
USA, 25. jún 2026 – Po viac ako päťdesiatich rokoch služby lietadiel rodiny Harrier a štyridsaťjeden rokoch prevádzky AV-8B Harrier II sa americká námorná pechota definitívne rozlúčila s ikonickým strojom, ktorý sa stal symbolom expedičného letectva USMC. Akú úlohu Harriery zohrali v moderných konfliktoch a prečo ich miesto prevzal práve F-35B Lightning II?
Dňa 3. júna 2026 sa na leteckej základni Marine Corps Air Station Cherry Point v Severnej Karolíne uskutočnil ceremoniál, ktorý symbolicky uzavrel jednu z najvýznamnejších kapitol v histórii letectva americkej námornej pechoty. Po viac ako päťdesiatich rokoch prevádzky lietadiel rodiny Harrier a po viac ako štyridsiatich rokoch služby verzie AV-8B Harrier II ukončil prevádzku posledného operačného stroja tohto typu. Vyradenie zavŕšilo dlhodobý proces prezbrojenia na lietadlá Lockheed Martin F-35B Lightning II, ktoré teraz plne prevzali úlohy predtým plnené Harriery.
Poslednou jednotkou prevádzkujúcou AV-8B Harrier II bola letka Marine Attack Squadron 223 (VMA-223) „Bulldogs“, dislokovaná práve na základni Cherry Point. Ceremoniálu sa podľa zverejnených informácií zúčastnilo viac ako 5 000 osôb vrátane predstaviteľov námornej pechoty, štátnej správy, veteránov, príslušníkov aktívnej služby a rodinných príslušníkov. Súčasťou rozlúčky bol slávnostný prelet piatich lietadiel AV-8B, ktoré následne vykonali charakteristické vertikálne pristátie a po dosadnutí prešli pod vodnou slavobránou vytvorenou letiskovými hasičmi. Udalosť prebehla iba týždeň po návrate letky VMA-223 z nasadenia v Karibiku, kde pôsobila v rámci 22. námornej expedičnej jednotky.

Príbeh Harrierov
História Harrierov v americkej námornej pechote siaha do roku 1971, kedy boli do služby zavedené prvé stroje AV-8A. Tieto lietadlá vychádzali z britskej konštrukcie spoločnosti Hawker Siddeley a predstavovali prvé operačne využívané bojové prúdové lietadlá schopné krátkeho vzletu a vertikálneho pristátia. V osemdesiatych rokoch boli nahradené výrazne modernizovanou verziou AV-8B Harrier II, ktorej zavádzanie začalo v roku 1985. Konštrukcia vznikla v spolupráci amerického výrobcu McDonnell Douglas a britského priemyslu, pričom po prevzatí spoločnosti McDonnell Douglas v roku 1997 prešla pod správu.
Význam AV-8B Harrier II spočíval predovšetkým v jeho schopnosti operovať z miest, ktoré boli pre väčšinu prúdových bojových lietadiel nedostupné. Vďaka koncepcii STOVL mohol pôsobiť z výsadkových lodí, krátkych poľných letísk aj poškodených vzletových dráh v bezprostrednej blízkosti pozemných jednotiek. Táto vlastnosť sa stala jedným zo základných pilierov expedičnej doktríny americkej námornej pechoty. Na rozdiel od letectva alebo námorníctva nebola námorná pechota závislá výhradne na veľkých leteckých základniach alebo lietadlových lodiach, ale disponovala schopnosťou nasadzovať prúdové bojové lietadlá priamo z predsunutých operačných priestorov.
Počas svojej kariéry bol AV-8B nasadený v rade ozbrojených konfliktov. Lietadlá sa zúčastnili vojny za oslobodenie Kuvajtu v roku 1991, operácií na Balkáne, bojových akcií v Afganistane a Iraku a ďalších misií na Blízkom východe av oblasti Karibiku. Napriek tomu, že bol Harrier opakovane modernizovaný, jeho základná konštrukcia stále vychádzala z požiadaviek studenej vojny. S rastúcou úrovňou moderných systémov protivzdušnej obrany sa čoraz viac ukazovalo, že ďalšie predlžovanie životnosti typu by prinášalo iba obmedzené výsledky.
Americká námorná pechota preto v priebehu posledných dvoch desaťročí hľadala náhradu, ktorá by dokázala zachovať jedinečné schopnosti STOVL a súčasne ponúkla vyššiu bojovú hodnotu v prostredí moderného bojiska. Možnosti boli obmedzené. Predĺženie životnosti AV-8B by znamenalo pokračujúcu závislosť na konštrukcii vzniknutej v období studenej vojny. Nasadenie konvenčných lietadiel, napríklad typu F/A-18E/F Super Hornet, by zasa znamenalo stratu schopnosti operovať z výsadkových lodí a krátkych poľných letísk. Z týchto dôvodov sa jediným reálnym nástupcom stal F-35B.
Nový a ešte lepší STOVL
Prechod na F-35B bol od začiatku predmetom rozsiahlych debát. Program F-35 patril medzi najdrahšie zbrojné projekty v histórii Spojených štátov a bol sprevádzaný technickými problémami, oneskoreniami aj výrazným rastom nákladov. Kritici opakovane spochybňovali, či sú investované desiatky miliárd dolárov oprávnené. Vedenie námornej pechoty však argumentovalo tým, že žiadna iná platforma nie je schopná súčasne zachovať schopnosť krátkeho vzletu a vertikálneho pristátia a zároveň ponúknuť schopnosti potrebné na vedenie bojovej činnosti proti technologicky vyspelému protivníkovi.
