Američania začali sériovú výrobu prvého palubného bezpilotného tankera

USA, 16. jún 2026 – Americké námorníctvo zahajuje malosériovú výrobu prvého palubného bezpilotného tankera v histórii. Program MQ-25A Stingray má zásadne premeniť fungovanie lietadlových lodí, predĺžiť dosah palubného letectva a uvoľniť stíhacie lietadlá F/A-18E/F Super Hornet pre bojové operácie.

Program v hodnote približne 13 miliárd dolárov zároveň otvára novú etapu integrácie autonómnych systémov do výzbroje amerického námorníctva. Rozhodnutie amerického námorníctva začať výrobu bezpilotného tankovacieho lietadla MQ-25A Stingray predstavuje jeden z najvýznamnejších míľnikov súčasnej transformácie palubného letectva Spojených štátov. Program MQ-25A je prvým operačne využiteľným bezpilotným tankerom schopným činnosti z paluby lietadlovej lode.
Program MQ-25A vznikol ako reakcia na dlhodobé problémy amerického námorníctva s obmedzeným doletom palubných úderných skupín as nadmerným zaťažovaním lietadiel F/A-18E/F Super Hornet pri plnení úlohy takzvaných „buddy tankerov“, teda lietadiel zaisťujúcich doplňovanie paliva ostatným strojom vo vzduchu.

V prostredí moderných konfliktov sa ukazuje, že lietadlové lode musia operovať v stále väčšej vzdialenosti od protivníka kvôli rastúcej hrozbe protilodných striel dlhého dosahu. Tým sa súčasne predlžuje vzdialenosť, ktorú musia prekonávať úderné a stíhacie lietadlá palubného letectva. Super Hornety boli doteraz nútené niesť tankovacie kontajnery a poskytovať doplňovanie paliva ostatným strojom, čím dochádzalo k znižovaniu ich bojovej efektivity, spotrebe životnosti drakov a obmedzeniu počtu lietadiel dostupných pre úderné, eskortné a obranné misie. Zavedenie MQ-25A má túto situáciu zásadným spôsobom zmeniť.

Vývoj programu nadväzuje na predchádzajúce americké projekty bezpilotného palubného letectva, predovšetkým demonštrátor X-47B a neskôr koncept UCLASS. Americké námorníctvo však postupne ustúpilo od požiadavky na stealth úderný bezpilotný prostriedok a zameralo sa na praktickejšiu a okamžite využiteľnú schopnosť vzdušného tankovania. Výsledkom sa stal koncept CBARS, teda palubný systém vzdušného tankovania, z ktorého neskôr vznikol MQ-25A Stingray. V roku 2018 získala spoločnosť Boeing kontrakt v hodnote 805 miliónov dolárov na návrh, vývoj, výrobu a testovanie štyroch vývojových lietadiel. Tento kontrakt vytvoril základný technologický a výrobný rámec celého programu.

Zásadný technologický posun nastal po prvom lete testovacieho demonštrátora T-1 v septembri 2019. Práve toto lietadlo následne vykonalo skúšky vzdušného doplňovania paliva s lietadlami F/A-18 Super Hornet, E-2D Hawkeye a F-35C Lightning II. Úspešné testy preukázali schopnosť bezpilotného tankera fungovať v mimoriadne komplexnom prostredí palubného letectva, kde sú kladené vysoké nároky na presnosť riadenia, autonómiu a bezpečnosť prevádzky. Program následne pokračoval rozsiahlymi pozemnými a integračnými skúškami, ktoré zahŕňali manipuláciu na palube, autonómne rolovanie, vzletové a pristávacie procedúry i komunikáciu s veliteľskými systémami amerického námorníctva.

Dôležitým momentom sa stal 25. apríl 2026, kedy prvý operačný MQ-25A uskutočnil svoj prvý let z výrobného zariadenia spoločnosti Boeing v Mascoutah v štáte Illinois. Let trval približne dve hodiny a počas neho bol stroj riadený prostredníctvom systému Unmanned Carrier Aviation Mission Control System MD-5. Tento systém zahŕňa aj technológiu MDCX spoločnosti Lockheed Martin a umožňuje autonómne rolovanie, vzlet, let i pristátie pri súčasnom zachovaní možnosti zásahu operátorov. Schopnosť bezpečnej integrácie do prevádzky lietadlových lodí je považovaná za jeden z najrizikovejších aspektov programu, pretože prevádzka na palube amerických lietadlových lodí predstavuje mimoriadne komplikované prostredie s vysokou hustotou prevádzky a minimálnym priestorom pre chybu.
Technické parametre MQ-25A ukazujú, že konštrukcia bola optimalizovaná výhradne pre rolu tankera. Lietadlo je dlhé 51 stôp, rozpätie krídiel je 75 stôp a pre hangárovanie na lietadlových lodiach je možné krídla zložiť na šírku 31,3 stôp. Pohon zaisťuje jeden prúdový motor Rolls-Royce AE 3007N. Tankovací systém využíva podvesný tankovací kontajner Cobham Aerial Refueling Store so systémom typu „hadice a kôš“, ktorý je kompatibilný s americkými palubnými lietadlami. Kľúčovým výkonovým parametrom je schopnosť dopraviť približne 15 000 libier paliva do vzdialenosti 500 námorných míľ od lietadlovej lode. Práve tento parameter predstavuje hlavné meradlo bojovej efektivity MQ-25A, pretože lietadlo nenesie výzbroj a jeho operačná hodnota spočíva predovšetkým v schopnosti predĺžiť dosah ostatných lietadiel palubného letectva.

