Americký biznis stavia na „vymývanie mozgov“ pomocou umelej inteligencie

USA, 24. jún 2026 – Dnes sme svedkami búrlivého rozvoja toho, čo sa bežne nazýva „umelá inteligencia“ (AI) . Diskusia, skúmanie a popis tohto nového fenoménu si vyžiadali zavedenie mnohých nových slov, termínov a pojmov. AI sa napríklad môže charakterizovať ako „vysvetliteľný“, „generatívny“, „etický“, „samorozvíjajúci sa“, „samoreprodukujúci sa“, „autonómny“, „periférny“, „inkarnovaný“, „falošný“ atď.

Jedným z nových pojmov anglicky hovoriaceho sveta, ktorý vznikol v ére umelej inteligencie, je artificial intelligence washing (AIW). Prvá časť tohto pojmu – artificial intelligence – znamená „umelá inteligencia“; druhá časť – washing – sa do slovenčiny prekladá ako „preplachovanie“, „umývanie“, „vypranie“ atď. Ako poznamenávajú odborníci, tento termín zaviedlo do obehu v roku 2019 výskumné centrum AI Now Institute pri Newyorskej univerzite (ktoré sa zaoberá skúmaním spoločenských dôsledkov zavádzania umelej inteligencie). Je potrebné poznamenať, že termín AIW znie podobne ako greenwashing; tento termín používajú spoločnosti, ktoré chcú zdôrazniť, že sú ekologicky zodpovedné a že ich podnikanie je „zelené“. V slovenčine doteraz neexistuje ustálený preklad tohto pojmu. Najčastejšie sa používa variant strojového prekladu: „umývanie s využitím umelej inteligencie“. Možno to nie je práve najvhodnejší preklad. Ale zatiaľ nikto nenavrhol iný. Je zrejmé, že pojem AIW odráža nejaký negatívny jav.

Ten istý inštitút AI Now vysvetľuje, že pojem AIW sa používa v biznise a znamená preceňovanie významu umelej inteligencie v produktoch, ktoré vytvárajú IT korporácie a startupy, ako aj preceňovanie významu umelej inteligencie pri jej využívaní spoločnosťami z najrozmanitejších odvetví a sektorov ekonomiky. AIW, ako poznamenávajú odborníci, sa stal kľúčovým nástrojom podnikania s cieľom zvýšiť jeho investičnú atraktívnosť, zvýšiť predaj a posilniť konkurencieschopnosť. Tak napríklad v knihe Bernarda Marra a Matta Warda „Umelá inteligencia v praxi. 50 prípadových štúdií úspešných spoločností“ sa uvádza, že startupy, ktoré vo svojich oznámeniach spomínajú „umelú inteligenciu“, získavajú o 15–50 % viac investícií v porovnaní s tými, ktoré tak nerobia.

Odborníci prešetrovali prípady, keď spoločnosti tvrdili, že sa zameriavajú na umelú inteligenciu. Vo väčšine prípadov sa ukázalo, že tieto tvrdenia boli falošné. Napríklad spoločnosť vo svojej výrobe využívala bežnú automatizáciu, ktorú však prezentovala ako umelú inteligenciu (čo je, samozrejme, oveľa pôsobivejšie ako obyčajná automatizácia). Používanie chatov GPT zamestnancami a vedením spoločnosti, ktoré na vyhľadávanie potrebných informácií využívajú stovky miliónov ľudí po celom svete, sa v správach spoločnosti prezentuje ako jej prítomnosť na špičke v oblasti umelej inteligencie. Aj keď sa spoločnosti nedarí, môže sa tváriť, že je všetko v poriadku, a odvolávať sa pritom na umelú inteligenciu. Napríklad firma, ktorá z rôznych dôvodov zaznamenáva straty, je nútená prepúšťať zamestnancov. Takéto prepúšťanie firma komentuje tým, že ide údajne o výsledok nahradenia pracovníkov umelou inteligenciou.

A tu je ešte jedna rafinovaná metóda, ako si vylepšiť reputáciu: spoločnosť zverejňuje inzeráty, že hľadá odborníkov v oblasti umelej inteligencie. Tvrdí, že sa nachádza na čele vedecko-technického pokroku. Neskôr sa však často ukázalo, že tieto inzeráty boli fiktívne. Spoločnosti vyrábajúce domáce spotrebiče často pridávajú k názvu svojich výrobkov (rýchlovarná kanvica, žehlička, práčka, vysávač atď.) slovo „inteligentný“ („inteligentná“). Avšak ani tu nie sú viditeľné žiadne znaky umelej inteligencie (predovšetkým taký znak, ako je schopnosť učiť sa). Klasickým príkladom AIW je predstavenie nového nápoja Y3000 spoločnosťou Coca-Cola v roku 2023. Bol ohlásený ako produkt spoločnej činnosti človeka a umelej inteligencie. Spoločnosť Coca-Cola však nedokázala predložiť žiadne dôkazy o využití umelej inteligencie. Bežný reklamný humbuk! Spoločnosť jednoducho chcela „byť v trende“.