Na prvý pohľad plní AV-8B Harrier II aj F-35B obdobné úlohy. Oba lietadlá sú schopné poskytovať priamu leteckú podporu pozemným jednotkám, vykonávať úderné operácie, ozbrojený prieskum alebo pôsobiť z výsadkových lodí a predsunutých základní. Podrobnejšie porovnanie však ukazuje zásadné rozdiely v rozsahu ich schopností.
AV-8B Harrier II bol vybavený rádiolokátorom AN/APG-65 a mohol používať modernú presne navádzanú muníciu. Napriek tomu zostával predovšetkým útočným lietadlom zameraným na podporu pozemných síl. Pilot musel vyhodnocovať informácie z niekoľkých oddelených systémov av značnej miere spoliehať na údaje poskytované pozemnými navádzačmi, prieskumnými prostriedkami alebo lietadlami včasnej výstrahy.
F-35B predstavuje úplne odlišnú kategóriu bojového lietadla. Okrem rádiolokátora AN/APG-81 AESA využíva systém Distributed Aperture System, elektrooptický zameriavací systém EOTS, komplex elektronického boja a moderné dátové spoje umožňujúce zdieľanie informácií v reálnom čase. Kľúčovou vlastnosťou je takzvaná senzorová fúzia, pri ktorej palubné počítače automaticky zlučujú údaje z rôznych zdrojov do jednotného obrazu bojiska. Pilot tak získava výrazne lepší situačný prehľad pri súčasnom znížení pracovnej záťaže.
Významný rozdiel existuje aj v oblasti prežitia na bojisku. Harrier bol navrhnutý v čase, keď bolo možné v mnohých konfliktoch predpokladať dosiahnutie vzdušnej prevahy. Jeho ochrana bola založená na manévrovaní, využívaní terénu a obranných protiopatreniach. Naproti tomu F-35B vznikal s ohľadom na pôsobenie proti moderným integrovaným systémom protivzdušnej obrany. Konštrukcia využívajúca prvky stealth znižuje pravdepodobnosť zachytenia nepriateľskými radarmi, zatiaľ čo prostriedky elektronického boja umožňujú identifikáciu a narušovanie nepriateľských senzorov a raketových systémov.
Tieto schopnosti majú mimoriadny význam najmä v súvislosti s rastúcim dôrazom Spojených štátov na indo-pacifický región. Čínska ľudová republika v posledných rokoch investovala značné prostriedky do budovania systémov označovaných ako A2/AD (Anti-Access/Area Denial), ktoré majú sťažiť pôsobenie amerických síl v západnom Pacifiku. Zatiaľ čo Harrier bol optimalizovaný predovšetkým pre konflikty proti technologicky slabším protivníkom, F-35B bol navrhnutý s ohľadom na operácie v prostredí vysoko intenzívneho konfliktu proti vojensky vyspelému súperovi.
Rozdiely sa prejavujú aj vo vzdušnom boji. AV-8B mohol pre vlastnú obranu používať strely AIM-9 Sidewinder, nikdy však nebolo koncipované ako plnohodnotné stíhacie lietadlo. F-35B naproti tomu disponuje schopnosťou používať strely AIM-120 AMRAAM na boj na veľké vzdialenosti a súčasne plniť úderné úlohy. Námorná pechota tak získava oveľa väčšiu operačnú flexibilitu ako v ére Harrierov.
Zásadná zmena však nespočíva iba v schopnosti ničiť ciele. F-35B môže plniť úlohy prieskumu, sledovania, elektronického boja a zdieľania dát naprieč všetkými zložkami ozbrojených síl. Lietadlo je schopné identifikovať nepriateľské senzory, poskytovať údaje pre navedenie zbraní dlhého dosahu a fungovať ako informačný uzol spájajúci námorné, pozemné i vzdušné sily. V niektorých scenároch môže byť hodnota informácií získaných a odovzdaných prostredníctvom F-35B rovnako významná ako samotné použitie zbraní.
Vyradenie AV-8B Harrier II preto nepredstavuje iba koniec ikonického lietadla, ktorý po desaťročia symbolizoval expedičné schopnosti americkej námornej pechoty. Súčasne ide o zavŕšenie rozsiahlej transformácie, ktorej cieľom bolo zachovať unikátnu schopnosť prevádzky prúdových bojových lietadiel z výsadkových lodí a predsunutých základní a zároveň ju rozšíriť o schopnosti zodpovedajúce požiadavkám moderného bojiska. Zatiaľ čo debaty o finančnej náročnosti programu F-35 budú pravdepodobne pokračovať aj naďalej, operačné hľadisko ukazuje, že námorná pechota nielen zachovala pôvodný expedičný koncept Harrieru, ale zároveň získala prostriedok schopný pôsobiť v podmienkach budúcich konfliktov vysokej intenzity. Vyradenie posledného AV-8B v júni 2026 tak uzatvára jednu éru vojenského letectva a otvára novú, ktorej symbolom sa stal F-35B Lightning II.


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Americká námorná pechota vyradila posledný AV-8B Harrier II appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….















