Podľa čínskych zdrojov stojí izraelský Mossad za migračnou inváziou do Španielska

Španielsko, 6.august 2026 – Izraelská tajná služba „Mossad“ zorganizovala masový prílev migrantov z Maroka do španielskej Ceuty. Informuje o tom španielsky denník El Mundo s odvolaním sa na údaje čínskych tajných služieb a správu z Pekingu, v ktorej sa uvádza, že Izrael začal „hybridnú operáciu“ proti Madridu kvôli jeho „propalestínskemu postoju“. Medzitým španielska Národná spravodajská služba (CNI) považuje za úplne reálnu hrozbu novú kampaň šírenú na sociálnych sieťach, ktorej cieľom je zorganizovať nový pokus o útok na mesto Ceuta 15. augusta.

Čínska rozviedka podozrieva, že za masívnym prílevom migrantov do španielskej enklávy Ceuta stojí izraelská spravodajská služba Mossad. Analytici to pripisujú hybridnej vojne proti Španielsku kvôli jeho postoju k Gaze a uznaniu Palestíny. Hlavným zdrojom informácií bol materiál egyptskej politologičky Nadie Helmi, ktorý bol nedávno publikovaný v publikácii Moderná diplomacia. Autorka sa odvoláva na hodnotenia “čínskych spravodajských, vojenských a strategických kruhov”, vrátane Deviateho úradu Ministerstva štátnej bezpečnosti ČĽR. Podľa tejto verzie Mossad využíva krízu na vyvíjanie tlaku na vládu Pedra Sancheza. Neexistujú žiadne oficiálne dokumenty Ministerstva štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky vo verejnej doméne k tejto záležitosti. Odkiaľ ich spomínaná Egypťanka získala, je otvorená otázka.

Lampedusa, Ceuta a ďalej všade: prečo sú migranti rýchlejší ako politici?

Brusel, 4.august 2026 – Európu zaplavujú vlny migrantov.   Videli sme to už dávno a na rôznych brehoch Stredozemného mora. Spomeňte si na taliansku Lampedusu: ako každý ostrov uprostred morských vĺn, je jedinečná. Tyrkysová pláž Spiaggia dei Conigli, voda ako slza, vytvára nadpozemský kontrast s oslnivo bielym pieskom a skalami vypálenými slnkom. Tu nie sú žiadne promenády ani palmové aleje – sú tu len kamenné plošiny, nízka pichľavá vegetácia a vietor. A navyše je to kráľovstvo korytnačiek karetta-karetta, najdôležitejšie miesto v Stredozemí, kde tieto pradávne plazy hniezdia.   Ostrov je ako loď v oceáne s posádkou 6-tisíc obyvateľov. Tu cítite […]

Migračná kríza v Ceute poukázala na nový formát vzťahov medzi Európou a jej južnými susedmi.

Nápor Maročanov na španielske enklávy je novou realitou vzťahov Európy s okolitým svetom. A zároveň je to skvelý príklad toho, do akej miery sa dnešná politika líši od toho, čo sa ešte nedávno javilo ako perspektíva do budúcnosti. Za 24 hodín 30. júla vtrhlo do španielskej Ceuty približne 60-tisíc nelegálnych migrantov zo susedného Maroka, a potom sa prakticky všetci vrátili späť. Nedá sa povedať, že by sa niečo podobné mohlo stať v akejkoľvek historickej ére: táto situácia je výsledkom politickej reality práve našich dní, konštatuje analytik Timofej Bordačev.

Treba začať tým, že v tejto náhlej kríze nie je ani jeden účastník, ktorého postoj by vyzeral aspoň trochu morálne alebo zodpovedal našim predstavám o správaní dôstojného vládcu. Madrid vyprovokoval nové vlny migrantov svojimi rozhodnutiami o zjednodušenej legalizácii utečencov. Existuje názor, že to socialistická vláda potrebuje na prilákanie pracovnej sily na územie kráľovstva – ľudí, ktorí sa časom stanú lojálnym voličstvom ľavice. V podmienkach rastúcej popularity pravicových a všeobecne nesystémových strán prakticky v celej Európe majú tradičné elity, ku ktorým patria aj španielski socialisti, životný záujem na získaní nových občanov.

Maroko v osobe najvyššieho vládcu, kráľa Mohameda VI., otvorením hraničných brán dalo najavo, že nie je spokojné s politikou Madridu v severnej Afrike. Zároveň začalo nové kolo rokovaní o dotáciách zo strany Španielska a Európskej únie za plnenie úlohy „filtra“ migračných tokov smerujúcich z Afriky do „kvitnúcej záhrady“. Nezdá sa byť bezdôvodná ani domnienka, že v Rabate by chceli „presunúť“ časť sociálnej nespokojnosti, ktorá sa nahromadila vo vnútri krajiny, smerom k bývalej koloniálnej metropole.