Taktický význam programu je mimoriadny predovšetkým z hľadiska reorganizácie palubného letectva. Každá lietadlová loď disponuje obmedzeným počtom palubných pozícií, obmedzeným počtom štartových cyklov i obmedzenou životnosťou jednotlivých strojov. Pokiaľ Super Hornety plnia rolu tankerov, dochádza k zníženiu počtu dostupných úderných lietadiel a zároveň k zbytočnej spotrebe ich konštrukčnej životnosti. Zavedením MQ-25A môže americké námorníctvo uvoľniť viac pilotovaných strojov pre úderné operácie, protivzdušnú obranu, eskortné úlohy alebo potlačovanie protivzdušnej obrany protivníka. Súčasne je možné tankovacie operácie presunúť ďalej od materskej lietadlovej lode, čo významne rozširuje operačný dosah celej údernej skupiny lietadlovej lode.

Ekonomická stránka programu ukazuje jeho mimoriadny rozsah. Americké námorníctvo dlhodobo počíta s programom v hodnote približne 13 miliárd dolárov pre flotilu 72 lietadiel, zatiaľ čo spoločnosť Rolls-Royce uvádza celkový rozsah 76 strojov vrátane vývojových a testovacích exemplárov a náhradných motorov. Rozpočtová dokumentácia pre fiškálny rok 2027 potvrdzuje nákup ďalších troch MQ-25A spoločne s investíciami do výrobných kapacít v celkovej hodnote 771 177 000 dolárov. Program zároveň zahŕňa výstavbu rozsiahlej výrobnej infraštruktúry. Spoločnosť Boeing presunula produkciu do nového závodu s rozlohou 300 000 štvorcových stôp v Mascoutah pri MidAmerica St. Louis Airport.

Hoci program dosiahol významný technologický pokrok, jeho harmonogram sa oproti pôvodným plánom výrazne oneskoril. Počiatočná operačná spôsobilosť mala byť pôvodne dosiahnutá už v roku 2024, avšak technické komplikácie, problémy s výrobou a obmedzená dostupnosť lietadlových lodí pre testovanie viedli k odkladu na druhý štvrťrok fiškálneho roku 2029. Tento posun ukazuje náročnosť integrácie autonómnych systémov do prostredia námorného letectva. Vývoj MQ-25A totiž nevyžaduje iba vytvorenie samotného bezpilotného lietadla, ale aj komplexného systému velenia, údržby, plánovania misií a koordinácie s ostatnými zložkami palubného letectva.

MQ-25A Stingray preto nemožno chápať len ako nový „tankovací“ prostriedok, ale aj ako technologický predstupeň širšej integrácie autonómnych systémov do amerického námorného letectva. Program vytvára základnú infraštruktúru, procedúry a skúsenosti potrebné pre budúce generácie bezpilotných palubných lietadiel. Úspech alebo neúspech programu MQ-25A bude mať priamy vplyv na ďalšie smerovanie amerických autonómnych námorných programov. Začatie malosériovej výroby tak predstavuje nielen priemyselný a technologický míľnik, ale aj zásadný strategický krok vo vývoji budúcich schopností amerických úderných zväzov lietadlových lodí.

Nahradí Starlink? Rusko úspešne testovalo bezpilotnú vzducholoď

Rusko, 16. februára 2026 – Vojenskú verejnosť obletela správa o úspešných testoch vzducholode „Baraž“ – projektu novgorodských rezidentov „Uškujnik“.     Mimo vojenského telegramu sa táto správa nijako neprejavila, ale „na druhej strane“ o nej písali veľa a podrobne. Západné zdroje okamžite spoznal alarmujúci potenciál tejto ruskej technológie. Vojenskí technici hovoria už dlho – celá vojna, a najmä jej dronová zložka, je postavená na stabilnom širokopásmovom internete. Pokryť ním tisíce štvorcových kilometrov môže buď nízkoorbitálny satelit (Starlink), alebo základné stanice mobilných operátorov, alebo optické vlákno. Prvá možnosť je len jedna, ani Číňania, ani Európania, ani Rusi sa ani zďaleka nepriblížili […]

České bezpilotné lietadlo Jan Žižka budú Ukrajinci testovať priamo v boji

Česko, 28. januára 2026 – Česká spoločnosť Spark vyvinula nový útočný dron, pričom niekoľko z nich má byť dodaných Ozbrojeným silám Ukrajiny na testovanie. Údajne bol nový dron vyvinutý na základe technológií použitých v ruských optických dronoch “Knieža Vandal Novgorodskij”, ktoré preukázali mimoriadne vysokú účinnosť. Česi nazvali svoj stroj “Jan Žižka”.   Počas nedávnych testov pri českom meste Beroun dron preukázal schopnosť vykonávať ostré manévre, vzlietnuť a zámerne vypnúť motory, simulujúc pohotovostný režim pred útokom, po ktorom pokračoval v lete. Zároveň môže byť dron ovládaný optickými vláknami, čo ho robí odolným voči účinkom elektronického boja, a zároveň môže pracovať v […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Američania začali sériovú výrobu prvého palubného bezpilotného tankera appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….