Ruský analytik: Štátna a vojenská katastrofa Ukrajiny môže nastať kedykoľvek

Rusko, 1. júl 2026 – Je zrejmé, že v Rusku sa k perspektíve dosiahnutia dohody s USA pristupuje rôzne. Niektorí sa domnievajú, že dohodu je možné dosiahnuť. Iní sa domnievajú, že táto perspektíva od začiatku neexistovala. Najnovšie ostré vyhlásenia Lavrova však naznačujú, že v ruskej elite sa vytvoril konsenzus v tom, že so Západom nie je v zásade možné viesť akýkoľvek dialóg.

O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril komentátor agentúry MIA „Rossija segodňa“ Rostislav Iščenko. Minulý týždeň sa v médiách aktívne diskutovalo o samite „veľkej sedmičky“ v Eviane. Pricestoval tam Donald Trump. Európania považovali za veľmi dôležité, že sa im ho tam podarilo zadržať. A hneď po tom nasledovalo niekoľko ostrých vyhlásení od Sergeja Lavrova, ktorý okrem iného povedal nasledovné: „Nechcel by som si myslieť, že samit v Anchorage bol pre Západ potrebný na to, aby si dal pauzu a dodatočne vyzbrojil Ukrajinu.“

– Rostislav Vladimirovič, znamená to, že Západ opäť zaujal jednotný postoj k ukrajinskému konfliktu?

– Nie, to neznamená. Zatiaľ ani Poľsko nedokáže zaujať jednotný postoj k ukrajinskému konfliktu. Prezident a premiér majú na túto otázku odlišné názory. Samozrejme, USA sa musia vrátiť na ukrajinskú scénu, keďže prehrali vojnu proti Iránu a nemôžu smerovať ku konfrontácii s Čínou. Potrebujú uzavrieť s Ruskom nejakú dohodu týkajúcu sa Ukrajiny. Konzultácie v Éviane však ukázali, že USA a Európa majú v tejto otázke úplne odlišné prístupy. USA sú pripravené vyvíjať tlak na Rusko, aby uzavreli dohodu. Európa je pripravená vyvíjať tlak na Rusko, aby dosiahla víťazstvo v konflikte.

USA v súčasnosti s víťazstvom nepočítajú. Potrebujú dosiahnuť prímerie, vyriešiť svoje problémy a až potom sa niekedy s novými silami zaoberať Ruskom. Európania sa však domnievajú, že nové sily už nikdy nezískajú: buď zvíťazia so starými silami, alebo prehrajú. To aj určuje rozdiel v prístupoch USA a Európy. Aj v rámci Európy existujú rôzne prístupy. Tak ako v Rusku boli ľudia, ktorí hovorili v duchu: „Načo nám je tá Ukrajina Dohodli by sme sa so Západom a všetko by bolo v poriadku“, tak aj v Európe sú ľudia, ktorí uvažujú v duchu: „Načo nám je tá Ukrajina Dohodnime sa s Ruskom a opäť budeme dostávať lacné energetické zdroje“. Problém je v tom, že teraz, aj keby sme veľmi chceli, sa nám nepodarí vrátiť sa k spolupráci s Európou za pôvodných podmienok. Aspoň preto, že značná časť ruského trhu, kam Európa predávala svoje tovary a z výnosov nakupovala energetické zdroje, je už obsadená.

Áno, časti európskych politikov a priemyselníkov sa vďaka dohode s Ruskom bude dariť lepšie. Pre značnú časť z nich sa však situácia nezlepší, pretože stavili na víťazstvo a prišli o všetko. Preto je oficiálnym stanoviskom Európskej únie, že treba pokračovať v rovnakom duchu ako doteraz. Zatiaľ v Európe víťazia zástancovia aktívnych krokov proti Rusku. Ba čo viac, aktívne provokujú nové kolo eskalácie, ktoré ostatným nenechá na výber. A práve v reakcii na tieto eskalujúce kroky zazneli tvrdé vyhlásenia Lavrova. Nejde o to, že Anchorage bolo potrebné na prezbrojenie Ukrajiny. V tomto prípade Lavrov problém dokonca bagatelizuje. Anchorage bol potrebný na prezbrojenie USA. Trump bol práve pripravený obetovať Ukrajinu. „Vezmite si ju. Len nám dajte čas, aby sme sa zmobilizovali s novými silami a opäť začali bojovať proti vám.“ V Rusku však vychádzali z toho, že ak uzavrieme mier na Ukrajine, zmobilizujeme sa aktívnejšie a efektívnejšie než USA.