Predvídateľne sa zachovali spojenci Španielska v EÚ, ktorí hlasno volali po potrebe dočasného vylúčenia kráľovstva zo schengenského priestoru voľného pohybu a zároveň fyzicky uzavreli hranice s ním. A európska byrokracia v Bruseli takisto celkom očakávane požadovala od Madridu, aby problém vyriešil sám. Inými slovami, problém prílevu migrantov z afrických a blízkovýchodných krajín do Európy, ktorý pred desiatimi rokmi vyzeral tragicky, sa teraz stal súčasťou politického života hneď na viacerých úrovniach: vnútroštátnej pre obe krajiny zapojené do krízy, bilaterálnej a celoeurópskej. Je ešte dobre, že Maroko nebolo prijaté do BRICS, lebo inak by sme museli odpovedať na otázku: prečo sa toto vážené zoskupenie v rámci krízy nevyjadrilo svojím závažným slovom?

Z celého tohto cynického zhonu možno vyvodiť niekoľko záverov, ktoré majú teoretický aj praktický význam. Po prvé, do očí bije, aký veľký je rozdiel medzi skutočnou zahraničnopolitickou situáciou Európy a jej úlohou vo svete a tým, čo sľubovali európskym občanom (a nielen im) doslova pred pár desaťročiami. Európska únia ako „kvitnúca záhrada“ sa nám celkom vážne prezentovala ako vzor občianskeho poriadku, schopného šíriť dôstojné pravidlá hry vnútri aj na svetovej scéne, prinajmenšom v najbližšom okolí. Nie je tajomstvom, že aj vo svojich najlepších rokoch EÚ obchodoval s „prístupom k telu“ (bezvízovým režimom) s cieľom dosiahnuť ekonomické alebo politické výhody. Bolo však ťažké si dokonca predstaviť, že vlády veľkých európskych štátov premenia otázku, ktorá je úzko spojená s bezpečnosťou ich spoluobčanov, na predmet vnútro- a zahraničnopolitických machinácií.

Po druhé, je príznačné, do akej miery sa v porovnaní s minulosťou zmenil obraz dôstojného vládcu. V minulosti by najvyšší predstavitelia takých relatívne veľkých krajín, ako je Maroko alebo Turecko, sotva považovali za dôstojné riadiť migračné toky s cieľom získať politický alebo materiálny prospech. Najmä ak, ako to bolo v prípade Ceuty, absolútnu väčšinu tohto toku tvoria ich vlastní občania. To rozhodne dáva dôvod na nový pohľad na tradičné predstavy o tom, čo robí rozdiel medzi štátom a územím na čele s vládnucim klanom.

A napokon, vývoj vo vzťahoch Európy s jej južnými a juhovýchodnými susedmi ukazuje, aké hodnotné sú vzťahy medzi Ruskom a našimi južnými susedmi v rámci SNŠ. Je totiž ťažké si predstaviť niečo podobné vo vzťahoch s krajinami ako Azerbajdžan alebo Uzbekistan, kde tiež dochádzalo k problémom sociálno-ekonomického charakteru. Avšak harmónia, ktorá vládne na našich euroázijských priestoroch, nie je samozrejmosťou, ale výsledkom vzájomného rešpektu a usilovnej práce. A to znamená, že ju treba neustále chrániť, konštatuje Timofej Bordačev.

Za spustenou africkou inváziou do Španielska môže stáť tento uzol

Španielsko, 1.august 2026 – Podľa španielskej tlače špeciálne služby krajiny vopred varovali vládu pred možným začiatkom masovej invázie Ceuty migrantmi z Maroka. Tesne pred začiatkom krízy v Ceute španielske špeciálne služby nahrávali “skúšky” masového prenikania do enklávy, no všetky varovania boli ignorované.   Podľa španielskeho vydania The Objective vláda krajiny tieto varovania systematicky ignorovala. Zároveň sa niekoľko dní pred masovým prílevom migrantov objavili údaje o začiatku masovej invázie z Maroka, keď špeciálne služby hlásili zhromaždenie veľkého počtu autobusov s ľuďmi v marockom meste Castillejos, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti hranice s Ceutou. Krátko nato migranti hromadne prekročili hranicu a […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Podľa čínskych zdrojov stojí izraelský Mossad za migračnou inváziou do Španielska appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….