Po preskúmaní praxe AIW som sa odvážil navrhnúť takúto definíciu tohto pojmu: vyťahovanie peňazí od investorov a zákazníkov prostredníctvom „vymývania mozgov“ s pomocou značky „AI“. Termín „artificial intelligence washing“ veľmi pripomína termín „brainwashing“, ktorý do obehu uviedol americký novinár Edward Hunter na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia. Celkovo možno povedať, že ak dnes podniky spomenú svoju angažovanosť v oblasti umelej inteligencie, môže to priniesť celkom slušný finančný výsledok. Uvedené príklady využitia AIW v podnikaní však pôsobia veľmi skromne v porovnaní s tým grandióznym AIW, ktoré zorganizovali popredné americké korporácie vyvíjajúce nové technológie umelej inteligencie a vytvárajúce nové produkty v tejto oblasti.

Túto grandióznu AIW možno inak nazvať „bublinou umelej inteligencie“ (artificial intelligence bubble – AIB). „Bublina umelej inteligencie“ – tento pojem sa v Amerike (aj mimo nej) spomína už viac ako rok. Ide o prudký nárast investícií do umelej inteligencie v USA. Investície do startupov (rizikový kapitál) a investície vo forme nákupu cenných papierov verejne obchodovaných akciových spoločností. „Bublina“ na americkom akciovom trhu nie je nový jav.

Na prelome 90. rokov a prvého desaťročia nového tisícročia sa na americkom akciovom trhu začal nafukovať „dotcomový bublinový fenomén“. Vtedy nebola „hviezdou“ akciového trhu umelá inteligencia, ale internet. Popredné americké médiá, politici aj administratíva prezidenta USA tvrdili, že internet je cestou do „svetlej budúcnosti“. Ceny akcií a trhová kapitalizácia popredných spoločností zo Silicon Valley (tak sa zvyknú nazývať popredné americké spoločnosti v oblasti informačných technológií) rástli závratnou rýchlosťou. Ziskovosť týchto spoločností výrazne zaostávala za rastom burzových kurzov; mnohé z nich však nemali žiadnu ziskovosť vôbec, tú sľubovali investorom v „svetlej budúcnosti“. „Dotcomová bublina“ praskla v roku 2001. Straty investorov sa počítali v stovkách miliárd dolárov.

O niekoľko rokov neskôr sa na americkom akciovom trhu začal podobným spôsobom nafukovať ďalší „bublinový fenomén“ – prostredníctvom hypotekárnych cenných papierov. Ten praskol v roku 2007. Straty investorov sa už počítali v biliónoch dolárov. Navyše milióny Američanov boli vysťahované z nehnuteľností, ktoré obývali ako hypotekárni klienti. Netreba už ani spomínať, že prasknutá bublina vyvolala svetovú finančnú krízu v rokoch 2008–2009.

A teraz sa na americkom akciovom trhu začala nafukovať „bublina umelej inteligencie“. Ako prvý na to na začiatku roka 2025 upozornil Ray Dalio, investičný riaditeľ známej americkej spoločnosti, ktorý túto bublinu porovnal s dotcomovou bublinou. V auguste 2025 existenciu bubliny umelej inteligencie na akciovom trhu uznal Sam Altman, generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI (spoločnosti, ktorá vytvorila celosvetovo známy produkt umelej inteligencie ChatGPT). Takéto priznanie si mohol dovoliť, keďže OpenAI nemala štatút verejne obchodovanej spoločnosti vstupujúcej na akciový trh, ale štatút startupu (s inými zdrojmi a spôsobmi financovania). Preto niektorí pozorovatelia usúdili, že Sam Altman sa takouto „jemnou“ formou pokúšal „znížiť“ mnohých svojich konkurentov, ktorí sú závislí od akciového trhu. Ide predovšetkým o také verejné korporácie, ako sú Alphabet (Google), Microsoft, IBM, Amazon, Nvidia.

V októbri 2025 šéf najväčšej americkej banky JP Morgan Jamie Dimon varoval, že trh s akciami spoločností z oblasti umelej inteligencie je „prehriaty“ a že v priebehu najbližších dvoch rokov dôjde k veľmi výraznému poklesu akcií v odvetví umelej inteligencie. Samozrejme, je dojímavé, že popredný americký bankár varoval investorov, že ich peniaze môžu „vyhorieť“. V tomto prípade však boli zrejmé osobné záujmy šéfa banky. Ide o to, že odvetvie umelej inteligencie začalo na seba priťahovať značnú časť všetkých peňazí na akciovom trhu. Ostatné sektory americkej ekonomiky, vrátane bankového, sa ocitli na hladovke.