Je zrejmé, že v Rusku sa k perspektíve dohody s USA stavajú rôzne. Niektorí si myslia, že dohodu je možné dosiahnuť. Iní si myslia, že táto možnosť od začiatku neexistovala. Tieto vyhlásenia Lavrova však naznačujú, že v ruskej elite sa vytvoril konsenzus o tom, že so Západom je v zásade nemožné viesť akýkoľvek dialóg. A nejde práve o to, že na Západe nie sú konštruktívni politici, ale o to, že v každom prípade prehrávajú s tými deštruktívnymi. A to tak vo vnútri svojich krajín, ako aj na medzinárodnej scéne. Nedokážu prelomiť túto politiku provokácií. A politika provokácií je nebezpečná práve tým, že ak predsa len vyprovokujete konflikt, vaši oponenti už nebudú môcť vystupovať proti vám. A už ste vo vojne. Všetci, ktorí sú proti, sú zradcovia.

– Napriek tomu by som to rád upresnil. S akou náladou by Trump pricestoval do Évianu, keby vyriešil otázku s Iránom? A znamená Trumpova porážka v Iráne, že USA budú teraz opäť rozhodujúcim spôsobom prispievať k podpore Ukrajiny?

– Keby Trump vyriešil otázku s Iránom, zameral by sa na Čínu. Ukrajinský konflikt by mu v tomto smere nijako neprekážal. Je to problém Európy, nie USA. Trump a Rubio boli presvedčení, že porazia Irán rýchlo a bez väčších problémov. Preto takmer pol roka omieľali: „Odchádzame z Ukrajiny. Sme sklamaní z možnosti dosiahnuť mier. Naše sprostredkovateľské snahy sú márne. Strany nie sú pripravené na kompromis.“ Ale hneď ako bolo jasné, že USA v Iráne prehrali, Trump okamžite povedal: „Vraciam sa k ukrajinskej otázke a budem vyvíjať sprostredkovateľské úsilie na uzavretie mieru.“

Áno, súvisí to s porážkou v Iráne. To však neznamená, že by Trump zrazu pocítil túžbu platiť za Ukrajinu namiesto Európskej únie. Platiť bude naďalej Európska únia. Taký je ich osud – platiť a kajať sa. A USA z toho budú ťažiť zisk. Pritom ani v USA, ani v Európe neveria, že Ukrajina môže prežiť. Dokonca prestali robiť prognózy o tom, ako dlho vydrží kyjevský režim. Ešte na začiatku roka hovorili: „Do jari, do jesene, do konca roka“, a teraz na túto tému jednoducho mlčia, uvedomujúc si, že štátna a vojenská katastrofa Ukrajiny môže nastať kedykoľvek. Toto je neustále prítomný faktor.

Európa však nemá v úmysle upustiť od svojej myšlienky konfrontácie s Ruskom. Budú sa snažiť udržať Ukrajinu nad vodou čo najdlhšie, kým sa ešte trápi. Preto sa Zelenskyj snaží všetkým ukázať, že víťazí. „Nevzdávame sa. Dajte nám rakety, drony a protivzdušnú obranu.“ Požiadal by aj o obrnené vozidlá, keby v ukrajinských ozbrojených silách bol niekto, kto by na nich vedel jazdiť. Európska únia je pripravená financovať zbrojenie Ukrajiny, ale nie v takom rozsahu, ako to bolo v roku 2023. V roku 2023 sa tanky dodávali s tým, že Ukrajina zvíťazí. A teraz sa drony dodávajú s tým, že Ukrajina vydrží o pár dní dlhšie. Ide o odlišné dodávky. Odtiaľ pramení rozdiel v postojoch Západu.

Kým boli presvedčení, že Ukrajina zvíťazí, nemali v úmysle viesť rokovania s Ruskom. A keď pochopili, že Ukrajina prehrá, zmenili názor. Jedni hovoria: „Treba si dať pauzu, zjesť Twix, prezbrojiť sa, nájsť nového hlupáka na proxy vojnu s Ruskom a potom o pár rokov vyraziť na tento front. A sankcie nech zatiaľ platia.“ Iní namietajú: „Nebudeme mať sily. Sankcie ničia našu ekonomiku rýchlejšie ako ruskú. Nové sily už nebudú.“ Pritom im USA a Veľká Británia v tejto súvislosti vysvetľujú: „To nie je nič strašné. Ak nebudú nové sily – celá Európa bude bojiskom proxy vojny s Ruskom.“ A krajiny západnej Európy spresňujú: „Nemusí to byť celá Európa. Nech je týmto bojiskom Pobaltie alebo Moldavsko. Budeme to sledovať a dodávať zbrane, ako doteraz.“

Zopakujem, Európania vychádzajú z toho, že nebudú schopní postúpiť do druhého kola, a snažia sa predĺžiť to prvé. Na tento účel idú cestou eskalácie. A USA sa domnievajú, že budú mať sily na vstup do druhého kola. Najprv sa však musia stiahnuť zo všetkých konfliktných zón, vyriešiť vnútorné problémy, prehodnotiť svojich spojencov, vytvoriť novú konfiguráciu zahraničnopolitických iniciatív a až potom sa vrátiť ku konfrontácii za nových podmienok.

