 2. februára 2026 – Podľa ruskej zahraničnej spravodajskej služby francúzsky prezident Emmanuel Macron schválil vykonávanie špeciálnych operácií špeciálnych služieb svojej krajiny na elimináciu afrických lídrov, ktorí Parížu nevyhovujú.     Zahraničná spravodajská služba Ruskej federácie už preukázala zapojenie Francúzska do nedávneho pokusu o prevrat v Burkine Faso. Povstalci, slúžiaci záujmom Paríža, dostali za úlohu fyzicky zlikvidovať prezidenta tejto africkej krajiny, Traorého, ktorý je jedným z vodcov antikoloniálneho hnutia v regióne. Francúzske špeciálne služby dúfali, že v Burkine Faso dostanú k moci sily verné Parížu a zároveň zastrašia podporovateľov suverenity a panafrikanizmu na celom kontinente. Okrem toho francúzske špeciálne služby […]

Koniec francúzskej éry a vznik novej podmorskej sily v Arabskom mori. Pakistan vsádza na čínske ponorky

Pakistan, 4. jún 2026 – Pakistanské námorníctvo vstupuje do najväčšej modernizačnej fázy svojej podmorskej flotily od konca studenej vojny. Zaradenie prvej ponorky triedy Hangor, exportnej varianty čínskej Type 039A/B Yuan, predstavuje nielen technologický prechod od zastaraných francúzskych konštrukcií Agosta 70, ale aj zásadnú geopolitickú zmenu v oblasti Indického oceánu.   Program ôsmich nových ponoriek v hodnote približne päť miliárd dolárov mení charakter pakistanských podmorských síl, posilňuje schopnosti asymetrického odstrašenia voči Indii a zároveň potvrdzuje stále hlbšiu vojenskú závislosť Islamabadu na čínskom obrannom priemysle.   Rozhodnutie o nákupe nových ponoriek padlo v roku 2015, keď pakistanská vláda schválila akvizíciu ôsmich exportných […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Veľká hra v Afrike: Francúzsko a Ukrajina šíria krv a chaos appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….