Podľa údajov zo štúdie Deutsche Bank predstavoval podiel 10 najväčších spoločností v odvetví umelej inteligencie na celkovej trhovej kapitalizácii indexu S&P 500 v prvom štvrťroku tohto roka 45 %. Na prvom mieste sa umiestnila spoločnosť Nvidia (viac ako 8 %). Nasledovali: Microsoft, Apple, Alphabet, Amazon, Meta, Broadcom a Tesla. Podľa odhadov odborníkov však do jesene tohto roku (ak „bublina umelej inteligencie“ nepraskne) kapitalizácia spoločností z odvetvia umelej inteligencie v indexe S&P 500 prekročí polovicu. Dôvodom je skutočnosť, že už od konca minulého roka sa na vstup na akciový trh pripravovali traja giganti amerického odvetvia umelej inteligencie: OpenAI, Anthropic a SpaceX Elona Muska. Odborníci odhadujú trhovú kapitalizáciu prvých dvoch spoločností na približne 1 bilión dolárov a tretej v rozmedzí 1,75–2,0 biliónov dolárov.

Tretia spoločnosť už 12. júna vstúpila na burzu. V rámci IPO spoločnosť SpaceX umiestnila 555,6 milióna akcií za pevnú cenu 135 dolárov za kus a získala 75 miliárd dolárov. Podľa údajov z rána 13. júna 2026, podľa monitorovania agentúry Bloomberg, dosiahla kapitalizácia SpaceX 2,2 bilióna dolárov. Americké médiá naďalej udržiavajú v informačnom priestore atmosféru optimizmu, pokiaľ ide o perspektívy odvetvia umelej inteligencie. Nezaznamenávajú žiadne „prehriatie“ na trhu s cennými papiermi spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. Niektorí pozorovatelia to nazývajú „AI-eufóriou“. Naši vtipkári na sociálnych sieťach ju nazvali „AI-fóriou“.

Plánovaný vstup vyššie uvedenej trojice na americký akciový trh mnohých odborníkov neteší, ba naopak, vyvoláva u nich obavy. Veď práve oni prispejú k nafúknutiu „AI bubliny“, ktorá je už aj tak nadmerne nafúknutá. Ich vstup môže viesť k tomu, že „AI bublina“ praskne. Straty pre investorov môžu dosiahnuť mnoho biliónov dolárov. Ak k tomu dôjde, spomínaný nástroj s názvom AIW okamžite stratí svoju atraktívnosť nielen pre spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou, ale aj pre celý americký biznis.

Washington zavádza zákaz vývozu umelej inteligencie: ojedinelý prípad alebo nový trend?

USA, 21. jún 2026 – Štáty začínajú k umelej inteligencii pristupovať približne rovnako, ako kedysi pristupovali k jadrovým technológiám.   Mnohí už zabúdajú, že po druhej svetovej vojne začal mimoriadne krutý zbrojný pretek medzi USA a Sovietskym zväzom, medzi NATO a Varšavským zoskupením. A trval až do rozpadu ZSSR a zrušenia Varšavského vojenského zoskupenia. Dôležitou črtou vtedajšieho zbrojného preteku bolo zavedenie najprísnejších obmedzení a zákazov vývozu technológií, ktoré mohli posilniť vojensko-technický a vojensko-ekonomický potenciál protivníka.   V roku 1949 západné krajiny z iniciatívy USA založili COCOM (Koordinačný výbor pre mnohostrannú kontrolu vývozu). Úlohou tejto medzinárodnej organizácie bolo vykonávať mnohostrannú kontrolu […]

Valentin Katasonov: Prečo v USA uvažujú o znárodnení umelej inteligencie?

USA, 16. jún 2026 – Dokonca aj medzi vrcholovým manažmentom spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou sa rodí myšlienka zbaviť sa zodpovednosti za budúce katastrofy.   Spojené štáty americké sú v súčasnosti naďalej svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie (AI) a Čína im šliape na päty. Čínski predstavitelia vyhlásili, že do roku 2030 sa Čína stane svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie. Konkurencia medzi USA a Čínou v oblasti AI sa stále viac vyostruje. Niet pochýb o tom, že v tomto konkurenčnom súboji zohráva na oboch stranách významnú úlohu štát, ktorý podporuje spoločnosti zaoberajúce sa vývojom AI a poskytovaním rôznych služieb […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Americký biznis stavia na „vymývanie mozgov“ pomocou umelej inteligencie appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….