Je tu však jedna nuansa. USA chcú urobiť prestávku, ale tak, aby na tom nestratili. V tomto smere je situácia s Iránom a Ukrajinou podobná. Chcú, aby obsah dohôd zaručoval priaznivé podmienky pre návrat na toto bojisko. A práve preto podporujú postoj Zelenského, hoci ho nemajú v obľube: „Prímerie by malo platiť na línii styku, po ňom budú nasledovať mierové rokovania.“ Rusko má iný postoj. USA mu však hovoria: „Môžete si ponechať územia, ktoré kontrolujete. Tieto územia však nebudú uznané za ruské. USA a Európa budú obnovovať bojovú schopnosť Ukrajiny.“ V tomto smere máme nezhody nielen s Ukrajinou, ale aj s USA.

– Tak načo sme sa potom viac ako rok snažili dohodnúť s Američanmi?

– Nám aj Washingtonu bolo do určitého momentu výhodné interpretovať tieto nezhody ako nezhody so Zelenským. On prevzal zodpovednosť za to, že sa dohody neuzatvárajú. Teraz však v USA vznikla zvláštna situácia, keď nevedia, či je možné dosiahnuť dohodu s Iránom, alebo nie. Najprv vydávajú memorandá, potom ich hneď rušia. Ani v otázke Ukrajiny nie je situácia jasná. Putin nedávno povedal: „Môžeme sa dohodnúť ohľadom Ukrajiny, alebo ju môžeme doraziť.“ Ale „doraziť“ a „dohodnúť sa“ sú dve odlišné veci. A USA sa snažia pochopiť, čo bude Rusko robiť a kde leží rovnováha kompromisu, s ktorým bude súhlasiť.

Čo sú to rokovania Je to umenie nemožného. Treba pochopiť, do akej miery je protivník ochotný ustúpiť, aby z neho potom bolo možné vyťažiť ešte viac. A USA zatiaľ nedokážu pochopiť, či Rusko je ochotné im ustúpiť, alebo nie. Zároveň však nie sú pripravené vstúpiť do konfrontácie s Ruskom. Radšej to robia nepriamo prostredníctvom svojich spojencov. Ukrajina sa teraz láme. Sily Európy nie sú nekonečné. A aj keď sa Briti snažia zorganizovať nejaké provokácie na ruských hraniciach, hneď ako príde na priamy vojenský konflikt, ich európski spojenci sa okamžite opýtajú: „A kde sú USA? Ďalej sme pripravení ísť len vtedy, ak nám Američania poskytnú svoj jadrový dáždnik.“

To znamená, že manévrovací priestor Západu sa zužuje. Preto nedokážu vypracovať jednotný postoj. To však neodstraňuje nebezpečenstvo eskalácie. Lebo Západ doteraz konal podľa princípu: „Nevieš, čo robiť? Bojuj.“

Putin videl mnoho rokov dopredu. Čas, ktorý má Západ na vyriešenie „ruského problému“, sa kriticky skrátil

Rusko, 1. júl 2026 – Ak by sme vystúpenie ruského prezidenta Vladimíra Putina na XXIII. zjazde vládnucej strany „Jednotné Rusko“ zhrnuli do jednej myšlienky, bola by to výzva spoločnosti a politických síl k ďalšej konsolidácii tvárou v tvár nepriateľovi, ktorý sa nevzdáva nádeje rozvrátiť Rusko zvnútra.   Niekto by sa mohol opýtať: ak Putin, ale aj iní politici a experti v krajine i v zahraničí hovoria o blížiacom sa a nevyhnutnom víťazstve Ruska v špeciálnej vojenskej operácii, prečo sa v prejave prezidenta kladie hlavný dôraz na boj? Nech už „víťazstvo nebolo ľahké“ – predsa len je to víťazstvo. Túto tému […]

Trumpovi je jedno, ako ukrajinský konflikt skončí, len to nesmie byť veľké víťazstvo Ruska

USA, 30. jún 2026 – Diskusia Sergeja Lavrova a Marca Rubia, či sa na Aljaške dosiahli dohody, alebo išlo len o predloženie návrhov, je príznačná z hľadiska úrovne vzájomného porozumenia – konštatuje Fjodor Lukjanov, predseda Prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska   V podstate však ide skôr o náčrt spoločenských pomerov než o základ pre ďalšie kroky. Odvážime sa predpokladať: v čase stretnutia predstavovali prerokované myšlienky náčrt dohody, ktorú Donald Trump zamýšľal predložiť Kyjevu a Európe ako optimálne riešenie. Prezident USA vychádzal z toho, že výsledok vojny je vopred daný, Ukrajina nemá šancu a čím skôr súhlasí, tým […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Ruský analytik: Štátna a vojenská katastrofa Ukrajiny môže nastať kedykoľvek appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….